Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/233/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204796 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115204796.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. H. č. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ K.R.E. konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Zvolen, ul. Tehelná č. 189, IČO: 47 791 551, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Abelovským, advokátom so sídlom F., ul. U. č. XXX, 2/ PRO aukcie, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Kopčianska č. 10, IČO: 46 771 778, 3/ Ing. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - M., ul. S. č. XXXXX/XJ, žalovaný 2/ a 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom +ULTRA legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Praha 9 - Vysočany, ul. Sokolovská č. 270/201, IČO: 02 894 742, Česká republika, organizačná zložka so sídlom Bratislava, ul. Zelená č. 2, IČO: 47 255 480, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 8C/92/2015-81 zo dňa 24. februára 2016, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalovanému 3/ nariaďuje zdržať sa predaja, darovania, zámeny alebo inej formy scudzenia, zriadenia záložného práva či iného vecného bremena, zaťaženia právom v prospech tretích osôb, zriadenia práva doživotného užívania, prenájmu alebo zničenia nehnuteľností, ako aj umožniť žalobcovi nerušené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXX kat. úz. F. ako: byt č. 21 vo vchode č. 21, v bytovom dome č. XXXX na ul. H. v F., na parcele č. 6521, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu prislúchajúcich k bytu č. 21 v 650/40604-inách, podiel na pozemku KNC parc. č. 6521 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 455 m2, prislúchajúci k bytu č. 21 v 650/40604-inách, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V ostatnej časti návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina uznesením č. k. 8C/92/2015-81 zo dňa 24.02.2016 rozhodol tak, že žalovanému v rade 3/ sa nariaďuje zdržať sa prevodu, predaja, darovania alebo inej formy scudzenia, zriadenia záložného práva či iného vecného bremena, zaťaženia právom v prospech tretích osôb, zriadenia práva doživotného užívania, prenájmu, zámeny alebo zničenia nehnuteľnosti, ako aj umožniť navrhovateľovi vstup a nerušené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. ako: byt č. 21 vo vchode č. 21, v bytovom dome č. XXXX na ulici H. v F. na parcele č. 6521, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu prislúchajúci k bytu č. 21 v 650/40604-inách, podiel na pozemku KNC parc. č. 6521 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 455 m2, prislúchajúci k bytu č. 21 v 650/40604-inách, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O náhrade trov konania spojených s nariadením predbežného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.02.2015 domáha určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa 12.12.2014 od 10.00 hod., zapísanej v notárskej zápisnici notárky JUDr. Zuzany Kolembusovej č. N 996/201, NZ 56817/201, NCRIs 57668/2014, ako aj určenia predmetných nehnuteľností podľa výrokovej časti tohto uznesenia do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Návrh vo veci samej odôvodnil neadekvátnosťou ceny určenej znaleckým posudkom, ktorá bola východiskom pre cenu bytu dosiahnutú na dražbe. Súčasne so žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa výrokovej časti tohto uznesenia. Tento návrh odôvodnil tým, že predmetný byt je miestom pobytu žalobcu, jeho prevodom došlo k výraznému zásahu do nedotknuteľnosti obydlia žalobcu, ďalším prevodom by mu vznikla ťažko zvrátiteľná škoda. Súd konštatoval, že k žalobe vo veci samej (aj bez výzvy súdu, za vedenia iného konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 14C 75/2015 na návrh tunajšieho žalovaného 3/ o vypratanie nehnuteľnosti, zároveň za zápisu poznámky o vedení tunajšieho konania na LV č. XXXX k.ú. F.) sa vyjadril žalovaný 3/ v právnom zastúpení podaním z 11.03.2015 ako i samostatne podaním z 03.08.2015. Taktiež sa vyjadril aj žalovaný 1/ v právnom zastúpení podaním z 12.03.2015, žalovaný 2/ v právnom zastúpení podaním z 01.07.2015. