Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201231 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115201231.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Ul. A. C. č. XX, zastúpenej spoločnosťou Karkó, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121 a otca Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Ul. A. C. č. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/13/2015-204 zo dňa 23. mája 2016 a o návrhu otca na opravu odôvodnenia rozsudku č.k. 9P/13/2015-204 zo dňa 23. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/13/2015-204 zo dňa 23. mája 2016 vo výroku, ktorým schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého C. E., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ako aj vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom pre maloleté dieťa a nedoplatku na výživnom z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd návrh otca na opravu odôvodnenia rozsudku č.k. 9P/13/2015-204 zo dňa 23. mája 2016 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa, podľa ktorej sa maloleté dieťa C. E., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky B. K., nar. XX.XX.XXXX s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, uložil súd povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 100,00 Eur mesačne od 21.01.2015 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na výživnom pre maloleté dieťa za obdobie od 21.01.2015 do 31.05.2016 vo výške 485,48 Eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,00 Eur, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom nasledovne: - každú stredu v kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý štvrtok v kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 18.30 hod.; - každý nepárny kalendárny týždeň od piatku 15.00 hod. do nedele do 15.30 hod.; - počas letných prázdnin vždy druhý týždeň v mesiaci júl, od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a druhý týždeň v mesiaci august, od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; - počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej soboty od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod.; - počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 24. decembra od 17.00 hod. do 25. decembra do 17.00 hod. a nepárny kalendárny rok dňa 24. decembra od 9.00 hod. do 17.00 hod. Otec si vždy prevezme maloleté dieťa v mieste jeho trvalého bydliska a odovzdá ho matke v mieste jej trvalého bydliska. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželia a ktorí žili v spoločnej domácnosti do januára roku 2015. Dňa 19. januára 2015 sa matka spolu s dieťaťom odsťahovala a v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom S. R., z ktorého vzťahu pochádza maloletý X. R., nar. XX.XX.XXXX. Matka žije so svojím priateľom v trojizbovom byte a prispieva na vedenie domácnosti sumou 100,00 Eur mesačne. Do polovice augusta roku 2015 bola matka na rodičovskej dovolenke s maloletým C. a poberala rodičovský príspevok vo výške približne 190,00 Eur. Od konca decembra roku 2015 je na materskej dovolenke s príjmov vo výške 380,00 Eur mesačne. Od augusta roku 2015 do 23.12.2015 bola matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 288,69 Eur (pracovný pomer v materskej škole), na základe dohody o pracovnej činnosti mala príjem za celý rok 2015 609,56 Eur a príjem od zamestnávateľa J.T.Baby, s.r.o. v mesiaci júl 2015 224,06 Eur, august 2015 656,46 Eur, september 2015 656,46 Eur a október 2015 468,66 Eur. Otec maloletého C. má vysokoškolské vzdelanie, inú vyživovaciu povinnosť nemá, býva v dvojizbovom byte, ktorý má prenajatý od rodičov za sumu 1,00 Euro ročne. Otec bol zamestnaný v spoločnosti Slovak Telecom, a.s. od 01.03.2015 do 30.06.2015 a tento bol skončený dohodou zo strany zamestnanca. Čistý mesačný príjem dosahoval od 463,06 Eur do 682,84 Eur. U zamestnávateľa Slovnaft, a.s. dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok otca za obdobie od júla 2015 do apríla 2016 sumu 770,08 Eur. Z výdavkov, ktoré uvádzal otec, súd akceptoval nájomné vo výške 1,00 Euro ročne, výdavky za služby spojené s bývaním vo výške 55,00 Eur. Súd neuveril otcovi, že platí rodičom 170,00 Eur mesačne za bývanie a ešte 55,00 Eur mesačne za služby spojené s bývaním, keďže po predložení nájomnej zmluvy bolo preukázané, že nájomné predstavuje čiastku 1,00 Euro. Ďalej súd akceptoval výdavky na stravu vo výške 130,00 Eur mesačne, oblečenie 40,00 Eur mesačne, hygienické a základné potreby 30,00 Eur mesačne, cestovné do práce 62,00 Eur mesačne. Po zohľadnení nákladov na voľnočasové aktivity a mimoriadne výdavky súd ustálil výdavky otca na približne 400,00 Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na výživu maloletého dieťaťa, súd mal preukázané, že maloleté dieťa navštevuje materskú škôlku, kde matka platí poplatok za škôlku 17,00 Eur mesačne, strava na deň 1,29 Eur, ZRPŠ + poplatky na pomôcky a hygienu polročne 40,00 Eur, návšteva divadiel a koncertov približne 2,00 Eurá mesačne. 