Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115200904 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115200904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. C., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, E. E., otec P. K., nar. X.X.XXXX, bytom A. E. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/9/2015-184 z 9. mája 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.2.2015 platiť zvýšené výživné na maloletú A. C., nar. X.X.XXXX, v sume 60 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2016 v sume 402,15 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať od právoplatnosti tohto rozsudku v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Týmto rozsudkom sa m e n í v časti určenia výživného na maloletú A. C. rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/120/2008-43 zo dňa 31.7.2008. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil s účinnosťou od 1.2.2015 výživné otca na maloletú A. zo sumy 1.000,-Sk (33,19 eur) mesačne na sumu 80 eur a vymedzil nedoplatok na (zvýšenom) výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2016 v sume 702,15 eur, ktorý nedoplatok je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vychádzal z toho, že oproti predchádzajúcemu určeniu výživného v roku 2008 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Výdavky maloletej podstate vzrástli nielen tým, že dieťaťa fyzicky a psychicky vyspelo (v čase predchádzajúceho rozhodovania malo pol roka), ale najmä tým, že začalo navštevovať základnú školu; zároveň podstatne vzrástli aj životné náklady. Celkové výdavky na maloletú okresný súd ustálil v sume 200 eur mesačne. Matka v čase predošlej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok, v súčasnej dobe je už zamestnaná s príjmom v rozsahu 400 až 450 eur mesačne. O maloletú A. sa osobne stará, pričom okrem plnenia výživného (aj to nepravidelne) sa otec na výchove a výžive dieťaťa nepodieľa. 2. Otec je naďalej nezamestnaný, v roku 2011 sa však zamestnal a dosahoval príjem od 421 eur do 567 eur mesačne. Okresný súd konštatoval, že jeho zdravotný stav, prax v stavebníctve a ponuky práce na úrade práce mu umožňujú, aby sa zamestnal. Keďže otec nevyvíja dostatočné úsilie, aby sa zamestnal, hoci predpoklady na to má, je potrebné vo vzťahu k nemu aplikovať princíp potenciality. Nie je totiž prípustné, aby jeho nezodpovedný prístup išiel na úkor vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Na základe tohto princípu okresný súd ustálil (potenciálny) príjem otca v rozmedzí cca 450 až 500 eur mesačne. Rozhodne neuveril jeho tvrdeniam, že má iba príležitostný príjem od 15 do 60 eur mesačne, pričom jeho družka je nezamestnaná a všetky výdavky (t.j. výdavky jeho i družky a ich dvoch maloletých detí) údajne hradí matka otca, ktorá je predavačkou v obchode. Uvedené nie je reálne možné ani za predpokladu, že by do domácnosti materiálnymi plneniami prispievala tiež sestra otca. 3. Okresný súd z popísaných súvislostí vyslovil logickú a dôvodnú domnienku, že otec má príjem, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že v máji 2016 uhradil na výživnom 300 eur. Hoci tvrdil, že danú sumu mu požičal švagor, uvedené nijako nepreukázal. Okresný súd zdôraznil, že je poľutovaniahodné, ak otec navrhuje výživné pre svoju dcéru A. v sume 33 eur a sám na svoju stravu vynaloží 100 eur mesačne a na cigarety ďalších 30 eur. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti, nemôže byť vyhodnotená v neprospech skôr narodeného dieťaťa. Otec bol/je povinný zvážiť, či je v jeho schopnostiach a možnostiach mať ďalšie deti. Ak sa tak rozhodol, musí urobiť všetko pre to, aby sa postaral o všetky tri deti, a nie aby viedol záhaľčivý spôsob života a priživoval sa na svojej matke. 4. O trovách konania okresný súd výslovne nerozhodoval, lebo ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu a súčasne ani žiaden z účastníkov nepožiadal priznať náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrh bude zamietnutý (eventuálne bude určené „primerané“ výživného), alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal záver o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej, ktorý si okresný súd osvojil len na základe tvrdení matky a bez akýchkoľvek dôkazov. Za rozporné považoval konštatovania okresného súdu, keď na jednej strane uvádza, že otec je nezamestnaný, ale súčasne vymedzí jeho potenciálny príjem na úrovni cca 450 až 500 eur, čo nemá oporu v žiadnom dôkaze. Otec dával do pozornosti fakt, že má iba základné vzdelanie, (aj) preto je jeho potenciálny príjem v napadnutom rozsudku nadhodnotený. 