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými k písomným podaniam sporových strán zistil: Podľa obsahu notárskej zápisnice notárky JUDr. Zuzany Kolembusovej č. N 882/2014, NZ 45580/2014, NCRIs 46423/2014 zo dňa 19.11.2014, na návrh žalovaného 1/, ktorý ako správca konkurznej podstaty vo veci konkurzu vedeného na majetok žalobcu Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K 15/2013 bol navrhovateľom dražby, žalovaný 2/ ako dražobník vykonal dražbu, v ktorej vychádzal z ceny určenej znaleckým posudkom vo výške 61.000 eur, ktorá bola pre nepodanie ani najnižšieho podania znížená až na 54.900 eur a napokon stále pre nepodanie ani najnižšieho podania bola dražba neúspešná. Následne podľa obsahu notárskej zápisnice notárky JUDr. Zuzany Kolembusovej č. N 996/201, NZ 56817/201, NCRIs 57668/2014 zo dňa 12.12.2014 na návrh žalovaného 1/, žalovaný 2/ vykonal opakovanú dražbu za účasti 7 záujemcov, podľa priebehu ktorej východiskom bola vyvolávacia cena 54.900 eur, pre nepodanie najnižšieho podania znížená až na 46.000 eur, pre podania záujemcov na cene počnúc 46.000 eur, napokon za cenu vo výške 51.000 eur bol príklep na predmetné nehnuteľnosti udelený žalovanému 3/ ako záujemcovi č. 7. V okolnostiach sporu súd zistil, že vo veci podal žalobca trestné oznámenie. Následne súd citoval ust. § 102 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2015, § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), § 1, § 44 ods. 1, § 91 ods. 1, 2, § 92 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o konkurze a reštrukturalizácii“, § 12 ods. 1, 2 zákona č. 527/2012 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákona o dobrovoľných dražbách“). V prvom rade konštatoval svoju právomoc na rozhodnutie o podanom návrhu, potenciálne aj vo veci samej napriek postaveniu žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby, ktorý bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený súdom v inom, a to konkurznom konaní, lebo ide o relatívne nezávislý právny úkon dražby smerujúci k originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľom. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd obmedzil v zmysle citovaných zásad na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa priklonil k tomu, že je daná naliehavá potreba predbežným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov konania, lebo je vážne ohrozené vlastnícke právo žalobcu k bytu, v ktorom býva. Súd neuznal obsahovo obdobnú námietku žalovaných 1/ až 3/ v ich písomných podaniach, že vo veci samej ide o systematicky zjavne nedôvodnú žalobu, ktorá by vylučovala osvedčenie majetkového práva žalobcu. V tomto zmysle ani právne postavenie žalovaných 1/ až 3/ ako účastníkov dražby, osobitne žalovaného 1/ ako správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom v konkurznom konaní, nie je dôvodom konštatovania nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tunajšej žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby vo veci samej. Právne hodnotenie tohto postavenia účastníkov konania súdom, dokonca aj v čiastočnom súlade s hodnotením podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava sp. zn. 24C 211/2013 sa opiera o postavenie správcu konkurznej podstaty, ktorý má zákonom ustanovené oprávnenia namiesto úpadcu, tu najmä v podobe nakladania s majetkom, ktorý podlieha konkurzu podľa citovaného ust. § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ani s týmito jeho oprávneniami nemožno hovoriť o správcovi konkurznej podstaty ako o zástupcovi úpadcu ani ako o zástupcovi iných osôb, pričom materiálne vzhľadom na účel citovaného ust. § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má postavenie správcu konkurznej podstaty najbližšie k postaveniu zástupcu veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu. Toto právne postavenie účastníkov konkurzu podľa názoru súdu ponecháva na podanie žaloby podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách aktívnu legitimáciu žalobcu ako úpadcu, teda systematicky bez ohľadu na to, kto je navrhovateľom dobrovoľnej dražby, teda akoby týmto navrhovateľom bol namiesto správcu konkurznej podstaty hypoteticky napríklad záložný veriteľ dlžníka a podobne. Inak by prakticky podľa názoru súdu došlo až k systematickému odmietnutiu prístupu k spravodlivosti dlžníka podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR voči zákonom predvídanému prieskumu podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa súdu na uvedenom nič nemení ani námietka závislosti žalovaného 3/ ako originálneho nadobúdateľa nehnuteľností udelením príklepu, od jednostranného podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby dlžníkom, práve pre právo dlžníka preskúmať túto dražbu zákonom predvídaným spôsobom. Obdobne na uvedenom nič nemení ani podľa obsahu listín zaznamenaná účasť 7 dražiteľov na dražbe ani pohyb ceny okolo ceny stanovenej znaleckým posudkom, ani argument o potenciálnej zodpovednosti znalca za podaný znalecký posudok, ktorá by mala vylučovať konštatovanie nezákonnosti dražby, a to pre samotné obstaranie znaleckého posudku zo strany dražiteľa. Výkon dobrovoľnej dražby bytu je príznačne spojený s osobitnou právnou povinnosťou dražiteľa podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, pričom reálne splnenie tejto povinnosti môže byť preskúmané práve až postupom súdu vo veci samej. Za týchto okolností sa súd priklonil k nariadeniu predbežného opatrenia podľa samotnej povahy ohrozeného práva žalobcu, ktorý si uspokojuje bytovú potrebu, toto právo by bolo ďalej ohrozené sťažením sporu v prípade ďalšieho prevodu predmetných nehnuteľností. Za pravdivé považoval, že žalobca nepreukázal konkrétne kroky žalovaného 3/ ako vydražiteľa, ktoré by potenciálne smerovali k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností, ale toto nebezpečenstvo súd vyhodnotil ako prítomné v rámci práv dosiaľ deklarovaného nadobúdateľa nehnuteľností, príznačne pri danej povahe sporu vo veci samej. Na druhú stranu dočasným zákazom ďalšieho nakladania, ako aj užívania bytu, keď praktické nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami je navyše poznačené zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o priebehu tohto konania, už nie je podstatne narušené právo žalovaného 3/, ktorý by mal byť novým vlastníkom bytu, ktorý by celý komplex jeho vlastníckych práv mohol užívať po vyriešení spornej otázky v základe sporu. Podľa § 145 O. s. p. súd o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/. Žalovaní 2/ a 3/ v odvolaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vytýkali súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ku konštatovaniu súdu (priklonil sa k tomu, že je daná naliehavá potreba predbežným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov konania, lebo je vážne ohrozené vlastnícke právo žalobcu bytu, v ktorom býva) uviedli, že súd žiadnym spôsobom neuviedol a rozumne a logicky neodôvodnil, akým spôsobom a na základe akých skutočností je vážne ohrozené vlastnícke právo žalobcu bytu, v ktorom býva. Za potrebné považovali uviesť, že na LV č. XXXX pre k. ú. F. je ako vlastník nehnuteľnosti uvedený žalovaný 3/. S poukazom na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákona) taktiež súd žiadnym spôsobom aspoň v rámci predbežného posúdenia neriešil otázku, komu patrí vlastnícke právo, prípadne aspoň u koho sa javí ako dôvodnejšie. Bez toho, aby vyvrátil opak údaju zapísaného v katastri nehnuteľností, konštatuje, že vlastnícke právo žalobcu je vážne ohrozené. Okrem toho podľa žalovaných 2/ a 3/ súd žiadnym spôsobom nedal odpoveď na to, ako a čím boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku. Mali za to, že nárok uplatňovaný žalobcom v žalobnom návrhu v zmysle listinných dôkazov nedosahuje ani kvalitu pravdepodobnosti. Zároveň súd žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že v tomto prípade tu je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Ďalej tvrdili, že žalovaný 3/ od podania žaloby zo strany žalobcu až doposiaľ nerobil a ani nerobí žiadne úkony, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia, a to od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uplynul viac ako rok. Za použitia interpretácie súdu a takto zvoleného odôvodnenia by (je pravdou, že žalobca nepreukázal konkrétne kroky žalovaného 3/ ako vydražiteľa, ktoré by potencionálne smerovali k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností, ale to nebezpečenstvo súd vyhodnotil ako prítomné v rámci práv dosiaľ deklarovaného nadobúdateľa nehnuteľností, príznačne pri danej povahe sporu vo veci samej) by potom podľa žalovaných 2/ a 3/ v každom jednom spore, ktorého predmetom je vlastnícke právo alebo právo s ním súvisiace, bolo možné nariadiť predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze realizácie jednotlivých oprávnených vyplývajúcich z vlastníckeho práva, a to aj na základe len tvrdených, nie preukázaných, obštrukčných dôvodoch, tak ako v tomto prípade činí žalobca. Vetnú konštrukciu „Na druhú stranu dočasným zákazom ďalšieho nakladania, ako aj užívania bytu, keď praktické nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami je navyše poznačené zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o priebehu tohto konania, už nie je podstatne narušené právo žalovaného 3/, ktorý by mal byť novým vlastníkom bytu, ktorý by celý komplex jeho vlastníckych práv mohol užívať po vyriešení spornej otázky v základe sporu“, považovali za absolútne nelogickú. Zrejme mal súd na mysli, že samotná poznámka zapísaná v katastri nehnuteľností v praktickej rovine obmedzuje žalovaného 3/ nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a tak nariadenie predbežného opatrenia nebude podstatným zásahom do práv a oprávnených záujmov žalovaného 3/. Okrem toho je podľa žalovaných 2/ a 3/ pri predbežných opatreniach, ktorými sa zasahuje do vlastníckych práv potrebné venovať zvýšenú pozornosť miere, ako sa nariadením predbežného opatrenia zasiahne do