Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/122/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217875 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115217875.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Schindler výťahy a eskalátory a.s., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 31 402 828, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Stanislavom Meliškom, advokátom so sídlom K. X, XXX XX C. X, proti žalovanému: SUZANNE SK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 46 801 910, v konaní o zaplatenie 4.617,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/299/2015-21 zo dňa 11. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/299/2015-21 zo dňa 11. novembra 2015 p o t v r d z u j e . Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor žalovaného zo dňa 8.9.2015 proti platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 13.8.2015 č.k. 19Cb/299/2015-17 ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa písomným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 11.6.2015 domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 4.617,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.617,60 Eur od 2.1.2015 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 2.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd vo veci dňa 13.8.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 19Cb/299/2015-17, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi dňa 3.9.2015, žalovanému dňa 7.9.2015. Dňa 21.9.2015 bol okresnému súdu doručený odpor žalovaného zo dňa 8.9.2015 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 13.8.2015 č.k. 19Cb/299/2015-17, v ktorom nárok žalobcu poprel a uviedol, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca si v návrhu uplatnil istinu a úroky z omeškania v rozsahu, na ktorý nemá nárok, pričom je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať žalovaný nárok. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu z dlžnej sumy, pričom tento výrok je neurčitý. Okresný súd poukázal na ust. § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. a uviedol, že žalovaný v podanom odpore spochybnil nárok žalobcu, výšku úroku z omeškania a zmluvnú pokutu, bez bližšieho skutkového a vecného odôvodnenia. Žalovaný neuviedol žiadne vecné tvrdenia na odôvodnenie odporu a to, z akého dôvodu popiera nárok žalobcu, v čom považuje nárok žalobcu za nedôvodný a prečo žalobca nemá nárok na úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu. Podľa zákonnej úpravy, na ktorú poukázal okresný súd, požiadavku vecného odôvodnenia odporu treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Žalovaný si týmto spôsobom splní povinnosť tvrdenia, ktorá je základným pilierom sporového konania. Odpor proti platobnému rozkazu nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami. Na to, aby jeho následkom bol zánik platobného rozkazu, je nevyhnutné, aby bol odôvodnený „vo veci samej“. Znamená to, že argumenty žalovaného sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku; buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Žalovaný v platobnom rozkaze bol poučený o následkoch podania odporu bez odôvodnenia vo veci samej, a preto v súlade so zákonnými ustanoveniami, na ktoré poukázal okresný súd, odpor proti platobnému rozkazu odmietol ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný s tým, že uznesenie okresného súdu o odmietnutí odporu je vecne nesprávne. Nemožno súhlasiť, že by odpor bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v podanom návrhu popiera, ako aj, že žaloba nie je dôvodná, pričom žalobca uplatnil v návrhu istinu a úroky z omeškania v rozsahu, na ktorý nemá nárok, preto bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať žalovaný nárok. Žalobca dokonca uplatnil zmluvnú pokutu „z dlžnej sumy“, pričom takýto výrok je značne neurčitý a žalobca mal byť vyzvaný na odstránenie vád podania. Zákon vôbec neurčuje, v akom rozsahu má byť odpor vecne odôvodnený. V odpore žalovaný hmotnoprávne poprel výšku žalovaného nároku, rozsah úrokov z omeškania ako aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je nesprávne naformulovaná tak v petite ako aj v platobnom rozkaze. V každom civilnom spore dôkazné