Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/207/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239228 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114239228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, E. G. Z., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 35, Žilina, o zaplatenie 5.108,88 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 13C/393/2014-69 zo dňa 12. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.108,88 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.108,88 Eur titulom vrátenia kúpnej ceny, z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola táto žalobcom ako kupujúcim žalobkyni ako predávajúcej vyplatená. Z vykonaného dokazovania zistil, že kúpnou zmluvou č. KZ 075/02-1, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Žilina pod č. V 2353/06 dňa 08.06.2006 žalovaná previedla na žalobcu vlastnícke právo k pozemku parc. KN-C č. 2103/88 zastavané plochy a nádvoria o výmere 456 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E. G. Z. a zapísanom na LV č. XXXX, a to za kúpnu cenu vo výške 5.108.88 Eur. Táto platba bola realizovaná dňa 07.07.2006 na príkaz zo dňa 06.07.2006. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Ďalej mal okresný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/44/2010-206 zo dňa 12.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 6Co/458/2012-267 zo dňa 23.10.2013 bolo určené, že podielovými spoluvlastníčkami pozemku, ktorý bol predmetom uvedenej kúpnej zmluvy sú N. W., Q. L. a M. Z.. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd konštatoval, že predmetná kúpna zmluva bola právnym úkonom urobeným v rozpore so zásadou, že „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“ a teda je neplatným právnym úkonom pre tzv. počiatočnú nemožnosť plnenia, a to podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu pôsobiacu ex tunc, t.j. od začiatku a nastávajúcu priamo zo zákona, ktorej sa môže dovolať každý, kto má na tom právny záujem. Potom nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 2. Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, zaoberal sa otázkou, či táto námietka spôsobila právne účinky v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. či na jej základe nebude možné právo uplatnené žalobcom priznať. Konštatoval, že žalovaná prevzala kúpnu cenu dňa 07.07.2006, týmto dňom došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu a od tohto dňa začala plynúť všeobecná 3-ročná objektívna lehota upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až žalobou podanou dňa 05.12.2014, teda nesporne po uplynutí všeobecnej 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, žalovaná sa dovolala premlčania účinne a preto žalobcovi, aj keď bol oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnené právo priznať nemohol. Žalobcov názor, že premlčacia doba spočívala do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva k spornému pozemku nepovažoval za správy, nakoľko podľa okresného súdu nešlo o prípad, ktorý predpokladá ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. 3. Rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal okresný súd na čas po právoplatnom skončení veci samej. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené vrátane uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu ročný úrok vo výške 5,15 % zo žalovanej istiny od 03.09.2014 do zaplatenia, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, že by odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, žiadal žalobca pripustiť voči potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.. 5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie dôvodnosti námietky premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná. Uviedol, že príslušné právne úkony na vydanie dlžnej sumy mohol urobiť až na základe rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bolo určené, že podielovými spoluvlastníčkami predmetného pozemku sú N. W., Q. L. a M. Z.. Nemohol a nemal možnosť uplatniť si náhradu dlžnej sumy od žalovanej okamžite odo dňa 07.07.2006, teda od nasledujúceho dňa, ako táto prevzala kúpnu cenu. Premlčacia doba jednoznačne mohla začať plynúť až právoplatným skončením veci o určení vlastníckeho práva, teda dňom 16.12.2013. Na posúdenie premlčania bezdôvodného obohatenia bolo potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na námietku premlčania neprihliadať. Na podporu správnosti svojich argumentov žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach ako v prejednávanej veci. 6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nemôže akceptovať právny názor odvolateľa, ktorým odmieta právne posúdenie premlčania jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že ten kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony druhej zmluvnej strany je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Pre jej dobromyseľnosť jednoznačne svedčí fakt, že predmet prevodu tvoril súčasť sceleného pozemku, ktorý užívalo od roku 1956 JRD v Rosine a vlastníci s týmito pozemkami nemali možnosť disponovať. To znamená, že jednotlivé časti tohto lánu sa nedali presne špecifikovať a špecifikáciu pozemku geometrickým plánom a znaleckým posudkom zabezpečoval žalobca. 7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 179 CSP, ktorý podľa § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá pôvodných účastníkov konania označuje ako strany sporu s tým, že namiesto navrhovateľa uvádza žalobcu a na miesto odporcu žalovaného. 8. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 9. Uvedené zákonné ustanovenie sa týka prípadov vzájomných (synalagmatických) záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka), keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí ( právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke právo). V súdenej veci v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania nie je vydanie prevádzanej veci, t.j. nehnuteľnosti pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo žalobcu na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Predmetné zákonné ustanovenie teda vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. 10. Medzi žalobcom a žalovanou z titulu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2006 vznikol synalagmatický záväzok v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, pretože obidve zmluvné strany si na základe spornej kúpnej zmluvy plnili. Žalovaná ako predávajúca prevzala kúpnu cenu a vlastnícke právo žalobcu ako kupujúceho bolo zapísané v katastri nehnuteľností, boli teda povinní si toto plnenie spôsobom podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť. Na charaktere ich synalagmatického záväzku nič nemení okolnosť, že k vráteniu „vlastníckeho práva“ došlo na základe právoplatného rozsudku, nie však zmluvnému partnerovi žalobcu, t.j. žalovanej, ale skutočným vlastníčkam a teda, že žalovaná v dobe rozhodovania v prejednávanej veci už žiadne právo z neplatnej kúpnej zmluvy proti žalobcovi nemá. 11. Keďže napadnutý rozsudok okresného súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom na základe ním prezentovaného právneho názoru rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovel. Okresným súdom bolo ustálené, že kúpna zmluva, ktorú pôvodne medzi sebou účastníci uzatvorili je neplatným právnym úkonom, lebo žalovaná v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností, teda vlastnícke právo k nim nemohla platne previesť na žalobcu. Žalovaná prevzala na základe tejto zmluvy od žalobcu kúpnu cenu vo výške žalovanej istiny. Krajský súd žalovanej preto uložil povinnosť žalobcovi žalovanú istinu v rozsahu tejto kúpnej ceny zaplatiť. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že žalobca si v pôvodnom žalobnom návrhu a počas prvostupňového konania neuplatňoval voči žalovanej nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny. Tento nárok uplatnil až v rámci odvolacieho konania, avšak v zmysle ust. § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Krajský súd tak nemohol na tento návrh žalobcu prihliadať. 12. Skutočnosti, ktoré vo vyjadrení k odvolaniu uviedla žalovaná, by podľa názoru odvolacieho súdu boli dôvodom pre posúdenie prípadného nároku žalobcu na vydanie úžitkov z bezdôvodného obohatenia ( § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka), kde by malo význam skúmanie dobromyseľnosti žalovanej, na ktorú vo svojom vyjadrení poukazovala. 13. Krajský súd v zmysle ust. § 218 ods. 1 CSP, v spojení s § 378 ods. 1 CSP nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatne prvostupňovým súdom. 14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)