3. S poukazom na ustanovenie § 36 Zákona o rodine v spojení s § 24 a § 25 Zákona o rodine súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa dohodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, rodičovskú dohodu žiadal schváliť aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, a preto súd dohodu rodičov týkajúcu sa zverenia dieťaťa do starostlivosti matky schválil. Týmto rozhodnutím bude zabezpečená stabilita a kontinuita výchovného prostredia. 4. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa zohľadnil súd opakované výdavky maloletého dieťaťa, ktoré v auguste 2016 dovŕši vek 4 rokov, je v podstate zdravé a jeho výdavky predstavujú sumu 140,00 Eur v čase do nástupu do materskej škôlky a približne 165,00 Eur po nástupe do materskej škôlky. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 200,00 Eur mesačne, táto čiastka nezodpovedá oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd zvažoval určenie výživného diferencovane (do nástupu do materskej škôlky a po nástupe do materskej škôlky), avšak vzhľadom na nepodstatný rozdiel vo výške výdavkov a pomerne krátku rozhodnú dobu, súd určil výživné vo výške 100,00 Eur mesačne za celé obdobie, ktorú sumu navrhoval aj kolízny opatrovník. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec prejavuje o syna reálny záujem a stretáva sa s ním často. Pokiaľ aj otec navrhoval výživné vo výške 70,00 Eur mesačne, už teraz poskytuje dieťaťu väčšie plnenie, ako je uvedená suma a súd na túto okolnosť prihliadol. Je chvályhodné, že otec nežiadal do zaplateného výživného zarátať naturálne plnenie na syna v rozhodnej dobe, ktoré objektívne poskytoval. Ak sa matke príjem znížil z dôvodu narodenia ďalšieho dieťaťa, zaiste zvážila svoje možnosti a schopnosti, a teda takto znížený príjem nemôže byť „kompenzovaný“ požadovaním výživného, ktoré presahuje oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Otec platil matke výživné pre maloleté dieťa od mesiaca február 2015 do mája 2016 v sume 70,00 Eur a za mesiac január 2015 pomernú časť v sume 30,00 Eur. Spolu za celé obdobie otec zaplatil výživné vo výške 1.150,00 Eur. Táto skutočnosť nebola sporná, matka celkovú sumu výživného potvrdila. V nadväznosti na uvedené súd ustálil celkový dlh na výživnom vo výške 485,48 Eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať po 50,00 Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výživnom súd aplikoval ustanovenia § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. 5. Rodičia maloletého dieťaťa dohodli sa aj na úprave styku otca s maloletým dieťaťom, s ktorým rozsahom styku súhlasil aj kolízny opatrovník, a preto súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 6. Osobitným výrokom súd nerozhodoval o trovách konania, keďže ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a súčasne žiaden z účastníkov návrh na náhradu trov konania nepodal (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť v časti určenia výživného tak, aby bolo ponechané výživné vo výške 70,00 Eur pri zachovaní okresným súdom určeného styku. Namietal, že okresný súd sa dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 2 O.s.p. a § 132 O.s.p. Súd nevykonal dokazovanie na zistenie skutočností, ktoré jednak navrhoval a ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu o výške výživného (účasť maloletého v škôlke po nástupe matky na materskú dovolenku, doprava maloletého do škôlky, nakoľko MHD má zdarma a auto, ktorým ho matka do škôlky vozí, nepatrí jej priateľovi, ale spoločnosti Istrofinal, a.s. Žilina). I keď súd v rozsudku vymenoval, aké dôkazy mal pri rozhodovaní k dispozícií, jednostranne, v rozpore s princípom rovnosti zbraní zameral rozsudok výslovne proti nemu. Súd nevyhodnotil náležite dôkazy preukazujúce nie zanedbateľný príjem matky v rozhodnom období, naviac opomenul