bremeno zaťažuje výlučne žalobcu. Žalovaný nie je povinný preukazovať nič a detailne odôvodňovať to, prečo žalobca nemá nárok na žalované plnenie. Došlo k presunu dôkazného bremena na žalovaného, ktorý má dokazovať neexistenciu pohľadávky, avšak je to žalobca, ktorý má dokazovať jej existenciu a výšku. Bolo opomenuté, že žalovaný poprel zmluvnú pokutu z dlžnej sumy, pretože tento navrhovaný petit a výrok platobného rozkazu je zjavne neurčitý a nezákonný, keďže dlžná suma mala byť matematicky presne v petite a výroku platobného rozkazu vyjadrená. Nie je zrejmé, o akú dlžnú sumu sa má vôbec jednať. Išlo o hmotnoprávnu námietku voči uplatnenému petitu a súčasne o námietku vo veci samej, lebo sa týkala petitu. Okresný súd platobný rozkaz nemal vydať, ale mal vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania. Tieto povinnosti si okresný súd nesplnil. Aj napriek tomu odmietol odpor, pričom mu nevadí, akým spôsobom je naformulovaný petit, ktorému nemožno vyhovieť platobným rozkazom a následne takýto platobný rozkaz ani vykonať v exekúcii. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť. 3. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov podľa § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 5. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania postupoval v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016 z dôvodu prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, a to v danom prípade vo vzťahu k podanému odporu žalovaným, ako aj ním podaného odvolania. 6. Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka. V súvislosti s predložením veci Krajskému súdu v Žiline podaním okresného súdu zo dňa 12.5.2016, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 18.5.2016 č.l. 31 spisu, sudkyňa okresného súdu uviedla, že odvolaniu žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 OSP, pretože ho považuje za vecne správne rozhodnutie. Žalobca v žalobe a jej prílohách vymedzil dostatočný sumár konkrétnych skutkových tvrdení na to, aby žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý by obsahoval odôvodnenie, ktoré by bolo v konkrétnej súvislosti so žalobou uplatneným nárokom. Napriek tomu žalovaný v odpore neuviedol žiadne konkrétne vecné tvrdenia, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu a mohli byť hodnotené ako odôvodnenie vo veci samej. Uvedené konštatovanie dopadá i na námietku neurčitosti základu zmluvnej pokuty, čo nie je tvrdenie, ktoré by mohlo byť relevantným dôvodom odporu vo veci samej. Všeobecná námietka nedôvodnosti žaloby a uplatnenia istiny a úroku z omeškania v rozsahu, na ktorý nemá žalobca nárok nepredstavuje bez ďalšieho odôvodnenie odporu vo veci samej, a to ani vzhľadom na to, že právna úprava nevymedzuje konkrétne náležitosti odporu s odôvodnením vo veci samej. Námietka uplatnenia istiny a úroku z omeškania v rozsahu, na ktorý nemá žalobca nárok, bez konkretizácie namietaného rozsahu neumožňuje žalobcovi dostatočne určitú reakciu v rámci plnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Sudkyňa okresného súdu zdôraznila, že vo vzťahu k uvedenému je irelevantná argumentácia vo veci uvedená v odvolaní žalovaného, pretože táto v dôvodoch odporu, ktoré okresný súd posudzoval a hodnotil ako bolo uvedené vyššie, absentovala. 7. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu bol viazaný nielen odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP, ale aj obsahom podaného odporu žalovaným proti platobnému rozkazu vydaným Okresným súdom Žilina dňa 13.8.2015 pod č.k. 19Cb/299/2015-17, keďže práve žalovaným podaný odpor v podaní zo dňa 8.9.2015 proti predmetnému platobnému rozkazu bol napadnutým uznesením okresného súdu odmietnutý ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Krajský súd preto vychádzal nielen z rozsahu odvolania žalovaného a z dôvodov tohto odvolania obsiahnutých v jeho podaní zo dňa 12.12.2015 č.l. 23 spisu, ale súčasne tu bol dôraz na obsah podaného odporu žalovaným v podaní zo dňa 8.9.2015, pretože nosnou otázkou posudzovanou v odvolacom konaní bolo, či žalovaným podaný odpor zo dňa 8.9.2015 bol odôvodnený vo veci samej alebo nie. 8. Pre posúdenie podstatnej a rozhodnej otázky, a to či odpor žalovaného zo dňa 8.9.2015 bol odporom odôvodneným vo veci samej, bolo nevyhnutné oboznámenie sa s podanom žalobou žalobcu zo dňa 10.6.2015, podľa ktorej sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 4.617,60 Eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhradou trov konania. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že sa žalovaných nárokov domáha na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. BRA020143 na dodávku a montáž zariadení, ktoré vymedzil s poukazom aj na cenu diela, ktorá bola dohodnutá v článku 5 bodu 5.2 na sumu 38.480,- Eur bez DPH. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodné ustanovenia uzavretej zmluvy, ako aj, že zhotovil dielo, ktoré žalovaný dňa 15.12.2014 prevzal, prevzatie diela potvrdil v Protokole o odovzdaní a prevzatí predmetu Zmluvy o dielo č. BRA020143, pričom zostávajúcu časť ceny diela žalobca vyúčtoval faktúrou č. 317950632 zo dňa 17.12.2014, splatnou dňa 1.1.2015 na sumu 4.617,60 Eur, ktorú cenu diela žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil a ktorú preto žalobca uplatnil podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu spolu aj s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou, ktorá bola dohodnutá v článku 8 bodu 8.2 uzavretej zmluvy. Návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu okresný súd vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 19Cb/299/2015-17 zo dňa 13.8.2015. Platobným rozkazom vydaným okresným súdom bolo žalovanému uložené, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 4.617,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.617,60 Eur od 2.1.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 2.1.2015 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 325,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 388,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. 9. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, a to v podaní zo dňa 8.9.2015, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v podanom návrhu popiera; možno konštatovať, že žaloba je nedôvodná. Žalobca uplatnil v návrhu istinu a úroky z omeškania v rozsahu, na ktorý nemá nárok; je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať žalovaný nárok. Žalobca uplatnil zmluvnú pokutu z „dlžnej sumy“, ktorý nárok je značne neurčitý, preto žalovaný žiadal, aby bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania. Po takto podanom odpore žalovaným okresný súd rozhodol uznesením č.k. 19Cb/299/2015-21 zo dňa 11. novembra 2015, ktoré je napadnuté odvolaním žalovaného, a ktorým uznesením bol odpor odmietnutý ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej. 10. Podľa ust. § 172 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase vydania platobného rozkazu okresným súdom a podaného odporu žalovaným, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. 11. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. 12. Podľa § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. 13. Krajský súd v zhode s okresným súdom poukazuje na citáciu vyššie uvedených zákonných ustanovení platných a účinných k dátumu vydaného platobného rozkazu okresným súdom ako aj podaného odporu žalovaným, keďže práve z týchto rozhodných zákonných ustanovení sa vyžaduje v prípade podaného odporu, aby tento bol odôvodnený vo veci samej. Odôvodnenie preto musí mať väzbu na vec samú. Čo je vecou samou vyplýva z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s podanou žalobou žalobcu zo dňa 10.6.2015. Vec sama sa vyjadruje opísaním rozhodujúcich skutočností, označením dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a súčasne z opisu rozhodujúcich skutočností musí byť následne zrejmé, čoho sa žalobca domáha. 14. Po oboznámení sa s podanou žalobou žalobcu zo dňa 10.6.2015 vyplynulo, že žalobca vec samu vyjadril opisom rozhodujúcich, podstatných skutkových okolností v dostatočnom rozsahu, keď z nich bolo zrejmé, že žalobca na základe uzavretej Zmluvy o dielo so žalovaným a jej rozhodných článkov v spojení s dôkazom, a to Protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu diela sa domáhal zaplatenia zostávajúcej časti ceny diela vyúčtovanej žalobcom faktúrou č. 317950632 zo dňa 17.12.2014, splatnou dňa 1.1.2015 na sumu 4.617,60 Eur spolu aj s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, ktorá bola dohodnutá v článku 8 bodu 8.2 Zmluvy o dielo, keď pre omeškanie s platením bolo dohodnuté, že žalobca má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s platením. Žalobca súčasne označil a doložil dôkazy, a to Zmluvu o dielo č. BRA020143, faktúru č. 317950632, Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy o dielo č. BRA020143. 