Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/193/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213821 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115213821.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXC, Z. a v rade 2/ O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, Z., proti žalovanej: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, o zaplatenie 5.445 Eur, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/231/2015-42 zo dňa 25. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol a vo výroku, ktorým nepriznal žalovanej náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.302,91 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 78,12 Eur. 2. Mal za preukázané, že žalovaná svojim úmyselným protiprávnym konaním, na základe ktorého bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 9T 15/2014-207 zo dňa 02.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2015 spôsobila žalobcom v rade 1/ a 2/ škodu vo výške 5.000 Eur spočívajúcu vo výške zloženej a nevrátenej zálohy na rezerváciu pozemku, hoci na takéto konanie nebola oprávnená. Uvedeným rozsudkom bola žalovaná zaviazaná žalobcom nahradiť škodu vo výške 5.000 Eur a predmetom tohto konania bol uplatnený nárok na vyčíslený úrok z omeškania od 11.05.2012 do 04.05.2015. Poukázal na ust. § 559 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 a § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky sa viažu k pohľadávke vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu § 420 a nasl. OZ. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo potrebné vychádzať z ust. § 563 OZ upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je vôbec ustanovený. Začiatok omeškania dlžníka v takomto prípade je nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Žalobcovia preukázali, že listom zo dňa 10.05.2012 vyzvali žalovanú na vrátenie zálohy vo výške 5.000 Eur, ktorý si osobne prevzala dňa 11.05.2012. Teda dňom 13.05.2012 bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu, ktorý doposiaľ neuhradila. Žalobcami uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania však prekračoval kogentne stanovenú hranicu úrokov z omeškania v § 3 Nariadenia vlády SR č. 85/1995 Z. z.. Výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s § 10 tohto nariadenia predstavovala 8,75 %, čo za obdobie od 13.05.2012 do 04.05.2015 zo sumy 5.000 Eur predstavuje sumu 1.302,91 Eur, na zaplatenie ktorej bola žalovaná zaviazaná. Vo zvyšku bol návrh žalobcov ako nedôvodný a prekračujúci zákonom kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania zamietnutý. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobcovia boli úspešní len v rozsahu 23,92 % (žalovaná suma 5.445 Eur, priznaná suma 1.302,91 Eur). Ich neúspech teda predstavoval 76,08 %, čo predstavuje zároveň úspech žalovanej. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila a na jej strane ani vznik žiadnych trov konania súd nezistil. Nakoľko žalobcovia boli v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o súdnych poplatkov oslobodení od platenia súdneho poplatku, žalovanú zaviazal v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkov a podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % z priznanej sumy. 3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí poukázali na to, že senát Krajského súdu v Žiline uznesením 1NTo 4/2012-64 zo dňa 17.04.2012, 2NTo/2/2014-118 zo dňa 06.03.2014 a 2NTo/10/2013 zo dňa 26.11.2013 rozhodol, že všetci sudcovia okresného súdu sú vylúčení. Ďalej poukázali na to, že zákonná sudkyňa JUDr. Dúbravková v spise 2NTo/10/2013 sa vyjadrila „obžalovanú poznám ako výbornú zamestnankyňu okresného súdu, bližšie vzťahy k nej nemám a necítim sa zaujatá, 02.01.2014“. 4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP sa vo veci zameral, či v konaní rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania daného sporu. 6. V zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 a 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti. Vylúčený sudca je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 7. Podľa § 50 ods. 1 CSP ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu, v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu. 8. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 9. V preskúmavanej veci a aj z pripojených spisov je zistené, že u žalovanej sa jedná o bývalú zamestnankyňu Okresného súdu Žilina. Zákonná sudkyňa v pripojenom spise Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/15/2014 sa dňa 02.01.2014 vyjadrila, že obžalovanú (v tomto spore žalovanú) pozná ako bývalú zamestnankyňu tunajšieho súdu, bližší vzťah k nej nemá a necíti sa zaujatá. Teda nie je pravda, ako žalobcovia v odvolaní tvrdia, že mala sa vyjadriť, že ju pozná ako „výbornú“ zamestnankyňu okresného súdu. Následne uznesením Krajského súdu v Žiline 2NTo/2/2014-118 zo dňa 04.03.2014 boli všetci sudcovia Okresného súdu Žilina vylúčení z prejednávania a rozhodovania trestnej veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Dolný Kubín. V odôvodnení sa konštatuje, že aj keď sa vyššia časť sudcov necíti zaujatá, je nutné prisvedčiť názoru, že objektívne by mohla vzniknúť dôvodná pochybnosť o nezaujatosti sudcov. 