Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/370/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115219356 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115219356.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. M. M. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Bittnerom, bytom U., ul. W. č. XXX/XX, proti žalovanej: Ing. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. na R.. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel, s. r. o., so sídlom Bytča, ul. Sidónie Sakalovej č. 190, IČO: 47 256 591, o zaplatenie sumy 100.000 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/312/2015-44 zo dňa 15. júla 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/312/2015-44 zo dňa 15.07.2016 žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 100.000 eur so 6 % ročným úrokom od 01.07.2012 do zaplatenia, v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 100.000 eur spolu so 6 % úrokom od 01.07.2012 do zaplatenia titulom prevzatého ručiteľského záväzku žalovanou. Z podstatných skutkových tvrdení uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca dňa 03.04.2012 so spoločnosťou GBM systém, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Tvrdého č. 791, IČO: 43 793 495 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalobca tejto spoločnosti sumu 100.000 eur bezhotovostným prevodom. V rovnaký deň podpísala žalovaná ručiteľské vyhlásenie, v ktorom vyhlásila, že ak spoločnosť GBM systém, s.r.o., neuspokojí pohľadávku žalobcu, uspokojí ju vrátane príslušenstva žalovaná ako manželka jediného spoločníka označenej spoločnosti. Dlžník, ako aj žalovaná boli viackrát písomne aj osobnou návštevou vyzývaní na vrátenie požičanej čiastky. Keďže dlžník je v reštrukturalizácii, lehota na vrátenie požičanej čiastky nebola dodržaná, žalobca si uplatňuje jej vrátenie od žalovanej, ktorá sa k tejto povinnosti zaviazala. Z podaného odporu zo strany žalovanej proti platobnému rozkazu vyplýva, že niektoré skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sa nezakladajú na pravde, resp. žalobca neuviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa jeho nároku. Rozporovala preto právny dôvod a výšku žalovanej sumy a žiadala, aby bol v konaní vypočutý ako svedok jej manžel Ing. E. Z.. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila riadne a vyčas. Dokazovanie vykonal predloženými listinami (zmluvou o pôžičke, ručiteľským vyhlásením) a výpoveďou hlavného dlžníka ako svedka - Ing. E. Z., konateľa spoločnosti GBM systém, s.r.o., ktorej bola poskytnutá predmetná pôžička. Svedok nepoprel poskytnutie pôžičky, jej výšku, t. j. právny titul pohľadávky. Ďalšie zmluvné vzťahy z obchodnej činnosti iných subjektov majúce podľa výpovede svedka vzťah k poskytnutej pôžičke, na ktoré poukazoval svedok, nie sú predmetom tohto konania. Rovnako argument, že ručiteľské vyhlásenie bolo podpísané v tiesni, pretože veriteľ podmienil poskytnutie pôžičky zabezpečením pohľadávky ručením, táto skutočnosť je bez akéhokoľvek významu pre uplatnený nárok. Zhodnotením obsahu výpovede svedka v súvislostiach s ďalšími dôkazmi záverom súd konštatoval, že ani hlavný dlžník nedisponoval námietkami, ktoré by účinne mohol použiť aj ručiteľ na svoju obranu. V súvislosti s tiesňou poskytol svedok len indície, že peniaze potreboval na splnenie iného zmluvného záväzku s cieľom vyhnúť sa zmluvným sankciám. Uplatnená námietka je bez právnej relevancie k ručiteľskému záväzkovému vzťahu. Zhodnotením dôkazov mal súd preukázané, že uplatnený nárok, najmä - zo zmluvy o pôžičke, ručiteľského vyhlásenia, z obsahu výpovede hlavného dlžníka ako svedka v tomto konaní mal jednoznačne preukázané, že uplatnený nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, t. j. žalovaná listina s uplatneným príslušenstvom. Žalovaná počas celého konania nepredložila súdu zásadné, konkrétne argumenty na vyvrátenie tvrdení žalobcu a na ich preukázanie nepredložila žiadny dôkaz. V konaní bolo preukázané potvrdením hlavného dlžníka, že spoločnosť GBM systém, s.r.o. je v reštrukturalizácii, z čoho je zrejmé, že veriteľ si svoju zabezpečenú pohľadávku uplatnil u ručiteľa. Predložené písomné ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zodpovedá aj predpísanej forme zákona (§ 546 Občianskeho zákonníka), teda na jeho základe vzniklo ručenie a z neho vyplývajúca povinnosť žalovanej uspokojiť pohľadávku za dlžníka zodpovedajúce jej vyjadreniu v predmetnom ručiteľskom vyjadrení. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a g/ C. s. p. V prvom rade za pravdivé považovala, že sa súdu ospravedlnila, pretože sa nemohla zúčastniť pojednávania z vážnych dôvodov, pre ktoré musela odcestovať do Českej republiky. Jednalo sa o zdravotné dôvody, pre ktoré cestovala do Prahy do nemocnice a popri tom si vybavila aj iné osobné záležitosti. Nie je znalá práva a žiaľ ocitli sa ako rodina v komplikovanej finančnej situácii, pre ktorú si v tom čase nemohla dovoliť služby právnika. Aj preto požiadala pri podávaní odporu o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. V žiadnom prípade sa z jej strany nejednalo o pokus účelovo a úmyselne zmariť pojednávanie, resp. spôsobiť prieťahy v konaní. Mala za to aj s poukazom na správanie sa žalobcu, že odročenie pojednávania o mesiac či dva by nespôsobilo nikomu žiaden problém. Na margo toho, že neuviedla svoj kontakt, tak táto skutočnosť v poučení síce uvedená bola, ale ako možnosť, nie povinnosť. Okrem toho uvedená skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom na nevyhovenie žiadosti strany o odročenie pojednávania. Civilný sporový poriadok v § 183 ods. 1 uvádza, že dôvodom na odročenie pojednávania môže byť len vážny dôvod a pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich možno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Ona vážny dôvod mala a nemohla sa preň pojednávania zúčastniť. Súd v odôvodnení neuviedol, že sa o vážny dôvod nejednalo alebo že sa aj napriek tomu mohla pojednávania zúčastniť. Tým, že súd konal v jej neprítomnosti, znemožnil jej, aby využila všetky procesné práva, ktoré jej dáva Civilný sporový poriadok. Žalovaná uznala, že v odpore neuviedla podrobnejšie dôvody, pre ktoré sa domnieva, že nárok žalobcu nemal byť priznaný súdom. V tom čase platný zákon jej ale neprikazoval, aby všetky tieto skutočnosti uviedla a aby ich riadne konkretizovala a vysvetlila. Zopakovala, že nemá právne vzdelanie a v týchto veciach nemá žiadnu prax, preto napísala odpor v takom znení, aby sa platobný rozkaz nesprávoplatnil a aby aj ona mala možnosť sa brániť. Nejedná sa o málo peňazí, suma 100.000 eur s príslušenstvom je pre ňu a rodinu likvidačná (má dve deti), preto sa domnieva, že súd prvej inštancie mal citlivejšie posúdiť otázku odročenia, resp. neodročenia pojednávania. Ďalej žalovaná uviedla, že samotný žalobca v konaní tvrdil, že spoločnosť GBM systém, s.r.o. vstúpila do reštrukturalizácie, preto si nárok uplatňuje voči nej. Tak, ako uvádzal jej manžel v pozícii svedka, žalobca si jeho pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil (viď záverečný návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka + informácie prístupné z Obchodného vestníka). V tejto súvislosti poukázala na ust. § 549 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Mala za to, že žalobca ako veriteľ zmaril možnosť uspokojiť svoju pohľadávku od dlžníka, t. j. GMB systém, s.r.o. tým, že si pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil. K tomuto sa napokon aj sám priznal, keď uviedol, že si pohľadávku uplatnil voči nej, lebo dlžník je v reštrukturalizácii. Opakovane preto aj týmto spôsobom a v tomto štádiu konania odpiera ako ručiteľ plnenie titulom ručiteľského prehlásenia, a to aj napriek tomu, že popiera jeho platnosť. Ako uvádzal jej manžel, ručiteľské vyhlásenie podpísala v tiesni, jej prejav vôle nebol slobodný, a preto je uvedené prehlásenie neplatné. K týmto a ďalším skutočnostiam sa chcela na pojednávaní vyjadriť, ale nedostala možnosť. Ak jej tvrdenia posúdi súd ako novoty v odvolacom konaní, uvádza, že tieto skutočnosti bez vlastnej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom, a preto žiada, aby súd v takomto prípade postupoval v súlade so znením ust. § 366 písm. d/ C. s. p. Podľa žalovanej s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ako dôkaz minimálne výsluch strany, t. j. jej ako žalovanej, resp. iné dôkazy, ktoré by na pojednávaní mohla navrhnúť a tým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tým, že súd pojednávanie neodročil, znemožnil jej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň podľa nej neboli splnené podmienky na to, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 C. s. p. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a ako vecne správny ho potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov: 5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil z titulu existencie dohody o ručení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje. 6. V odvolaní žalovaná v prvom rade vytýkala súdu, že konaním v jej neprítomnosti, jej znemožnil, aby využila všetky procesné práva, ktoré jej dáva Civilný sporový poriadok. 7. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila riadne a včas. Dňa 14.07.2016 o 13.04 hod. bolo súdu doručené podanie označené ako „Ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania“ (t. j. v deň pred pojednávaním), z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 15.07.2016 sa žalovaná nemôže zúčastniť pojednávania, lebo v tento deň je mimo územia SR a zároveň si chce vybrať právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. V súvislosti s týmto podaním súd poukázal na tieto skutočnosti: poučenie o procesných právach bolo žalovanej doručené dňa 06.05.2016 obsahujúce okrem iného aj právo žalovanej zvoliť si právneho zástupcu (§ 30 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ a žiadať o odročenie pojednávania podľa § 119 O. s. p.), predvolanie na pojednávanie prevzala v dostatočnom časovom predstihu dňa 09.06.2016, teda mala dostatok času na uplatnenie svojich procesných práv. Z jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je zrejmé, že sa s poučením oboznámila. Žalovaná nepreukázala v podaní uvedené tvrdenie - že v deň pojednávania je mimo územia SR. V žiadosti neuviedla ani kontakt na oznámenie rozhodnutia o tejto žiadosti. Súd preto konštatoval, že žiadosť o odročenie pojednávania je podaná riadne a včas. A keďže do dňa pojednávania nevyužila svoje procesné právo na zvolenie právneho zástupcu a neoznačila žiadnu prekážku, ktorá by jej dôvodne bránila dať sa v konaní zastupovať zvoleným právnym zástupcom, tento dôvod považoval súd za účelový smerujúci k zmareniu pojednávania vo veci. Za týchto okolností súd podľa § 180 veta za bodkočiarkou C. s. p. prejednal vec v neprítomnosti žalovanej. V tejto súvislosti poukázal súd aj na čl. 5 C. s. p. Uplatnené procesné právo žalovanou odmietol, pretože takýmto spôsobom uplatnené procesné právo na zastupovanie v konaní vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. 8. Podľa odvolacieho súdu v ust. § 157 ods. 1 C. s. p. sa súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, deklaruje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. Odročenie pojednávania je možné aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 C. s. p.). 9. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu, odôvodnením rozhodnutia a odvolaním žalovanej konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nedošlo k znemožneniu jej procesných práv. Posudzujúc dôvody odročenia žalovanej spočívajúce vo vycestovaní mimo územia SR a z vôle vybrať si právneho zástupcu na zastupovanie v konaní tiež totiž nepovažoval tieto za dôležité dôvody na odročenie termínu pojednávania. Dôvod nutnosti vycestovania žalovaná v žiadosti o odročenie pojednávania nezdôvodnila ani nepreukázala. Na zvolenie advokáta mala po riadnom doručení žaloby (29.10.2015) a predvolania (09.06.2016) dostatočnú lehotu. Okrem toho žalovaná netvrdila ani nepreukázala existenciu objektívnych prekážok, ktoré by jej v tom bránili. Jej dovysvetľujúce dôvody v odvolaní považoval odvolací súd preto za účelové. 10. Ďalej žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že žalobca si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil. Nakoľko ako veriteľ zmaril možnosť uspokojiť svoju pohľadávku od dlžníka, t. j. GBM systém, s.r.o., plnenie titulom ručiteľského vyhlásenia odpiera ako ručiteľ. Okrem toho i na to, ako uviedol i svedok - manžel, ručiteľské vyhlásenie podpísala v tiesni, jej prejav vôle nebol slobodný, a preto je uvedené prehlásenie neplatné. 11. Na uvedené námietky odvolací súd neprihliadol. Je názoru, že žalovaná mala možnosť na tvrdenia žalobcu reagovať v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom však žiadne konkrétne argumenty na vyvrátenie tvrdení žalobcu neuviedla a nepreukázala. Na pojednávanie sa neustanovila bez dôležitého dôvodu. Manžel žalovanej bol v konaní v postavení svedka, preto odvolávanie sa na jeho poukazovanie na neplatnosť ručiteľského vyhlásenia v rámci výpovede nemohlo byť preskúmavané. Za uvedeného stavu odvolacia argumentácia žalovanej v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je neprípustná, lebo neboli splnené zákonom stanovené podmienky (§ 366 C. s. p.), inak povedané, netýkali sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, iných vád. Keďže nebol splnený predpoklad nezavinenia doterajšieho nepoužitia týchto skutočností, nemohol odvolací súd na novoty prihliadnuť. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. 13. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a o pomere jeho úspechu vo veci, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).