Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218599 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115218599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: spol. TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom kancelárie S.. X. M. 6, M., proti odporcovi: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, Z. S. X., o zaplatenie 343,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/298/2015-23 zo dňa 30. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol o náhrade trov konania, potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním, ponecháva nedotknutý. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,75 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Vratislava Šteffeka trovy konania v sume 9,17 eur titulom trov právneho zastúpenia a v sume 37,51 eur titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 115a, § 156, § 200 O.s.p., § 497 Obchodného zákonníka, ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 37, § 39, § 52, § 53, § 544, § 517 OZ, § 3, § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom : Nesporne bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ, ako veriteľ, uzatvoril s odporcom, ako dlžníkom, dňa 13.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320140130. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver v sume 250,- eur s dohodnutým celkovým úrokom vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a servisným poplatkom vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver navrhovateľovi v 13 mesačných splátkach, a to 1. až 3. splátka vo výške 1,25 eur a 4. až 13. splátka vo výške 34,13 eur so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšími splátkami až do úplného zaplatenia, splatnými 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z poskytnutej istiny úveru 250,- eur odporca uhradil navrhovateľovi sumu 1,25 eur. Zostatok istiny úveru tak predstavuje sumu 248,75 eur. Keďže v priebehu konania nebolo preukázané, že by odporca z uvedenej sumy akúkoľvek časť zaplatil, bolo návrhu navrhovateľa v tejto časti uplatneného nároku, ako plne dôvodnému, vyhovené. Zároveň súd priznal navrhovateľovi i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že dňom 24.05.2014 navrhovateľ vyhlásil celý úver odporcu za splatný, a teda deň nasledujúci 25.05.2014 sa odporca v zmysle citovaných ustanovení OZ dostal s plnením jeho dlhu do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania vo výške podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 25.05.2014, t.j. 0,25 %. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza, že odporca sa zaväzuje úver splácať v 13 mesačných splátkach, a to 1. až 3. splátka vo výške 1,25 eur a 4. až 13. splátka vo výške 34,13 eur so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšími splátkami až do úplného zaplatenia, splatnými 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Preto nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky 1,25 eur, resp. 34,13 eur pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda aká časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia okresného súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedenej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov, a preto návrh bol vo zvyšku uplatneného nároku zamietnutý. Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 248,75 eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia. Neúspech navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia istiny 95,- eur, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 95,- eur od 25.05.2014 do zaplatenia. V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by odporca zaplatil, resp. bola zaviazaný navrhovateľovi zaplatiť istinu 343,75 eur (ako bola žiadaná návrhom na začatie konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 343,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia (t.j. pre účely výpočtu úspechu vo veci do dňa vyhlásenia rozsudku - 30.09.2015), teda pre účely výpočtu úspechu vo veci priznanie sumy celkom 268,17 eur, tak navrhovateľ bol priznaním istiny 248,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,75 eur od 25.05.2014 do zaplatenia úspešný v 72,36 %, neúspešný bol v 27,64 %. Čistý úspech navrhovateľa vo veci (úspech mínus neúspech) predstavuje 44,72 %, v ktorom pomere má navrhovateľ podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil v rámci vyčíslenia trov konania v návrhu na začatie konania trovy konania titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej sume 104,38 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 2 úkony právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia; 2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok z hľadiska jeho súladu s príslušnými ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl.") a navrhovateľovi proti odporcovi priznal náhradu trov konania celkom v sume 46,68 eur, predstavujúcu 44,72 % zo: A/ zaplateného súdneho poplatku v sume 20,50 eur (priznaná náhrada v sume 9,17 eur) B/ trov právneho zastúpenia v sume celkom 83,88 eur (priznaná náhrada v sume 37,51 eur) spočívajúcich v tarifnej odmene advokáta, režijnom paušále advokáta a náhrade DPH advokáta (náhrada DPH bola priznaná podľa § 18 ods. 3 vyhl., keďže z evidencie Finančného riaditeľstva SR mal súd preukázané, že splnomocnený zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom výška DPH je v roku 2015 20 %) za: 1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 26,56 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 8,39 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 6,99 eur; 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - podanie návrhu na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 26,56 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 8,39 eur, náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. v sume 6,99 eur. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výškach uvedených vo výroku tohto rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Vratislava Šteffeka, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a o náhrade trov konania, podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje určenie splátok ako aj zloženie, konkrétne v časti zmluvy je uvedené, že „dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane úroku a servisného poplatku v mesačných splátkach, a to nasledovne : v prvých dvoch mesačných splátkach vo výške 1,35 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných desiatich mesačných splátkach vo výške 34,13 eur (istina vo výške 73,26%, úrok vo výške 13,55 % a servisný poplatok vo výške 13,19% z každej jednotlivej splátky)...“ Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. , a preto nemal byť úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odporca písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci ako ja zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom odvolaní, a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.