Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222092 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114222092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. K., nar. XX. X. XXXX, T. K., nar. X. X.. XXXX a T. K., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti rodičov, otec: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, t.č. V., V. XXX/XX u K. H., Česká republika, zastúpený JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom U., J. K. XX a matka: T. K., nar. X. X. XXXX, bytom J. R. K., F. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/152/2014-145 zo dňa 1. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť na maloletých K., T. a T. výživné po 100,- eur mesačne, na každé dieťa s účinnosťou od podania návrhu, ako aj vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 8. 7. 2014 do 1. 10. 2015 m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na maloletého K. výživné vo výške 85,- eur mesačne, na maloletého T. výživné vo výške 70,- eur mesačne, na maloletú T. výživné vo výške 70,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, splatné do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8. 7. 2014 do vyhlásenia prvostupňového rozsudku, t.j. do 1. 10. 2015 v y č í s ľ u j e sumou 623,- eur na maloletého K., sumou 402,- eur na maloletého T. a sumou 402,- eur na maloletú T. (spolu 1 427,- eur), pričom zameškané výživné j e otec p o v i n n ý splácať v 10,- eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok na každé dieťa (spolu 30,- eur mesačne). Ostatné výroky rozsudku, ktorými súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a rozhodol o trovách prvostupňového konania, odvolaním nenapadnuté, o s t á v a j ú nedotknuté. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh matky maloletých detí zveril maloletého K., maloletého T. a maloletú T. do osobnej starostlivosti matke, ktorú zároveň poveril ich zastupovaním a spravovaním majetku. Otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté deti výživné, a to na každé dieťa 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd tiež vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 8. 7. 2014 do 1. 10. 2015 vo výške 2 533,- eur a otcovi uložil povinnosť splácať ho spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v 30,- eur mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 28, § 36, § 62, § 75 a § 77 Zákona o rodine, resp. o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. V rozhodnutí súd uviedol, že rodičia maloletých detí sú manželia (prebieha konanie o rozvod manželstva), od mája 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí nadviazal známosť s inou ženou, ku ktorej sa odsťahoval do Čiech, kde aj pracuje. Súd predbežným opatrením zaviazal otca na platenie výživného po 45,- eur mesačne na každé dieťa. Po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 24. 6. 2014 matka podala návrh na rozvod manželstva, jej príjem predstavuje v čistom mesačne priemerne 619,- eur, spolu s deťmi žije u svojej matky v trojizbovom byte. Rodinný dom, ktorý patril obom účastníkom, matka aj s deťmi opustila, keď bol tento vydražený pre nesplácanie úveru. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, v roku 2013 podal daňové priznanie s príjmami vo výške 12 648,- eur, s výdavkami vo výške 10 316,- eur a základom dane vo výške 2 332,- eur. Následne pracoval v spoločnosti KR Ostrava, a.s. od 1. 8. 2014 do 19. 12. 2014 a od 5. 1. 2015 do 16. 3. 2015, pričom jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 17 610,- Kč. V čase rozhodovania prvostupňového súdu pracoval v spoločnosti STAMONT - Pozemní stavitelství, s.r.o., so sídlom Ostrava - Vítkovice a jeho čistý priemerný zárobok dosahuje výšku 14 202,- Kč, po prepočte približne 522,- eur mesačne. Maloletý K. navštevuje 1. ročník SOU strojárske v Kysuckom Novom Meste, maloletý T. 8. ročník základnej školy a maloletá T. 6. ročník základnej školy. Prvostupňový súd na základe takto zisteného skutkového stavu upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, pričom prihliadal na odôvodnené potreby detí, možnosti a schopnosti rodičov. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obaja rodičia maloletých detí. Prostredníctvom zástupcu otec detí uviedol, že výška výživného je neprimeraná k jeho možnostiam a schopnostiam a odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. Poukázal na svoj dosahovaný príjem z pracovného pomeru, ako aj náklady, ktoré má v súvislosti so zabezpečením bývania, cestovaním do zamestnania a ostatných jeho nevyhnutných potrieb. Spolu so stanoveným výživným a zaplatením zameškaného výživného by jeho výdavky presahovali príjem a nie je preto reálne schopný plniť povinnosť stanovenú prvostupňovým súdom. Uviedol, že pracuje ako tesár, nevedie nákladný spôsob života, neabsolvuje drahé dovolenky, ani nevynakladá peňažné prostriedky na iný účel, než je to skutočne nevyhnutné na uspokojenie jeho najzákladnejších životných potrieb. Súd pri určení výšky výživného nebral do úvahy odôvodnené potreby detí, ale najmä jeho možnosti a schopnosti. Z jeho príjmu 522,- eur priemerne mesačne nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť a zároveň uhrádzať svoje nevyhnutné životné náklady. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok prvostupňového rozsudku a zaviazal ho prispievať výživným na každé dieťa vo výške 50,- eur mesačne. Zameškané výživné by platil po 5,- eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným. Matka maloletých detí napadla rozsudok prvostupňového súdu vo výške určeného a zameškaného výživného. Takto stanovené výživné považuje za nesprávne, je nízke a nediferencuje potreby detí vzhľadom na ich vek, zdravotný stav a pod.. Tiež nesúhlasila so stanovením výživného od podania návrhu. Poukazovala na to, že otec už skôr opustil spoločnú domácnosť a výživné žiadala priznať od 1. 5. 2014. Poukazovala ďalej na to, že sa výhradne sama stará o deti a po odchode otca detí zo spoločnej domácnosti tento prestal splácať hypotéku, následkom čoho banka vypovedala splatnosť úveru a ich rodinný dom, kde dovtedy spolu s deťmi bývali, išiel do dražby. Tiež spláca spoločné pôžičky, čím sa však súd nezaoberal. Otec maloletých detí je fyzicky zdravý, býva v oblasti, kde je dostatok pracovných príležitostí, a preto by si mal zabezpečiť príjem tak, aby bol schopný prispievať na výživu detí, tak ako to tieto potrebujú. Žiadala, aby súd vyhovel jej návrhu a zaviazal otca platením výživného vo výške 180,- eur mesačne na maloletého K., 160,- eur mesačne na maloletého T. a 150,- eur mesačne na maloletú T. od 1. 5. 2014, prípadne aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Opatrovník maloletých detí uviedol, že pri určení výšky výživného na maloleté deti boli zohľadnené preukázané potreby detí, ako aj zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti rodičov. S rozsudkom opatrovník súhlasí. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V odvolaním nenapadnutých výrokoch ponechal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že matka maloletých detí návrhom, doručeným súdu dňa 8. 7. 2014 (návrh na rozvod manželstva podaný 24. 6. 2014) žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom z toho dôvodu, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko s ním prerušila spolužitie, pretože nadviazal vzťah s inou ženou. Prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav, najmä príjmy oboch rodičov, na základe čoho stanovil otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav, avšak odvolací súd má za to, že výživné nebolo určené v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine v § 62 a v § 75. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna. Závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod.. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Na strane povinného (v tomto prípade otca maloletých detí) sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. V danom prípade je nepochybné, že maloleté deti sú v plnej miere odkázané na výživu a starostlivosť zo strany rodičov. Vo vzťahu k otcovi maloletých detí je zrejmé, že tento sa nevyhýba zaradeniu do pracovného procesu, prispieva výživné na maloleté deti a vykonáva prácu primeranú svojmu vzdelaniu a nadobudnutým zručnostiam. Tiež má výdavky so zabezpečením bývania, stravovania, ošatením, cestovaním do práce, ako aj ostatnými základnými životnými potrebami. V tomto prípade má vyživovaciu povinnosť aj matka maloletých detí, ktorá dosahuje vyšší príjem ako ich otec, aj keď, ako správne na to poukázal aj prvostupňový súd, časť potrieb maloletých detí zabezpečuje osobnou starostlivosťou. S poukazom na všetky vyššie uvedené závery odvolací súd za primerané považoval stanovenie vyživovacej povinnosti vo výške 85,- eur na maloletého K. a po 70,- eur na maloletého T. a maloletú T. mesačne. Výživné, tak ako prvostupňový súd, stanovil dňom podania návrhu vychádzajúc z § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní matka maloletých detí neuviedla, prečo o výživné nepožiadala skôr, navyše, keď už predtým podala návrh na rozvod manželstva, z čoho vyplýva, že bola uzrozumená s tým, že obnovenie spolužitia s otcom maloletých detí nie je reálne. Odvolací súd zmenil vzhľadom na inak určenú výšku výživného aj zameškané výživné za to isté obdobie, ako ho vyčíslil prvostupňový súd s tým, že do plnenia započítal výživné poskytované na základe predbežného opatrenia vo výške 45,- eur na každé dieťa. Rozdiel potom za obdobie od 8. 7. 2014 do 1. 10. 2015 vyčíslil u každého dieťaťa zvlášť, spolu takto zameškané výživné predstavuje 1 427,- eur, pričom súd povolil na zameškané výživné splátky po 10,- eur mesačne na každé dieťa. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.