Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215589 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115215589.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloletého: M. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpená Mgr. Jurajom Orvanom, advokátom, so sídlom K. K. X, T. a otec: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, F., Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou MUSALOVÁ, JANSTA, advokáti, v. o. s., so sídlom nám. Míru 14, Mladá Boleslav, Česká republika, IČO: 24 822 647, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/152/2015-105 zo dňa 10. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživné otca na maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.200,- Kč mesačne s účinnosťou od 01.01.2014 ustaľuje na sumu 170,- eur mesačne s tým, že otec j e p o v i n n ý výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a . Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/122/2015-31 zo dňa 25.04.2006. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.200,- Kč na sumu 110,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015. Otcovi uložil takto zvýšené výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že v čase rozhodovania súdu sa príjem otca pohyboval vo výške 9.000,- Kč - 10.000,- Kč mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. O., nar. XX.XX.XXXX. Keďže naposledy bolo rozhodované o výške výživného rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/122/2015-31 zo dňa 25.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 11.07.2006, skonštatoval, že uplynutím času od posledného rozhodnutia došlo k zmene v odôvodnených nárokoch maloletého M. v súvislosti s celkovým telesným rastom, a to či už ide o nároky týkajúce sa bežného výživného v podobe oblečenia, obutia, stravy, zabezpečenia bývania, nepochybne vznikajú vyššie výdavky i v súvislosti s návštevou základnej školy, kde mimo výdavkov na zakúpenie školských pomôcok, potrieb, vynakladá výdavky na cestovné v sume 17,- eur mesačne, ZRPŠ 20,- ročne, školské výlety 40,- eur ročne, pomôcky do školy 100,- eur ročne. Maloletý je astmatik, alergik. V záujme zlepšenia zdravotného stavu absolvoval letné pobytové tábory v Chorvátsku s poplatkom za prvý pobyt vo výške 370,- eur, za druhý pobyt 380,- eur. mimo školy aktívne športuje, chodí na florbal, kde sa síce poplatok neplatí, avšak je potrebné zakúpiť športovú výstroj. Je značne na svoj vek vyspelý, meria 172 cm, takže oblečenie aj obutie musí matka kupovať v pánskych veľkostiach. Matka je na rodičovskej dovolenke s maloletou H. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Je jej naďalej vyplácaný rodičovský príspevok, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Q. E., nar. XX.XX.XXXX. Otec pracuje v spoločnosti GP-mont s. r. o., kde podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemernú čistú mzdu za obdobie od 01/2013 do 04/2016 vo výške 12.000,- Kč. Po prepočte kurzom stanoveným NBS k 30.04.2016 bol okresnému súdu známy príjem otca vo výške 458,35 eur mesačne. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 3.000,- Kč, ktorá po prepočte kurzom stanoveným NBS k januáru 2016 predstavuje sumu 110,83 eur. Vychádzajúc potom z príjmu otca, zvýšených nárokov maloletého M., súd prvej inštancie za primerané výživné považoval sumu 110,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na maloletého M. s účinnosťou od 19.05.2012, pričom návrh na zvýšenie výživného podala až 19.05.2015, súd prvej inštancie neuznal ako dôvody hodné osobitného zreteľa ňou tvrdený zhoršený zdravotný stav a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej H.. Pokiaľ i doložila lekárske potvrdenie z kontrolného vyšetrenia zo dňa 25.07.2015, ustálil, že ide o kontrolu vykonanú až po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Z potvrdenia navyše nevyplýva, kedy začala mať matka zdravotné problémy, a teda nemal ani jednoznačne preukázané, že jej zdravotný stav bránil v podaní návrhu. Pokiaľ sa týkalo zhoršeného stavu maloletej H., uviedol, že jej ochorenia boli preliečované antibiotikami, z posudku nevyplýva, že by bola maloletá hospitalizovaná v nemocnici, v nadväznosti na čo výživné ustálil odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Pokiaľ sa týkalo nedoplatku na výživnom, vzhľadom na to, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 01.05.2015 a otec súhlasil so zvýšením výživného, mohol platiť zvýšené výživné skôr, súd toto osobitne nevyčísľoval a nevyužil ani možnosť povoliť plnenie zročného výživného v splátkach. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie doručila v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Zastala názor, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že si osvojil tvrdenia otca na podklade pochybnej „zápisnice" o výsluchu otca pred Okresným súdom v Moste, Česká republika o jeho majetkových pomeroch, osobnom stave, vyživovacích povinnostiach k ďalším deťom, pričom obsahom spisu z dožiadaného súdu neboli žiadne listiny preukazujúce otcove tvrdenia, ako napríklad sobášny list, rodné listy detí, listiny k preukázaniu vlastníctva majetku a podobne. Ďalej uviedla, že hoci súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že otec pracuje v spoločnosti GP-mont, s.r.o., podľa potvrdenia zo dňa 06.01.2016, ktoré je rovnako obsahom spisu, by mal pracovať tiež u samostatne zárobkovo činnej osoby A. H. - lešenárske práce, Hornická 214, Litvínov - Janov, z čoho podľa nej vôbec nie je jasné, u akého zamestnávateľa, resp. zamestnávateľov otec v súčasnosti pracuje, nakoľko podľa internetovej stránky GP-mont, s.r.o. je naďalej vedený v uvedenej spoločnosti na pracovnej pozícii majster. Podľa výpisu z Obchodného rejstříku vedeného Krajským soudem v Ústí nad Labem je konateľom a spoločníkom spoločnosti GP-mont, s.r.o. pán S. O., Horní Litvínov, Tylova 2071. Tá istá osoba je súčasne vedená ako místopředseda představenstva spoločnosti GR Holding, a.s., u Zámeckého parku 682, Horní Litvínov, v ktorej spoločnosti je otec M. O. od 12.11.2012 až doposiaľ vedený ako člen dozornej rady. Vlastníkom a konateľom zamestnávateľa otca (GP-mont, s.r.o.) je rovnaká osoba, aká spolu s otcom figuruje aj v orgánoch inej spoločnosti, čo vyvoláva pochybnosti o vierohodnosti predložených potvrdení o mzde otca jeho zamestnávateľmi. Osoba menom S. O. je pritom podľa tvrdení matky starším bratom otca, v nadväznosti na čo do popredia vystupujú aj vážne pochybnosti o objektívnom preukazovaní jeho skutočných príjmov. Za málo pravdepodobné matka považovala, že by otec zastával funkciu člena dozornej rady pro bono, na podklade čoho uzavrela, že súd svojím laxným prístupom nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci v otázke schopností, možností a najmä zárobkových pomerov otca. Podčiarkla, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Uviedla, že prvoinštančný súd uprednostnil princíp fakticity príjmov otca bez ich náležitého zistenia v konaní, pričom takýto prístup v žiadnom prípade nemožno považovať za prístup, ktorý by bol v záujme maloletého M.. Zobral síce do úvahy fakt, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k nárastu životných nákladov, avšak nereflektoval ani na názor kolízneho opatrovníka, ktorý za primeranú výšku výživného považoval sumu 150,- eur mesačne. Rozhodnutie súdu vo vzťahu k maloletému označila za nespravodlivé i vzhľadom na tú skutočnosť, že otec okrem výživného žiadnym iným spôsobom na maloletého M. za celý čas neprispel, nikdy sa o M. a o jeho zdravotný stav nezaujímal, za celú dobu mu neposlal ani len darček. Pre otca je syn len nejaká „položka výživné", s ktorou kalkuluje vo svojej mesačnej bilancii. Uviedla, že podaným návrhom sa domáhala priznania zvýšenia výživného v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebol návrh podaný skôr, uviedla jej pretrvávajúce zdravotné problémy v súvislosti s liečbou na onkológii, o čom predložila aj potvrdenie ošetrujúceho lekára, taktiež nepriaznivý zdravotný stav maloletej dcéry H., ktorý bol súdu preukázaný znaleckým posudkom. Napriek tomu súd nevidel dôvod na stanovenie počiatku plnenia zvýšeného výživného na maloletého M. od 19.05.2012. Pokiaľ mal súd v tomto smere nejaké pochybnosti, nič mu nebránilo, aby si v zmysle zásady vyhľadávacej vyžiadal aj ďalšie listiny na riadne zistenie tejto skutočnosti, pričom to, že v tejto veci rozhodol bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, považuje za čisto alibistický prístup. V súčasnosti zdravotný stav matky nie je dobrý, čo preukazuje, že jej bol diagnostikovaný nezhubný nádor štítnej žľazy, čo bolo opäť dôvodom na jej hospitalizáciu za účelom ďalšej operácie. Naviac i maloletá H. bola ešte pred podaním návrhu v tejto veci hospitalizovaná v nemocnici na akútnu turbolointersticiálnu nefritídu. Pokiaľ sa týkalo nedoplatku otca na zvýšenom výživnom za obdobie od 01.05.2015 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, tým, že súd nerozhodol o zameškanom výživnom, založil materiálne nevykonateľné rozhodnutie. Ani súhlas otca so zvýšením výživného nemožno považovať za dôvod nevyčíslenia nedoplatku na zameškanom výživnom. Absenciou výroku o tejto otázke matke odňal možnosť domáhať sa v tejto časti prípadného výkonu rozhodnutia a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd buď rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ sa týkalo zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, tento žiadala zmeniť a priznať v prospech maloletého výživné v sume 200,- eur mesačne od 19.05.2012 a zároveň rozhodnúť o zameškanom výživnom. 3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na pôvodnom stanovisku, ktoré vyjadril na pojednávaní 10.06.2016. Žiadal zohľadniť, že otec sa o maloletého nezaujíma, nepodieľa sa žiadnym spôsobom na úhrade mimoriadnych potrieb ani vecným plnením. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že výpisom z Obchodního rejstříku doložil, že 30.04.2015 došlo ku kúpe obchodného závodu na základe zmluvy o kúpe podniku uzatvorenej medzi spoločnosťou GP-mont, s.r.o. a pánom A. H., z čoho vyplýva, že príjmom otca je skutočne iba pracovný pomer v spoločnosti GP-mont, s.r.o. a potvrdenie o zárobku podala osoba, ktorá podnik vlastní. Pokiaľ ide o zdravotný stav matky, bez toho, že by ho chcel otec akýmkoľvek spôsobom zľahčovať, matka skutočne doložila zdravotnú správu z roku 2015. Nesúhlasil s tým, aby bolo výživné stanovené spätne od roku 2012. Matka nedoložila svoje zdravotné problémy, ktoré by bránili podaniu návrhu v tomto období. Podotkol, že bola v konaní právne zastúpená, a teda nič nebránilo jej právnemu zástupcovi, aby doložil lekárske potvrdenia o zdravotnom stave matky v roku 2012, teda v dobe, keď údajne nemohla zo zdravotných dôvodov o zvýšenie výživného požiadať. Pokiaľ ide o zhoršený zdravotný stav maloletej H. podotkol, že matka nepreukázala, že by táto skutočnosť v roku 2012 matku natoľko obmedzovala, že nebola schopná podať príslušný návrh na zvýšenie výživného. K odvolaniu priložená prepúšťacia správa je datovaná z apríla 2015, teda z doby tesne pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považoval za správne a žiadal ho ako vecne správne potvrdiť. 5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach a dôkazoch predložených spolu s jej odvolaním, ako i na odvolacom návrhu. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že už viac nebude na jej vyjadrenia reagovať a poukázal na svoje prechádzajúce vyjadrenia v predmetnej veci. Súhlasil, aby sa o odvolaní matky rozhodlo bez nariadenia pojednávania. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 až § 67 C. m. p. a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie toto postupom podľa § 388 C. m. p. zmenil spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. 8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne ani vec správne právne neposúdil. Vychádzal čisto z vyjadrenia otca a ním deklarovaných príjmov bez toho, aby bližšie skúmal schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca, a teda komplexne jeho reálne a potencionálne možnosti platiť v prospech maloletého M. výživné, ktoré by zodpovedalo jeho veku a odôvodneným potrebám. 9. Z dôkazov predložených matkou bolo jednoznačne preukázané, že otec je v obchodnej spoločnosti GR Holding, a.s., Litvínov, ČR vedený ako člen dozornej rady. Jediným spoločníkom spoločnosti GP-mont, s.r.o. je S. O., ktorý podľa vyjadrenia matky je bratom otca maloletého a zároveň jeho zamestnávateľom. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že otec sa o maloletého M. nezaujíma, nestýka sa s ním, ani mu mimo výživného neposkytuje žiadne iné plnenia. Nestotožnil sa tiež s postupom súdu prvej inštancie ani v otázke ustálenia počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca. 10. I keď je pravdou, že vo všeobecnosti možno výživné i zvýšené výživné priznať iba odo dňa podania návrhu, a teda začatia konania o zvýšenie, resp. určenie výživného, v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, je možné priznať výživné i spätne pred týmto dátumom. Matka maloletého doložila lekárske správy a potvrdenia o tom, že má zhoršený zdravotný stav, takisto zhoršený zdravotný stav má jej dcéra maloletá H.. Ostalo preto len posúdiť, do akej miery je možné takto poukazované skutočnosti vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré bránili matke podať návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k maloletému M. už skôr. Správy lekára o zdravotnom stave maloletej H. si odporujú, keď na jednej strane posudková lekárka uvádza, že maloletá H. bola v apríli 2015 hospitalizovaná pre akútnu pyelonefritídu, v decembri 2012 prekonala atypický zápal pľúc, na druhej strane v odôvodnení tvrdí, že v decembri 2015 prekonala zápal pľúc a trpí opakovanými infektami močových ciest po prekonaní akútnej pyelonefritídy bez uvedenia bližšieho dátumu. Matka pokiaľ dokladala zhoršenie svojho zdravotného stavu, išlo o lekárske správy zo začiatku roku 2014. Na podklade uvedeného odvolací súd ustálil počiatok povinnosti otca prispievať na maloletého M. zvýšeným výživným od 01.01.2014, nakoľko práve toto obdobie považoval za také, ktoré je možno objektívne vyhodnotiť ako prekážku brániacu podať matke návrh na zvýšenie výživného aktuálne ku dňu zmeny jeho pomerov. V priebehu roku 2013 matka netvrdila ani nepreukázala žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by jej v podaní takéhoto návrhu na súd bránili. 11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke s maloletou H., nar. XX.XX.XXXX, je jej naďalej vyplácaný rodičovský príspevok za rok 2014 vo výške 2.438,40 eur a za rok 2015 vo výške 1.219,20 eur. Podľa potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa bolo za rok 2014 vyplatené 564,48 eur, za rok 2015 0,- eur. Príjem otca bol preukázaný za obdobie 01/2013 do 04/2016 vo výške priemerne 12.000,- Kč. Bolo zistené, že otec má mimo maloletého M. ešte dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére Z. O., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Pôsobí ako člen v dozornej rade v obchodnej spoločnosti GR Holding, a.s. bez nároku na odmenu a jeho zamestnávateľom je v podstate jeho brat. Mestský úrad Litvínov, oddelenie registra vozidiel oznámil, že otec vlastní osobný motorový automobil Subaru Forester RZ5U19500 a nákladný príves Agados Handy, RZ6U20343. 12. Náhľadom do katastra nehnuteľností bolo zistené, že je spoluvlastníkom v podiele 2/3 rodinného domu a pozemku parcely č. 1345/40 o výmere 423 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území D. F., obec F., zapísané na LV č. XXX a pozemku parcely č. 1345/109 o výmere 722 m2 - záhrada v katastrálnom území D. F., obec F., zapísané na LV č. XXX. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. V nadväznosti na uvedené pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný otec berie na seba či už neprimerané majetkové riziká, prípadne sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, majetkového prospechu, čím ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne znižuje možnosť poskytovania výživného. 15. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že maloletý M. je od posledného rozhodnutia podstatne starší, vyspelejší, je žiakom dnes už 7. ročníka základnej školy, vznikajú mu výdavky v podobe bežného výživného, ako je strava, ošatenie, obutie, zabezpečenie bývania, hygieny, kozmetiky, v súvislosti s návštevou školy na školské pomôcky, potreby, na ZRPŠ, exkurzie. Takisto trpí na alergiu a zhoršený zdravotný stav. Výdavky mu vznikajú v súvislosti s cestovným do školy, s úhradou letných pobytových táborov v Chorvátsku, aktívne športuje, je telesne vyspelý, je potrebné mu zakupovať oblečenie v pánskych veľkostiach. Taktiež bolo preukázané, že matka má veľmi nepriaznivý zdravotný stav, podrobila sa viacerým operáciám. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, nakoľko je naďalej na rodičovskej dovolenke s maloletou Nikolou. 16. Za nie bez významu odvolací súd považoval, že otec o maloletého nejaví absolútne žiadny záujem, bez akéhokoľvek rozumného vysvetlenia a logického zdôvodnenia vylúčil ho zo svojho života. Matka mu teda nielenže musí hradiť všetky výdavky, ktoré sa s výchovou maloletého spájajú, ale musí mu nahradiť i starostlivosť, ktorú by mu inak aspoň prostredníctvom dohodou alebo súdom určeného styku venoval otec. Na podklade uvedeného odvolací súd ustálil, že je potrebné pri určení výšky zvýšeného výživného zohľadňovať a nahradiť i osobnú starostlivosť vynakladanú vo vzťahu k maloletému jeho matkou. 17. Zohľadniac majetkové pomery otca odvolací súd ustálil sumu výživného na 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014. Zastal názor, že takto určená suma výživného dostatočne pokrýva odôvodnené potreby maloletého a je sumou, ktorú je otec schopný zo svojho príjmu reálne vo vzťahu k maloletému plniť. Je potrebné zohľadniť jednak tú skutočnosť, že otec vykonáva v zamestnaní prácu, ktorá patrí medzi práce rizikové, je v pracovnej pozícii majstra, naviac pracuje vo firme svojho brata, a preto je možné určitým spôsobom pochybovať o skutočne deklarovanej výške mzdy. Na druhej strane tiež bolo preukázané, že je členom dozornej rady, a hoci sa jedná o funkciu platenú, túto vykonáva bez nároku na odmenu. Z uvedeného možno vyvodiť snahu o vzdanie sa dosiahnutia príjmu v záujme zníženia možnosti poskytovania výživného v prospech maloletého M.. Nezáujem otca o dieťa vyplýva jednak z toho, že sa s maloletým M. ani nestretáva, ani nestýka, ako i z toho, že vo výpovedi svoje skutočné majetkové pomery zatajil. V priebehu celého konania nenaznačil, že by mal vôbec nejaký reálny záujem určitým spôsobom s dieťaťom nadviazať kontakt. Pokiaľ aspoň približne odvolací súd zisťoval odmenu za prácu majstra lešenára v ČR, zistil, že táto sa pohybuje približne v sume 22.780,- Kč, čo je v prepočte asi 813,- eur. Túto sumu samozrejme odvolací súd považoval čisto za sumu orientačnú, bez osobitného významu na ustálenie výšky výživného v predmetnej veci. Naopak, za podstatné pri rozhodovaní odvolací súd považoval predovšetkým tú skutočnosť, že matka maloletého M. nielenže vzhľadom na zdravotný stav maloletej Nikoly nemá možnosť zamestnať sa a zabezpečovať si i prípadne vyšší príjem týmto spôsobom a jediným jej príjmom je naďalej rodičovský príspevok, sama vážne ochorela a táto skutočnosť jej objektívne v možnosti zamestnať sa bráni. Mimo M. má 2 vyživovacie povinnosti. Na podklade uvedeného odvolací súd jednoznačne dospel k záveru, že práve tieto skutočnosti je potrebné pri stanovení výšky výživného v prospech maloletého M. zohľadňovať. 18. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh matky zamietol, nakoľko považoval za potrebné uviesť, že výživné má spotrebný charakter, musí zodpovedať odôvodneným potrebám dieťaťa, na ktoré sa výživné určuje. Nie je možné pripustiť, aby výživným boli pokrývané prípadne potreby iných osôb. Komplexne posúdiac okolnosti prejednávanej veci, schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca, odôvodnené potreby dieťaťa, a to, že sa otec o M. absolútne nezaujíma, viedlo odvolací súd k tomu, že sumu výživného stanovil na sumu 170,- eur mesačne, ktorú považoval v súčasnej dobe za primeranú a zodpovedajúcu potrebám dieťaťa vo veku maloletého M.. 19. Pokiaľ sa týkalo zameškaného výživného, odvolací súd výšku zameškaného výživného osobitne neupravoval s tým, že pokiaľ ustálil dátum počiatku povinnosti otca platiť zvýšené výživné, ustálil sumu zvýšeného výživného, nič nebráni v prípade, ak by otec si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť zameškané výživné dobrovoľne, v rámci exekúcie ustáliť zameškané výživné po odpočítaní prípadného otcom plneného výživného na podklade predchádzajúceho rozhodnutia. 20. Žiadnemu z účastníkov odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vychádzajúc z ust. § 52 C. m. p. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)