vlastníckych práv. Pri tomto konkrétnom predbežnom opatrení súd zasahuje nad mieru nevyhnutnú a neodôvodneným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného 3/. Ďalej poukázali na to, že dňa 29.02.2016 im doručil súd s uznesením len ich vlastné vyjadrenia k žalobnému návrhu, pričom im vôbec nedoručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Takýmto konaním došlo podľa ich názoru k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, ako aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď sa im takýmto spôsobom odňalo a bolo obmedzené právo konať pred súdom. Žalovaní 2/ a 3/ mali tiež za to, že uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie je nepreskúmateľné s ohľadom na absolútnu absenciu viacerých zákonom požadovaných náležitostí v jeho odôvodnení (§ 169 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 a § 157 ods. 2 O. s. p.). V predmetnom prípade súd riadne a presvedčivo neodôvodnil závery, najmä závery o naliehavej potrebe dočasne upraviť pomery účastníkov, o osvedčení pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, o osvedčení nebezpečenstva bezprostrednej ujmy a o tom, že nariadením predbežného opatrenia nebude nad mieru nevyhnutnú zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalovaného 3/. Takýmto odôvodnením uznesenia zároveň došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Navrhli preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil, a to tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vytýkal súdu jeho nepreskúmateľnosť, keďže prvostupňový súd rozhodnutie, ktorým nariadil predbežné opatrenie, v podstate nezdôvodnil. Ďalej tvrdil, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy (čo v konečnom dôsledku aj súd potvrdil), ktorá by odôvodňovala nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. V tejto súvislosti žalobca nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by čo i len naznačovali uskutočnenie takých konkrétnych a reálnych aktivít žalovaného 3/, z ktorých by bolo možné dedukovať jeho snahu nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Podľa neho samotná (ničím nepodložená) obava žalobcu z využitia vlastníckeho oprávnenia žalovaného 3/ nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že dotknutá nehnuteľnosť ako predmet dražby bola v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 4K/15/2013 do jeho speňaženia (predajom na dobrovoľnej dražbe) majetkom podliehajúcim konkurzu, nakoľko sa jednalo o majetok, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu patril žalobcovi ako úpadcovi. Výťažok z dražby išiel do konkurznej podstaty na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom podliehajúcim konkurzu, vyhlásením konkurzu prešlo právo nakladať s týmto majetkom na správcu, a to za účelom zamedzenia alebo predchádzania marenia účelu konkurzného konania pri nakladaní s konkurznou podstatou. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní, z ktorého vyplýva, že súdne (a iné) konania, ktoré sa priamo týkajú alebo by sa mohli týkať majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi možno začať výlučne na návrh správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Inými slovami, jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu. Uvedené v danom prípade znamená, že žalobca po vyhlásení konkurzu síce nestratil spôsobilosť byť účastníkom v konaniach o nárokoch, ktoré sa priamo týkajú alebo by sa mohli týkať majetku patriaceho do konkurznej podstaty, avšak zanikla jeho schopnosť samostatne procesne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť totiž prechádza zo zákona na zákonného zástupcu žalobcu a tým je jeho spoločnosť ako správca konkurznej podstaty. S poukazom na vyššie uvedené je toho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť dražby konanej v konkurznom konaní. Z toho dôvodu nie je aktívne vecne legitimovaný ani na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, predmetom ktorého je majetok, ktorý by mohol podliehať konkurzu. Dostatok vecnej legitimácie účastníkov konania je pritom dôvodom pre zamietnutie žaloby, a teda ani nevydania predbežného opatrenia. Žalovaný 1/ preto navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. Žalovaní 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s jeho obsahom, teda tak správnym posúdením veci ako aj so skutočnosťami a dôvodmi v ňom uvedenými. Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia zaoberal sa posúdením, či odvolanie podala oprávnená osoba. V preskúmavanej veci sa žalobca vo žalovanom 1/, 2/, 3/ domáhal určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a určenia, že je vlastníkom označenej nehnuteľnosti. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 3/. Okresný súd uznesením vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 3/. Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 O. s. p.). Z vyššie citovaného ustanovenia § 201 O. s. p. vyplýva, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním za predpokladu, že to zákon nevylučuje. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená ujma na jeho právach a ani účastník, o ktorého právach a povinnostiach sa nerozhodovalo. Odvolanie podali aj žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu ku ktorým nebol ani podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a teda ani predbežné opatrenie vydané. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/, ktorí nie sú účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia odmietol ako podané neoprávnenou osobami, a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. Nemal preto dôvod zaoberať sa dôvodmi odvolaní nimi podaných (najmä žalovaného 1/). O trovách konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd nerozhodol, nakoľko odvolanie podali neoprávnené osoby pričom trovy konania môže byť zaviazaný hradiť len účastník konania. Nárok na náhradu trov konania má totiž len účastník konania voči účastníkovi konania (§ 137 a nasl. O. s. p.). Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalovaný 3/ ako účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené v ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci žalobca odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia vykonaním dobrovoľnej dražby jeho nehnuteľnosti (byt) na základe konkurzného konania a konaním ku ktorému zo strany žalovaného 3/ došlo dňa 19.02.2015 keď pristúpil bez predchádzajúceho oznámenia alebo upovedomenia o povinnosti sa vysťahovať, k násilnému vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti, v rámci ktorej mu spôsobil škodu na majetku a neprimeraným spôsobom zasiahol do jeho základných práv a slobôd. Toto jeho konanie nasvedčuje tomu, že má naliehavý záujem na vyprataní predmetnej nehnuteľnosti s úmyslom previesť vlastníctvo na tretiu osobu čím by mohol byť ohrozený, ak nie zmarený výkon súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa touto žalobou (o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) domáha. Na strane žalobcu taktiež existuje dôvodná obava, že žalovaný 3/ bude aj naďalej v rozpore so zákonom zasahovať do jeho práv, v dôsledku čoho môže dôjsť k vzniku závažnej ujmy nielen na majetku ale aj na jeho zdraví ako aj jeho dcéry. Okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie v súlade s ustanovením § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov. Predbežné opatrenie je však možné nariadiť iba v tom prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež aby žalobcom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Predbežné opatrenie nie je rozhodnutím konečným, jeho účelom je len provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov. Účastník domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí aspoň osvedčiť (nie v plnom rozsahu dokázať) dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to vzhľadom na to, že predbežné opatrenie predstavuje značne silný zásah do hmotnoprávneho postavenia účastníka bez vydania meritórneho rozhodnutia založeného na dokazovaní tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale osvedčením nároku, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom predložených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že pomery účastníkov vyžadujú dočasnú úpravu. Tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len vynaložením neprimeraného úsilia a nákladov, resp. s veľkými ťažkosťami. Navrhované predbežné opatrenie by zároveň nemalo neprimerane zasahovať do práv a právom chránených záujmov osôb, ktorým sa predbežným opatrením ukladá povinnosť alebo obmedzenie. Rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva je povinný súdu preukázať, resp. osvedčiť žalobca. Vychádzajúc z uvedených skutočností, zo žaloby žalobcu, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pripojených listín ako i obsahom spisu odvolací súd zhodne ako okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade je tiež potrebné poskytnúť dočasnú a provizórnu ochranu žalobcovi vo forme požadovaného predbežného opatrenia. S ohľadom na predmet žaloby (určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) bolo možné konštatovať osvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobca - predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti, žalovaný 1/ - správca konkurznej podstaty úpadcu /žalobcu/ a navrhovateľ dražby, žalovaný 2/ - dražobník, žalovaný 3/ - vydražiteľ a súčasný vlastník nehnuteľnosti). Na rozdiel od okresného súdu, ktorý vyhodnotil kroky žalovaného 3/ k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností ako prítomné v rámci práv dosiaľ deklarovaného nadobúdateľa nehnuteľností, príznačné pri danej povahe sporu vo veci samej, mal odvolací súd za to, že bolo žalobcom osvedčené aj opisované konanie žalovaného 3/ (zápisnice v trestnom konaní, fotografie) ale hlavne jeho smerovanie ako vydražiteľa k prevodu sporných nehnuteľností. Uvedené vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení z 19.02.2015 (č.l. 34 spisu) v ktorej žalovaný 3/ výslovne uviedol: „Uvedený byt chcem predať a teda mi p. M. (žalobca - poznámka odvolacieho súdu) bráni v jeho užívaní“. Právo žalobcu domáhajúceho sa aj vlastníckeho práva je tak za tohto stavu ohrozené a vyžaduje si dočasnú úpravu. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Pri nazeraní na posudzovanú vec aj z toho uhla pohľadu mal odvolací súd za to, že vo väzbe na podanú žalobu je sporné vlastnícke právo, ktoré v aktuálnom štádiu konania vo veci samej neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať. Nariadený rozsah predbežného opatrenia je preto primeraný sledovanému legitímnemu účelu a to obavou, aby eventuálnym prevodom nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu v konaní vo veci samej, prípadne aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi a je dostatočne konkretizovaný vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu (z dôvodov uvedených nižšie). V predmetnej veci boli tak aj podľa odvolacieho súdu splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia ako opatrenia mimoriadneho a nevyhnutne potrebné. Pokiaľ odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak dôvodom bolo nasledovné: Pod konaním, ktorého sa mal žalovaný 3/ v rámci nariadeného predbežného opatrenia „zdržať“ bol označený „prevod, predaj, darovanie alebo iná forma scudzenia, zámena“. Podľa odvolacieho súdu pod prevodom vlastníctva sa rozumie predaj, darovanie, zámena alebo iná forma scudzenia nehnuteľnosti. Z toho dôvodu bolo uvádzanie prevodu a to samostatne nadbytočné. Pokiaľ bolo predbežným opatrením nariadené „umožniť žalobcovi vstup“ mal tiež za to, že uvedená povinnosť zahŕňa v sebe aj umožnenie nerušeného užívania označenej nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu v ostatnej časti návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolanie žalovaného 3/ nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Žalovaný 3/ v odvolaní v prvom rade vytýkal súdu nedoručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v dôsledku čoho došlo podľa neho k tzv. inej vade, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Je pravdou, že podľa ust. § 75 ods. 8 vety druhej O. s. p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 3/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nahliadol dňa 06.03.2015 do súdneho spisu (č.l. 29 spisu) a na jeho požiadanie mu bolo doručená žaloba, ktorej súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia spolu s prílohami. Z toho dôvodu táto prípadná vada konania nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nedôvodná je aj odvolacia námietka odvolateľa vo vzťahu k nepreskúmateľnosti predbežného opatrenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa odvolacieho súdu zrejmé čo súd viedlo k vyhoveniu návrhu žalobcu vo vzťahu k odvolateľovi a z akých zákonných ustanovení pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu preto zodpovedá aj kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na prejav žalovaného 3/ v trestnom konaní ohľadom úmyslu nehnuteľnosť predať odvolací súd nemohol prihliadať na jeho tvrdenie, že od podania žaloby zo strany žalobcu až doposiaľ nerobil a ani nerobí žiadne úkony, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a opodstatnenosť nariadeného predbežného opatrenia, pričom od uvedenej doby uplynul viac ako rok. V odvolaní namietaná aj otázka vlastníckeho práva bude predmetom posudzovania až v konaní vo veci samej. Na záver odvolací súd dodáva, že týmto dočasným opatrením je potrebné zabezpečiť právny pokoj do rozhodnutia vo veci samej. To je bezprostredný účel predbežného opatrenia, ktoré vyjadruje aj to, že v civilizovanej spoločnosti zásadne treba rešpektovať daný stav, resp. vzniknutý právny vzťah, a to až dovtedy, kým o ňom nerozhodne s konečnou platnosťou súd. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 3/, o týchto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v danom prípade nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Vo veci bude ďalej konať okresný súd, ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených s konaním o predbežnom opatrení (§ 145 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bola prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.