Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/211/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208765 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115208765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: Y. W., nar.. XXXX, bytom F., W. XXXX/XX proti odporcom: v rade 1/ Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom v Žiline, Tulská 33, IČO: 00 176 265, v rade 2/ I. D., bytom F., W. XXXX/XX, v konaní o vydanie rozhodnutia vo veci prehlasovaného vlastníka bytu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/104/2015-69 zo dňa 24. 3. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa ako prehlasovaná vlastníčka bytu v bytovom dome na ulici W. súpisné č. XXXX vo vchode 14 domáhala ochrany podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo veci upratovania spoločných priestorov spoločnosťou FINX za 2,40 eur/byt, keďže rozhodnutie vlastníkov bytov na schôdzi konanej 9. 10. 2014 a 17. 3. 2015 nezohľadňovalo mieru využívania spoločných častí a priestorov domu podľa počtu osôb v byte, resp. podlahovej plochy a príjmov vlastníkov, keďže ako starobná dôchodkyňa má dôchodok len 298,30 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže v konaní úspešní odporcovia si ich neuplatnili. Mal za to, že navrhovateľka podala návrh na súd po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty (resp. trojmesačnej, ak sa o výsledku hlasovania nedozvedela) od oznámenia výsledku hlasovania na schôdzi 9. 10. 2014. Ďalej navrhovateľka nebola na podanie návrhu ani aktívne vecne legitimovaná, t.j. nebola subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, lebo na schôdzi 9. 10. 2014 nehlasovala, keďže sa jej nezúčastnila a ochrany sa môže domáhať len prehlasovaný vlastník a na schôdzi 17. 3. 2015 sa neodhlasoval jej návrh, že si môže spoločné priestory upratovať sama, pričom aj pri jeho vyhovení nedošlo by k zániku jej povinnosti prispievať na upratovanie a ani k zmene zmluvy o upratovaní. Odporcovia (správca a domovník) nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, keďže nie sú subjektom hmotnoprávnej povinnosti, keďže ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov, keď správca je navyše povinný rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov o tom, kto bude dodávateľom služieb, rešpektovať (§ 8b ods. 3 cit. zákona). Správca v konaní len zastupuje vlastníkov bytov v dome, proti ktorým má návrh smerovať (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Ďalej mal za to, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o tom, či daná služba je alebo nie je vhodná pre určitého vlastníka bytu a ani vlastnou úvahou nahrádzať takéto rozhodnutie. Na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru môže súd nahradiť prejav vôle len pri rovnosti hlasov alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina nedosiahne (§ 14 ods. 8 cit. zákona). Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala rozhodnutie vlastníkov bytov o výške poplatku za upratovanie 2,40 eur/byt zrušiť a správcovi uložiť povinnosť rozúčtovať platby za službu podľa počtu osôb, t.j. podľa miery využívania spoločných častí, keďže dohoda s vlastníkmi bytov a správcom nie je možná. Mala za to, že správca je povinný dojednávať čo najvýhodnejšiu službu upratovania a zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu podľa počtu osôb v byte podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom hlasovanie vlastníkov bytov o jednotnej platbe 2,40 eur/byt je irelevantné a správca sa ním nemá riadiť. Ako vlastníka bytu ju nikto nemôže nútiť prispôsobiť sa vlastníkom s väčšími príjmami, ktorým to vyhovuje, ale ju ekonomicky znevýhodňuje ako poberateľku dôchodku len vo výške 298,30 eur, keď navyše od 1. 4. 2015 riadi od 8. po 7. poschodie každý tretí týždeň. Súčasne žiadala, aby jej správca vrátil neoprávnene zaplatené 22,8 eur za obdobie od 1. 4. 2015 do 30. 4. 2016. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, t.j. pre rozhodnutie o návrhu prehlasovanej vlastníčky bytu na preskúmanie rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa, že platby podľa prijatého rozhodnutia vlastníkov bytov sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. aj pre navrhovateľku (§ 14 ods. 8 veta piata zákona č. 182/1993 Z.z.), ktorá ako prehlasovaná vlastníčka je povinná sa mu podrobiť. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala od odporcu v rade 1/ zaplatenia 22,8 eur za obdobie od 1. 4. 2015 do 30. 4. 2016, jedná sa o nový návrh, o ktorom nebol krajský súd oprávnený rozhodnúť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, pričom im ani nevznikli, a preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.