6. Naproti tomu zdôrazňoval, že od predošlého rozhodovania o výživnom mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, čo je nutné v konaní o výživnom k maloletej A. zohľadniť. Zopakoval, že zhodne ako v roku 2008 je nezamestnaný, teda jeho pomery sa nezmenili; samotná zmena pomerov len na strane maloletej pritom nemôže viesť k zmene rozsudku z roku 2008. Nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že vedie záhaľčivý spôsob života. 7. Matka nesúhlasila s odvolaním otca a žiadala rozsudok okresného súdu „ponechať“. Opätovne poukázala na zvýšené výdavky maloletej A.; osobitne v súvislosti so školskou dochádzkou, čo si - okrem iného - vyžaduje aj dochádzanie maloletej do inej obce. Tvrdila, že otec maloletej sa môže zamestnať; „maloletá má tiež nárok, aby jej nič nechýbalo, ako majú nárok aj jeho dve deti“. Dodala, že dôjde k zníženiu jej príjmu cca na 150 eur mesačne. 8. Kolízny opatrovník sa vecne k odvolaniu otca nevyjadril; uviedol iba, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 9. Na vyjadrenie matky otec v rámci odvolacieho konania už nereagoval. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 65 a § 66 CMP v celom rozsahu a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu čiastočne zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia. 11. Okresný súd správne vo vzťahu k možnostiach a schopnostiam výživou povinného rodiča (v súdenej veci otca) vychádzal z princípu potenciality. Uvedené nie je - ako sa domnieva odvolateľ - v rozpore s tým, že otec je oficiálne nezamestnaný. Práve naopak, presne na situácie, keď sa výživou povinný subjekt vyhýba riadnej zárobkovej činnosti, ktorá by umožňovala bezprostredne stanoviť jeho príjem, slúži princíp potenciality. Okresný súd v tomto smere prehľadne a presvedčivo vymedzil jeho podstatu (4. odsek na strane 9 napadnutého rozsudku), na ktoré východiská krajský súd v podrobnostiach odkazuje. 12. Otec je z hľadiska možnej pracovnej produktivity v najlepšom veku (v čase rozhodovania odvolacieho súdu 36 rokov) a bez ohľadu na to, že má mať len základné vzdelanie (v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/273/2011 - č.l. 69 spisu - však tvrdil, že má skončené Stredné odborné učilište stavebné v Bytčici) na pracovnom trhu existuje pre neho dostatok príležitostí. Otec ani len netvrdí, že by mal mať nejaké zdravotné obmedzenia; rovnako žiadne obmedzenia nemá z hľadiska pracovnej mobility - možnosti cestovania/ /dochádzania za prácou (minimálne v rámci Slovenskej republiky). Navyše, od obdobia predošlého rozhodovania o výživnom mal dostatok času využiť rôzne rekvalifikačné kurzy, či programy na získanie základných zručnosti v robotníckych odboroch, ktoré sú na trhu práce žiadané. Z faktu jeho zamestnania sa - hoci len na dobu určitú - v roku 2011 a predovšetkým v tejto spojitosti dosahovaného príjmu je zrejmé, že otec je „zamestnateľný“ aj v inom odbore, ako len v ním tvrdených pomocných, resp. upratovacích prácach na stavbách. 13. Nadväzne je plne primeraným stanovenie potenciálneho príjmu otca v rozsahu 450 až 500 eur mesačne. Krajský súd dodáva, že uvedené len nepodstatne prevyšuje hranice aktuálnej minimálnej mzdy, pričom s poukazom na existenciu troch vyživovacích povinností otca k maloletým deťom je namieste od neho požadovať zvýšenú aktivitu (napríklad príležitostné brigádnické práce popri riadnom pracovnom pomere, využívanie nadčasov, či práce vo sviatok alebo v nočných zmenách...), ktorá by nepochybne viedla k dosiahnutiu aspoň dotknutého (potenciálneho) príjmu. 