15. Okresný súd návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vyhovel, keď dňa 13.8.2015 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 19Cb/299/2015-17, ktorým bolo žalovanému uložené, aby zaplatil sumu 4.617,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.617,60 Eur od 2.1.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 2.1.2015 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania vo výške 325,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 388,50 Eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že ak žalovaný uvedené v lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu nesplní, aby v tej istej lehote podal odpor na okresnom súde. V rámci poučenia okrem iného bol žalovaný poučený, že pokiaľ bude podaný odpor bez odôvodnenia vo veci samej, tak okresný súd odmietne odpor. Ďalej žalovaný bol poučený o tom, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Z rozsahu poučenia obsiahnutého v platobnom rozkaze žalovaný preto mal vedomosť, že je potrebné v prípade ním podaného odporu tento odôvodniť vo veci samej, a to takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Žalovanému okrem platobného rozkazu v zmysle doručenky na č.l. 18 spisu bola doručená žaloba aj dôkazy doložené k žalobe. Žalovaný v zákonnej lehote uskutočnil podaním zo dňa 8.9.2015 odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu popiera, žaloba je nedôvodná, pričom žalobca uplatnil v návrhu istinu a úroky z omeškania v rozsahu, na ktorý nemá nárok a je dôkaznou povinnosťou žalobcu tento preukázať s tým, že bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta z dlžnej sumy, ktorý výrok je neurčitý, preto mal byť žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania. Takto podaný odpor žalovaným aj podľa názoru krajského súdu nie je odporom, ktorý by obsahoval odôvodnenie vo veci samej, a to vo väzbe na vec samú, ktorá bola vyjadrená skutkovými tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe spolu s doložením dôkazných prostriedkov. Žalovaný i napriek tomu, že mal doručenú žalobu a dôkazy žalobcu a bol poučený o tom, že odpor je potrebné podať s odôvodnením vo veci samej, v ním podanom odpore zo dňa 8.9.2015 použil len všeobecné tvrdenia o popieraní žalobcovho nároku bez odôvodnenia viažuceho sa k veci samej. 16. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno v zmysle zákonnej úpravy len včasným podaním odôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní počítanej od doručenia platobného rozkazu oprávnenou osobou, ktorou v danom prípade bol žalovaný. V súdnej praxi postupne prevážil názor, že odpor nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami. Na to, aby jeho následkom bol zánik platobného rozkazu, je nevyhnutné, aby bol odôvodnený „vo veci samej“. To znamená, že argumenty žalovaného sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku, buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Žalovaný preto na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu bol povinný uviesť tvrdenia, buď vecné alebo právne takého rozsahu, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti a nie len všeobecné tvrdenie o popieraní a nedôvodnosti podanej žaloby. Žalovaný bol súčasne poučený v platobnom rozkaze, že ak nepodá odpor s odôvodnením vo veci samej, tak tento bude odmietnutý. Ak aj v tom čase platná zákonná úprava v znení rozhodných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku neupravovala, čo je možné považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej, je a bolo potrebné v každom konkrétnom prípade vychádzať z obsahu podaného odporu vo väzbe k obsahu žaloby, ktorá vymedzuje vec samu a posúdiť, či náležitosti vyžadované zákonnou úpravou v rámci podaného odporu, robia odpor odôvodneným alebo nie, a to v súvislosti s tvrdeniami, ktoré uviedol žalovaný v ním podanom odpore. 17. Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu, z podanej žaloby a v nej vymedzených skutkových okolností, ktoré vyjadrovali vec samú v spojení s doložením listinných dôkazov a podaného odporu žalovaným v podaní zo dňa 8.9.2015 bolo zrejmé, že žalovaný vyjadrením len všeobecných tvrdení o tom, že nárok žalobcu popiera a žaloba je nedôvodná, nesplnil zákonnú požiadavku odôvodneného odporu vo veci samej. Pokiaľ len vyjadril, že žalobca nemá nárok na istinu ani na úroky z omeškania, za stavu podrobných tvrdení žalobcu v žalobe a doložených dôkazov k uplatnenému žalobnému nároku, tak svoj odpor neodôvodnil vo veci samej. Je potrebné zdôrazniť, že vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného mohol krajský súd ako súd odvolací posudzovať pri hodnotení, či ním podaný odpor zo dňa 8.9.2015 je odporom s odôvodnením vo veci samej alebo nie, len obsah podaného odporu žalovaným a v ňom vyjadrené tvrdenia. Krajský súd preto nemohol akceptovať už argumentáciu, ktorá zo strany žalovaného odznela až v ním podanom odvolaní, keďže sa posudzuje odpor žalovaného zo dňa 8.9.2015 a to, či bol odporom odôvodneným vo veci samej so záverom krajského súdu, že odôvodnený vo veci samej nebol, a preto okresný súd vecne správne postupoval, ak takto podaný odpor žalovaného zo dňa 8.9.2015 odmietol ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. 18. Krajský súd v súvislosti so svojim postupom a rozhodnutím považuje za potrebné sa vyjadriť, že požiadavku vecného odôvodnenia odporu treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenia, ktoré spochybňujú opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Konkrétnosť obsahovej náležitosti odporu sa vyžaduje aj ustálenou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov k tomu, aby sa zabraňovalo oddiaľovaniu právoplatného ukončenia sporu. Práve zmena Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 73/2015 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2015, t.j. v čase, keď bol vydaný platobný rozkaz a podaný odpor žalovaným, zaviedla znenie, podľa ktorého platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Nepochybne vecným odôvodnením podaného odporu je len také odôvodnenie, ktoré je spojené so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalovaným. Žalovaným podaný odpor takéto vecné odôvodnenie nemá, pretože obsahuje len všeobecné, nekonkrétne popretie žalobcovho nároku. Žalovanému boli vytvorené podmienky k tomu, aby uskutočnil odpor s odôvodnením vo veci samej, t.j. uskutočnil vecné odôvodnenie, ak mu spolu s platobným rozkazom bola doručená žaloba a prílohy k žalobe, t.j. dôkazy, Zmluva o dielo, faktúra č. 317950632, Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy o dielo č. BRA020143. Aj napriek uvedenému odpor vecne neodôvodnil, len všeobecnou námietkou popierajúcou nárok žalobcu s tvrdením nedôvodnosti žaloby a nevyjadrenia dlžnej sumy, z ktorej sa uplatňuje zmluvná pokuta. Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany sporovej strany, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyššie citovaných k dátumu vydaného platobného rozkazu a podaného odporu žalovaným vyplýva, čo je zákonnou úpravou vyžadované pri náležitostiach odporu, a to povinnosť vecne odôvodniť odpor. Žalovaným podaný odpor takúto náležitosť vecného odôvodnenia neobsahuje, preto okresný súd vecne správne takýto odpor žalovaného odmietol ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. 19. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu. Krajský súd k úplnosti dodáva vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v ním podanom odpore zo dňa 8.9.2015 o neurčitosti zmluvnej pokuty vyžadovanej z dlžnej sumy, že k tejto nedošlo, keďže je zrejmé, že dlžnou sumou je suma 4.617,60 Eur, tak ako ju vyjadril žalobca v podanej žalobe a táto bola následne vyjadrená aj v platobnom rozkaze vydanom okresným súdom dňa 13.8.2015. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bola rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému podľa obsahu spisového materiálu nevznikli trovy odvolacieho konania, keďže sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril, preto bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.