10. V predmetnom spore zákonná sudkyňa nepostupovala v zmysle ust. § 50 ods. 1 CSP (predtým § 15 ods. 1 OSP) a neoznámila predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu. 11. Žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.05.2015, ktorým reagovali na výzvu súdu na špecifikáciu žalobného petitu, sa vyjadrili „nepredpokladám, že niečo zmení platobný rozkaz alebo podanie na občianskoprávne konanie s pokusom dostať sa k nejakému majetku odsúdenej. Bohužiaľ taktiež predpokladám zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Žilina v prípade podania na občianskoprávne konanie“. Na uvedené podanie okresný súd prípisom zo dňa 14.07.2015 upozornil žalobcov, že ich podanie nebude predložené nadriadenému súdu na rozhodovanie o námietke zaujatosti, pričom boli zároveň poučení, že ich námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti uvedené v § 15a ods. 3 O.s.p. (v súčasnosti sa jedná o ust. § 52 ods. 2 CSP). Na uvedené upozornenie žalobcovia nereagovali žiadnym spôsobom a nepodali kvalifikovanú námietku zaujatosti. Súd prvej inštancie ďalej v spore riadne konal a napokon vo veci stanovil termín pojednávania na deň 09.12.2015, ktorého sa zúčastnili obaja žalobcovia, voči zákonnej sudkyni nevzniesli žiadnu námietku zaujatosti, avšak pojednávanie bolo odročené na deň 25.01.2016, z dôvodu neprítomnosti žalovanej a nepreukázania doručenia predvolania. Pojednávania konanom dňa 25.01.2016 sa opätovne zúčastnili obaja žalobcovia, boli do zápisnice riadne vypočutí a opätovne ani jeden z nich nevzniesol námietku zaujatosti a na tomto pojednávaní bol vyhlásený i konečný rozsudok. Až následne v odvolaní proti rozsudku poukazovali na to, že zákonná sudkyňa bola v trestných konaniach vedených proti žalovanej vylúčená z prejednávania a rozhodovania. Opätovne ani predmetné odvolanie nespĺňa náležitosti ust. § 52 ods. 2 CSP, teda kedy sa mali dozvedieť o dôvode, pre ktoré by mala byť zákonná sudkyňa z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd neprihliada, a v tomto prípade sa ani vec nepredkladá nadriadenému súdu podľa § 52 ods. 2 CSP (predtým § 15a ods. 3 O.s.p.). 12. Účelom ust. § 49 ods. 1 CSP je zabrániť nesprávnemu prejednaniu veci, prispieť k nezaujatému prístupu k stranám alebo k ich zástupcom, osobám zúčastneným na veci a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci, alebo taký jeho osobný vzťah k stranám, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Odvolací súd však poukazuje na to, že nie je ani dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania sporu, nakoľko rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 ods. 1 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Preto treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania prideleného sporu možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov. 13. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopností ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom, na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanému sporu a sporovým stranám je tiež jeho schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, že niektorú stranu (právneho zástupcu) pozná. Aj takáto schopnosť sudcu je totiž neoddeliteľnou súčasťou jeho spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu. 14. Odvolací súd v posudzovanom prípade nevidel, a to ani z hľadiska teórie tzv. zdaní, existenciu takých závažných dôvodov, pre ktoré by zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela Dúbravková mala byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne v trestnom konaní k otázke zaujatosti sa v zásade uvádza „iba“, že žalovanú pozná z čias, keď pracovala na Okresnom súde Žilina, neuvádzala, že by bola s ňou v nejakom intenzívnejšom kontakte. Ide o vzťah, ktorý je postavený na kolegiálnej známosti, ktorého základom je len pôsobenie sudcu a dotknutej strany v určitom čase na tom istom mieste a z toho vyplývajúce určité kontakty, nie však skutočne vnútorný emocionálny vzťah strany a sudcu. 15. I keď odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré nesmerovali k vecnej stránke sporu, navyše dodáva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď priznal žalobcom nárok na úrok z omeškania v zákonom určenej výške v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. 16. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila, preto bolo rozhodnuté, že sa jej trovy odvolacieho konania nepriznávajú. 18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)