rozhodnú skutočnosť, že osobnú starostlivosť poskytujú rodičia dieťaťu v rovnakom pomere. Dal do pozornosti znenie nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej podľa článku 3 bolo dohodnuté nájomné vo výške 1,00 Eura, ale podľa bodu 2 je povinnosťou otca platiť všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu, všetky opravy a náklady spojené s bežnou údržbou. To, že takto činí, súdu doložil výpismi z účtu, ktoré súd odignoroval. Súd neodlíšil nájom od poplatkov súvisiacich s užívaním bytu, ktoré predstavujú poplatky do fondu opráv 153,00 Eur spoločnosti Bytterm, Stredoslovenská energetika 17,00 Eur + telefón, internet, káblovka 55,00 Eur. Už pred okresným súdom zdôrazňoval, že v čase odchodu matky zo spoločnej domácnosti malo maloleté dieťa 2,5 roka, matka odišla po Vianociach, čo znamená, že maloletý C. mal zakúpené všetky potrebné veci na zimu, mal od celej rodiny nie lacné hračky a oblečenie, ktoré si matka so všetkými jeho vecami odsťahovala. Bol to práve otec dieťaťa, ktorý si musel všetko kupovať odznova, pretože matka dieťa otcovi odovzdáva vždy iba v oblečení, ktoré má na sebe, bez ohľadu na to, či bude dieťa u neho iba popoludní, alebo celý víkend, kedy ho potrebuje prezliecť, prezuť, a teda musí mu veci zakúpiť. Práve to, že sa o maloletého C. stará v rovnakom rozsahu ako jeho matka, by malo byť rozhodné aj pri určovaní výšky výživného, čo súd nezohľadnil. Nevyhodnotil v kontexte uvedeného ani skutočnosť, že v sledovanom období dosahovala matka príjem okolo 800,00 Eur a súd sa nevysporiadal ani s tým, že v septembri roku 2015 uhradil mimo výživného i škôlku. Súd síce uviedol, že otec si nezarátal naturálne plnenia, avšak konanie o výživnom je konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a ak mal niečo započítať, mal tak učiniť bez ohľadu na návrhy strán. Nedostatkom dôvodov trpí rozsudok okresného súdu, pretože nie je z neho možné zistiť, aké výdavky menovite a v akej výške na maloletého C. zohľadňoval, keď vo veku 2,5 roka mu priznal výživné v takej istej výške, ako po uplynutí jeden a pol roka od podania návrhu matkou. Súd nezdokumentoval vývoj nákladov, skutočne odôvodnené potreby spotrebného charakteru, na ktoré iba vo všeobecnosti odkázal. Dal do pozornosti, že každé konanie o výživnom má svoje špecifiká a je smutné, že hoci ako otec poskytuje dieťaťu citovo, časovo a naturálne, mimo mesačne platenej sumy výživného ten istý rozsah starostlivosti ako jeho matka, súd to ponechal bez povšimnutia a s odkazom na nič nehovoriace čísla mu uložil platiť výživné ako otcom, ktorí sa o dieťa starajú tak 2 alebo 4 dni počas mesiaca. 8. Matka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu obmedzil iba na súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 10. Samostatným podaním zo dňa 17.06.2016 podal otec návrh na opravu odôvodnenia rozsudku č.k. 9P/13/2015-204. Namietal, že okresný súd sa v určitých častiach odôvodnenia rozsudku odchýlil od ust. § 157 ods. 2 a § 132 O.s.p. a uchýlil sa k formuláciám, ktoré z vykonaného dokazovania jednak ani nevyplynuli, alebo vyplynuli, len súd namiesto toho, aby ich posúdil vo vzájomnej súvislosti, či už s inými dôkazmi alebo skutočnosťami a na podklade toho ich vyhodnotil bez akéhokoľvek podkladu ich jednostranne použil proti otcovi a všetko, čo uviedol, označil za klamstvo, za nelogické a zmätočné. Žiadal preto, aby súd vlastnú teóriu uvedenú v poslednom odseku na strane 10 a v prvom odseku na strane 11 písomného vyhotovenia rozsudku o tom, čo je zmätočné, čo je klamstvo a čo lož, upravil v zmysle predložených dôkazov, pretože práve jeho úvahy o tom, že za neho - dospelého, pracujúceho človeka platia rodičia i náklady na byt, sú úplne iracionálne. Sudca neodlíšil nájom od poplatkov súvisiacich s užívaním bytu a nepochopil, že sú to vlastne dve platby. Práve tieto platby rodičom prepláca (fond opráv, energie, káblovka, internet a podobne), čo súdu preukázal i výpismi z účtu. Tieto však sudca radšej v rozsudku ani nespomenul. Súdu zrejme uniklo, že síce býva v byte rodičov, ale nie v ich spoločnej domácnosti. Žiadal preto z prvého odseku na strane 11 rozsudku vypustiť časť vety ...