14. Vo vzťahu k otcovi nejde iba izolovane o aplikáciu princípu potenciality v užšom slova zmysle. Súčasťou posúdenia jeho možností a schopností je záver o nielen nezdokladovaní, ale ani o primeranom argumentačnom zdôvodnení zdrojov pokrytia ním tvrdených vlastných výdavkov, resp. výdavkov jeho „domácnosti“, t.j. výdavkov dvoch dospelých osôb - otec a jeho družka - a ich dvoch maloletých detí. Taktiež v tomto smere okresný súd náležite uzavrel, že nie je možné akceptovať tvrdenia otca o tom, že všetky predmetné výdavky uhrádza jeho matka, ktorá je predavačkou, a to ani za situácie podpory i zo strany sestry otca v podobe naturálnych plnení. Inými slovami, je nepochybné, že otec má (svojim charakterom nelegálny) príjem, z ktorého minimálne čiastočne uhrádza svoje výdavky a výdavky svojej rodiny. 15. Z uvedených širších súvislostí vyplýva zmena pomerov i na strane otca oproti roku 2008, hoci čisto formálne je naďalej nezamestnaný. Za obdobie cca 7 rokov otec mohol zásadným spôsobom zlepšiť svoju uplatniteľnosť na trhu práce, bol spôsobilý zamestnať sa s relatívne slušným príjmom, je schopný zabezpečovať potreby svoje a svojej rodiny. Následne je dôvodným vo vzťahu k otcovi zvýšiť výživné na maloletú A.. 16. Zmenu pomerov na strane maloletej A. nepopiera ani otec. Už len z jednoduchého plynutia času a porovnania nárokov dieťaťa vo veku pol roka a nárokov dieťaťa vo veku 8 rokov je daná kvalifikovaná zmena pomerov maloletej. Zároveň matka konkrétne (a vôbec nie neprimerane, či nadmerne) vymedzila výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. V súvislosti s odvolacou námietkou otca týkajúcou sa nepreukázania tvrdení o zhoršenom zdravotnom stave maloletej, krajský súd dodáva, že zhoršenie zdravotného stavu matka tvrdila nie vo vzťahu k dcére A., ale vo vzťahu k svojej osobe; navyše, táto okolnosť nemala žiaden vplyv na rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca. 17. Napriek doteraz uvedenému krajský súd sa (úplne) nestotožnil s rozsahom zvýšenia vyživovacej povinnosti otca. Hoci okresný súd správne zdôraznil, že ak otec sa rozhodol mať v aktuálnom partnerskom vzťahu ďalšie deti, musí vyvíjať zásadne vyššiu aktivitu na zabezpečenie ich potrieb (ako i potrieb maloletej A.), nie je možné skutočnosť pribudnutia dvoch vyživovacích povinností k maloletým deťom (F. K., nar. XX.X.XXXX a Z. K., nar. X.X.XXXX) primerane nezohľadniť. Práve na základe tejto zmeny pomerov na strane otca krajský súd čiastočne zmenil rozsudok okresného súdu v otázke výšky (bežného) výživného a túto stanovil v sume 60 eur mesačne. 18. V dôsledku rozdielneho stanovenia (zvýšeného) výživného, bolo potrebné zmeniť i nadväzujúci výrok o nedoplatku na zameškanom výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 30.4.2016. Zvýšenie výživného zodpovedá mesačnej sume 26,81 eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným 60 eur a doteraz určeným výživným 33,19 eur), čo za 15 mesiacov činí 402,15 eur. Predmetný nedoplatok na zvýšenom výživnom krajský súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. Predmetná výška splátky je v možnostiach otca a v primeranom časovom horizonte umožní vyrovnať dotknutý dlh, pričom postupné splácanie nedoplatku na zvýšenom výživnom neohrozí ani bezprostredné zabezpečovanie potrieb maloletej A., ktoré prioritne pokrýva matka tak osobnou starostlivosťou, ako aj nevyhnutnými finančnými plneniami. Splatnosť prvej splátky sa odvíja od právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu. To znamená, že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť od 21. dňa v mesiaci vyššie, potom prvá splátka zameškaného výživného bude splatná v nasledujúcom mesiaci. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť do 20. dňa v mesiaci, je otec povinný prvú splátku zaplatiť ešte v danom kalendárnom mesiaci. Zároveň v prípade omeškania čo i len s plnením jednej splátky sa stáva splatným celý (v danom čase aktuálny) dlh. 19. Týmto rozhodnutím sa mení predchádzajúce rozhodnutie o výške výživného na maloletú A., t.j. rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/120/2008-43 zo dňa 31.7.2008. 20. Krajský súd dodáva, že okresný súd primerane apeluje na matku, aby bola aktívnejšia v hájení práv dieťaťa; osobitne, ak otec bude naďalej pristupovať k plneniu vyživovacej povinnosti viac ako nezodpovedne. Rovnako je primeraným upozornenie otca, že neplnením vyživovacej povinnosti riadnym spôsobom sa vystavuje hrozbe trestného stíhania. 21. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.