Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218358 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115218358.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B.V., reg.č. 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077 XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený právnym zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti odporkyni: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpená právnym zástupcom V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, ul. Furdekova č. 16, IČO: 50 192 205, o zaplatenie sumy 813,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/293/2015-45 zo dňa 11. novembra 2015, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina uznesením č. k. 17C/293/2015-45 zo dňa 11.11.2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom odpor odporcu doručený súdu dňa 11.11.2015 ako neodôvodnený, odmietol. Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.06.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal odporkyňu k úhrade sumu 813,70 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 17C/293/2015-40 zo dňa 14.10.2015, ktorý bol odporkyni doručený do vlastných rúk dňa 24.10.2015. Dňa 09.11.2015 odporkyňa podala na poštovú prepravu podanie označené ako „odpor proti platobnému rozkazu“. V predmetnom podaní uviedla, že uznáva časť, voči nej uplatneného nároku, nakoľko si je vedomá i jeho dlhu voči navrhovateľovi, ale nie je momentálne schopná vyplatiť svoj dlh jednorázovo. Touto cestou žiadala o splátkový kalendár. Podľa obsahu a označenia vyššie uvedeného podania odporkyne (§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) sa jednalo o odpor proti platobnému rozkazu č. k. 17C/293/2015-40 zo dňa 14.10.2015. Pre podanie odporu proti platobnému rozkazu sa nevyhnutne vyžaduje, aby bol tento odôvodnený vo veci samej tak ako to vyplýva zo zákonných ustanovení § 172 ods. 1 a § 174 ods. 2 O. s. p. Podanie odporkyne, pri ktorom sa podľa jeho obsahu jedná o odpor proti platobnému rozkazu č. k. 17C/293/2015-40 zo dňa 14.10.2015 však nebolo odôvodnené vo veci samej vôbec, ba naopak z podania jasne vyplýva, že odporkyňa si je vedomá jej dlhu, ale žiada o splátkový kalendár. Súd okrajovo dodal, že spôsob zaplatenia súdom priznanej istiny (vrátane príslušenstva) a náhrady trov konania je vecou dohody odporcu s navrhovateľom a nie ďalšieho procesného postupu súdu. Odporkyňa by sa preto s uvedeným podaním mala obrátiť priamo na navrhovateľa. S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako i uvedené skutočnosti súd o odpore rozhodol tak, že ho odmietol. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že popiera zaplatenie v platobnom rozkaze určenej sumy v určenej lehote, nakoľko je v zlej finančnej situácii a z tohto dôvodu nesúhlasí v platobnom rozkaze s uloženou povinnosťou. V podanom odpore sa ďalej obrátila na súd s návrhom na zostavenie splátkového kalendára, ktorý bude schválený súdom, v úprimnej viere v zmierlivé vybavenie veci. Uložená povinnosť je pre ňu neprimerane prísna a nie je schopná ju tak ako je určená v platobnom rozkaze splniť. Považovala preto za dôvodné požiadať o prerokovanie pohľadávky spolu s príslušenstvom na nariadenom pojednávaní. Ďalej odporkyňa tvrdila, že nemala možnosť dozvedieť sa o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého predmetom bolo vydanie platobného rozkazu skôr ako pred samotným doručením už vydaného platobného rozkazu. Z tohto dôvodu nemohla s návrhom na zmierlivé vybavenie veci sa obrátiť na súd ešte pred vydaním platobného rozkazu. Návrh preto uplatnila v jedinej možnej procesnej obrane, a to v podanom odpore. Nesúhlasila s názorom súdu, že spôsob zaplatenia súdom priznanej istiny vrátane príslušenstva a náhrady trov konania je vecou dohody odporcu s navrhovateľom a nie ďalšieho procesného postupu súdu. Mala za to, že ak je už návrh na zaplatenie pohľadávky uplatnený na súde, je vecou súdu nielen procesný postup v danej veci, ale aj posúdenie hmotnoprávneho základu uplatňovaného práva a následne, nakoľko jedine súd je oprávnený o návrhu rozhodnúť a platobný rozkaz vydať, aj všetky v platobnom rozkaze uložené povinnosti, premietnuté do výroku rozhodnutia. Súčasťou výroku rozhodnutia o uložení povinnosti je aj uloženie lehoty na plnenie. Preto jej prejav so žiadosťou o zmierlivé vybavenie a odmietnutie povinnosti uloženej vo výroku rozhodnutia, t.j. zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní sumu 813,70 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania je vecou súdu a mal sa touto požiadavkou zaoberať. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo1 na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Podľa odporkyne jej tvrdenie, že popiera zaplatenie danej čiastky v stanovenej lehote, je dostatočným odôvodnením, ktoré vyvoláva pochybnosť o opodstatnenosti uloženej povinnosti a súd mal z tohto dôvodu podaný odpor prijať, vydaný platobný rozkaz zrušiť a na nariadenom pojednávaní umožniť jej presadiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie, čo aj len do (aj keby sa malo týkať) len uloženia dlhšej lehoty na plnenie. Ona z týchto dôvodov podala odpor a žiadala o nariadenie pojednávania. Tým, že okresný súd odmietol takto odôvodnený odpor, odňal jej možnosť pred súdom konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú účastníkovi konania priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti poukázala na postup Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní sp. zn. 2C/297/2015, ktorý podobné podanie účastníka posúdil ako odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, na podklade ktorého platobný rozkaz zrušil. Z uvedených dôvodov považovala postup súdu za nesprávny s dôrazom na zákonnosť a spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov vyjadrenú v § 1 a § 3 O. s. p. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že procesnou obranou proti platobnému rozkazu je odpor, ktorý sa musí odôvodniť. Podľa neho úplnosť, zrozumiteľnosť a správnosť odôvodnenia sa nesmie naprávať postupom podľa § 43 o tom musí byť účastník poučený, v akom rozsahu sa má odpor odôvodniť, je otázkou konkrétneho prípadu. Odôvodnenie má aspoň rámcovo vymedzovať námietky voči uplatneného a priznanému nároku. Vzniká však otázka, či možno akceptovať odôvodnenie, ktoré spočíva len v námietke, že bolo rozhodnuté bez prítomnosti a vyslúchnutia odporcu, alebo v tom, že nárok uznáva, no nemá ho ako splniť. Navrhovateľ je presvedčený, že odpor podaný odporkyňou na okresnom súde nebol dostatočne odôvodnený vo veci samej a súd by ho mal odmietnuť. Jeho tvrdenie potvrdzuje uznesenie sp. zn. 3Obo 403/98 zo dňa 01.07.1999 vydané Najvyšším súdom SR podľa ktorého „Ak žalovaný na odôvodnenie odporu proti platobnému programu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nebola tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej“. Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť a preto vec v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu prostredníctvom právneho zástupcu. Nakoľko z predloženého plnomocenstva vyplývalo, že ide o zastupovanie len na podanie odporu proti platobnému rozkazu, pričom z obsahu odporu bolo možné konštatovať zastupovanie v celej veci, bol na pokyn krajského súdu právny zástupca odporkyne vyzvaný na odstránenie uvedeného rozporu. Na výzvu súdu tento podaním došlým dňa 01.03.2016 oznámil, že odporkyňa mu udelila dňa 29.10.2015 splnomocnenie na celé konanie. Z toho dôvodu okresný súd napadnuté uznesenie, ktoré dovtedy doručil len odporkyni, opätovne doručil aj jej právnemu zástupcovi. Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala doplnenie odvolania. V tomto uviedla, že plnenie, ktoré sa od nej vymáha, pochádza a má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ mal súd pri vydávaní platobného rozkazu poskytnúť jej ex offo ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nemal platobný rozkaz ani len vydať. Súd tak porušil aj ust. § 172 ods. 9 O. s. p. Z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú obsiahnuté v zmluve odporkyňa poukázala najmä na nečitateľnosť písma. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku vzniesla aj námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že platobný rozkaz č. k. 17C/293/2015-40 zo dňa 14.10.2015 bol odporkyni doručený dňa 24.10.2015. V zákonnej lehote dňa 09.11.2015 prostredníctvom právneho zástupcu podala odpor voči platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila nasledovne: „Odporkyňa uznáva navrhovateľovu pohľadávku vo výške 813,70 eur spolu s príslušenstvom, avšak vzhľadom na jej momentálnu platobnú neschopnosť popiera zaplatenie danej čiastky v zákonom ustanovenej lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Odporkyňa žiada zrušenie vydaného platobného rozkazu a zároveň navrhuje zostavenie splátkového kalendára, ktorý bude schválený súdom. Odporkyňa je vzhľadom na jej finančné a majetkové pomery schopná splácať sumu 20 eur mesačne vždy k 20-temu dňu v mesiaci“. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ktorý podaný odpor ako neodôvodnený zamietol, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci správne postupoval a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že právna úprava podmienok skráteného konania (§ 172 a nasl. O. s. p.) nie je zárukou toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len zo skutočností uvedených navrhovateľom. Nástrojom, ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas podaný odpor s odôvodnením (§ 172 ods. 1 O. s. p.). Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 76/1999). Ani podľa odvolacieho súdu z prejavu odporkyne v odpore nevyplýva, že odmieta plniť povinnosť uloženú jej výrokom platobného rozkazu vo veci samej. Naopak odporkyňa v podanom odpore uznala pohľadávku vrátane príslušenstva a žiadala len pre momentálnu neschopnosť vyplatiť dlh jednorazovo o určenie splátkového kalendára. Okresný súd tak správne odmietol neodôvodnený odpor voči platobnému rozkazu, nakoľko vo veci samej nebol skutočne odôvodnený. Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporkyne, tie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Uvedenie dôvodu nesplnenia dlhu (zlá finančná situácia) nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 403/98). V doplnenom odvolaní proti preskúmavanému rozhodnutiu odporkyňa uviedla dôvody (nemožnosť vydania platobného rozkazu, neprijateľné zmluvné podmienky, námietka aktívnej legitimácie navrhovateľa), ktoré by mohli byť spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, avšak v tomto procesnom štádiu už na tieto nemožno prihliadať. Uvedené dôvody mala uviesť práve v podanom odpore, nakoľko by išlo o dôvody vo veci samej. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, avšak náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal, pretože si náhradu trov v súvislosti s odvolacím konaním v zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu nevyplýva, že by mu trovy vznikli. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.