“čo je vysvetlenie nelogické a zmätočné a samozrejme nehodnoverné“, nakoľko súd použitými výrazmi manipulatívne podsúva až vsugeruje zainteresovaným vlastné hodnotiace úsudky, akoby mal obavu, že by iní mohli ním prijaté závery hodnotiť inak, teda tak, ako v skutočnosti prebiehajú. Zároveň žiadal vypustiť celý prvý odsek zo strany 13 rozsudku, v ktorom sa sudca zahral na amatérskeho psychológa a snažil sa vykonať vlastnú analýzu vzťahov otec - matka - dieťa, bez toho, aby mal k tomu potrebnú kvalifikáciu. Napokon sám súd si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že otec prejavuje o syna reálny záujem, stretáva sa s ním často a venuje sa mu, na strane druhej, len na základe vlastného nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov, že otec nereálne navyšoval svoje náklady na bývanie, aby dosiahol zníženie výživného. Otec namietal, že nie je zrejmé, odkiaľ čerpal súd informácie pre záver, že už teraz poskytuje vyššie plnenie ako 70,00 Eur a že si mal zarátať, ale nezarátal naturálne plnenia. Keďže sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, mal tak učiniť sám súd. Zároveň týmto žiadal, aby tak bezodkladne učinil. Pre otca je nepochopiteľné, kde vzal súd poklad pre záver, že s expartnerkou by sa mali oslobodiť od nejakých vzájomných animozít. Touto vetou jednoznačne sudca deklaroval, že nepochopil, že obaja rodičia sa o maloletého C. starajú v rovnakom, teda v tom istom rozsahu a otec zároveň platí výživné 70,00 Eur. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý odmietal platiť vyššie výživné. Sudca však do písomného vyhotovenia rozsudku zámerne neprevzal argumenty otca, hoci mu to výslovne ukladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., sudca si vymyslel vlastnú teóriu, ktorá nemá opodstatnenie v žiadnom z vykonaných dôkazov. Napokon ani matka maloletého dieťaťa nenaznačila v konaní, že by sa otec správal spôsobom, z ktorého by súd mohol eventuálne vyvodiť ním vykonštruovaný a doslova vymyslený záver. Teóriu súdu vyvracia napokon i to, že sa o maloletého C. od odchodu expartnerky starajú, že spolu ohľadne dieťaťa normálne komunikujú a že bol to práve otec, ktorý ako prvý inicioval uzavretie rodičovskej dohody. Pokiaľ by matka dieťaťa nemala premrštené nároky ohľadne výšky výživného, vždy bol ochotný sa s ňou o reálnych veciach dohodnúť. 11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, ako aj vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výrokoch o výživnom pre maloleté dieťa a nedoplatku na výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP a § 395 ods. 2 CMP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje konania v niektorých rodinno-právnych veciach (druhá časť CMP). 13. V zmysle § 65 a § 66 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci. 14. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, ako aj vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom, neboli napadnuté odvolaním, odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom pre maloleté dieťa a nedoplatku na výživnom. Odvolací súd teda preskúmaval rozsudok okresného súdu s prihliadnutím na ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výroky, ktorými bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinné v čase rozhodovania okresného súdu (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 15. V nadväznosti na dôvody odvolania otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri zisťovaní skutočného stavu, určení výživného, nevychádzal dôsledne z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, a 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozhodnutí. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 16. V ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine je daný základ na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 17. Ak je určovaná vyživovacia povinnosť i za čas minulý, potom nesmie súd opomenúť zistiť, aké čiastky boli rodičom na výživu už poskytnuté, či tieto čiastky zodpovedali hľadiskám uvedeným v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, či rodič neprispieval prípadne na výživu maloletého dieťaťa inak, napríklad naturálnou formou, čo by bolo následne nutné zhodnotiť. Pritom je nutné zvážiť, či nešlo iba o príležitostné plnenia v čase styku otca s dieťaťom, ktoré by svojou povahou neprekračovali výdavky, ktoré nemožno na výživné započítať preto, že išlo o bežné darčeky, či iné podobné plnenia, ktoré nesmerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (R 44/1966). 18. Krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené do výchovy, nie je spravidla dôvodom dočasného zbavenia tohoto rodiča povinnosti platiť výživné (R 73/1969). 19. S poukazom na právne závery uvedené vyššie, v nadväznosti na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie, odvolací súd je nútený konštatovať, že okresný súd sa nevysporiadal náležite so zákonnými kritériami pre určovanie výživného na maloleté dieťa, nevysporiadal sa s dôkazmi produkovanými otcom a vo veci určenia výživného a určenia nedoplatku na výživnom za minulé obdobie rozhodol predčasne, resp. bez náležitého zistenia skutočného stavu. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Musí z neho vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Z formulácie § 132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania) možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Takéto vyhodnotenie vykonaného dokazovania v napadnutom rozsudku okresného súdu absentuje. V súdenej veci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí rozsiahlym spôsobom uviedol obsah jednotlivých dôkazov, ako aj právnych ustanovení, vo svojej následnej argumentácii nedostatočne vysvetlil vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 21. Prvostupňový súd teda pri svojom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine, nezohľadnil plnenie výživného poskytované otcom maloletého dieťaťa naturálnou formou, hoci sám v rozhodnutí konštatoval, že takouto formou sa otec na výžive dieťaťa podieľal. Na uvedené okolnosti súd nezameral svoju pozornosť, uspokojil sa s prehlásením otca, že takéto plnenie nežiada započítať, čo je v rozpore s princípom oficiality, ktorým je ovládané konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Súd je povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci nenavrhli. 22. Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvej inštancie rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu možnosti konať pred súdom, t. j. procesným postupom sa účastníkom znemožnila realizácia ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok (účinný v čase rozhodovania) priznáva za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov a súd vec nesprávne právne posúdil. 23. V dôsledku uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP). 24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie primárne doplní dokazovanie na zistenie aktuálnych príjmov povinného rodiča, následne vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi vrátane tých, na ktoré poukazoval odvolateľ i v štádiu odvolacieho konania, vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi účastníkov konania na doplnenie dokazovania. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou výšky výživného na maloletého C. a predovšetkým nedoplatku otca na výživnom (s prihliadnutím na už zaplatené sumy a plnenie naturálnou formou) a vyčísli prípadný dlh otca na výživnom. Nemožno vylúčiť, že pri zhodnotení výživného plneného naturálne otcovi ani dlžné výživné nevzniklo, resp. nevznikne. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd zohľadniť dĺžku konania, ustáliť náklady na výživu maloletého dieťaťa, ktoré sú rozdielne v období, kedy sa o dieťa matka osobne starala a v období, kedy dieťa nastupuje do materskej škôlky. Závery súdu sú v tomto smere všeobecné, a teda nepreskúmateľné. Zároveň súd musí zohľadniť tú skutočnosť, že výživné má spotrebný charakter, výživné musí byť primerané veku maloletého dieťaťa, pretože náklady na jeho výživu budú s vekom dieťaťa narastať, napr. nástupom na základnú školu, mimoškolské aktivity, záujmová činnosť a pod. Rozsah potrebného dokazovania presahuje rámec odvolacieho konania, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. 25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 58 CMP). 26. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podal otec návrh na opravu odôvodnenia rozsudku podľa § 165 O.s.p. Okresný súd návrhu otca nevyhovel a predložil vec odvolaciemu súdu. Účinky návrhu otca na opravu odôvodnenia rozsudku zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Vychádzajúc z povahy vytýkanej vady odôvodnenia a s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výživného, návrh na opravu odôvodnenia rozsudku zamietol, keďže sa rozhodnutím odvolacieho súdu stal bezpredmetným. Otec žiadal vypustiť označené dôvody rozsudku týkajúce sa práve skutočností, ktoré bude okresný súd v ďalšom konaní ďalej skúmať a hodnotiť v novom rozhodnutí vo veci samej. 27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.