Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221637 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115221637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Bc. C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., G. XX, a otca: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 497, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/228/2015-266 zo dňa 06. mája 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku a výroku o trovách konania potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil, zostáva nedotknutý. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 15P/228/2015-266 zo dňa 06. 05. 2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/144/2011-157 zo dňa 13. 02. 2012 v časti úpravy styku otca s mal. P. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.; každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod.; každý párny rok na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 18:00 hod.; každý rok od 25. 12. od 09:00 hod. do 26. 12. do 18:00 hod. a každý rok od 01. 07. od 09:00 hod. do 07. 07. do 18-:00 hod., od 21. 07. od 09:00 hod. do 31. 07. do 18:00 hod. a od 15. 08. od 09:00 hod. do 22. 08. do 18:00 hod., s tým, že pokiaľ sa niektoré stretnutie neuskutoční z dôvodu na strane matky alebo dieťaťa, má otec právo na náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu podľa svojho určenia. Matke súd uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutie pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska a otcovi povinnosť po ukončení stretnutia maloleté dieťa vrátiť do starostlivosti matky v mieste jej bydliska. Konanie o návrhu otca na zníženie výživného súd zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 16. 07. 2015 domáhal zníženia výživného na mal. P. zo sumy 250,- eur na sumu 150,- eur mesačne a zmeny úpravy styku s maloletým s odôvodnením, že matka maloletého zneužíva skutočnosť, že nemá súdom určené časové rozpätie na styk s maloletým. Citujúc ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 26, § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd pokiaľ ide o úpravu styku, rozhodol v súlade s dohodou rodičov maloletého tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, majúc za to, že táto je v záujme maloletého dieťaťa. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd konanie v časti o zníženie výživného, z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti otcom maloletého, zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, podala matka maloletého odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedla, že po pojednávaní dňa 06. 05. 2016 došlo k zásadnej zmene pomerov a k zmene v správaní sa otca maloletého k synovi, ako aj k nej. Od tohto dátumu prestal javiť o syna záujem, osobne ho nekontaktoval, neprejavoval záujem s maloletým tráviť voľný čas. V máji so synom strávil iba jeden víkend a počas tohto pobytu jej bránil sa so synom telefonicky skontaktovať. Po vrátení sa domov bol syn v zlom psychickom stave, vravel, že bol psychicky terorizovaný svojim otcom a jeho priateľkou a domov prišiel s viacerými tržnými zraneniami v oblasti tváre, ruky, brucha, ktoré museli doma ošetriť. Maloletý plakal a povedal jej, že celý víkend počúval od otca a jeho priateľky ako ju zbijú, ublížia jej a bude pokoj. Synovi vnucovali názor, že ho týra a aby to všade hovoril. Na maloletého je zo strany otca vyvíjaný psychický nátlak, ktorý môže mať nepriaznivé následky až do dospelosti. Zlý psychický stav sa u syna prejavuje vždy po pobyte u otca, tiež sa prejavujú aj problémy v škole, nedokáže sa sústrediť. Otec maloletého telefonicky v priebehu mesiaca máj kontaktoval, rovnako aj dňa 01. 06. 2016 a nútil ho, aby hovoril, že ho týra a poslal jej prostredníctvom maloletého odkaz, že ju zbije a že ešte uvidí. Keď prišla k telefónu, tieto vyhrážky jej zopakoval a bezdôvodne jej vulgárne nadával. Maloletý bol po tomto telefonáte rozrušený a odmietal s otcom kontakt. Takéto negatívne správanie zo strany otca sa prejavovalo aj v minulosti a traumatizovalo maloletého, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať odbornú pomoc. Ako otec nedáva svojmu synovi dobrý príklad a vzor, nakoľko je v súčasnej dobe obvinený z ekonomickej trestnej činnosti a sú proti nemu vedené viaceré exekučné konania. Za celý čas ako podal návrh na úpravu styku sa ani raz nezúčastnil rodičovského združenia v škole, kde by sa informoval na výsledky maloletého, ani sa nezúčastnil tréningu na športovom krúžku, kde maloletý trénuje. Žiadala tiež, aby odvolací súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že priateľka otca maloletého bola právoplatne uznaná vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko ju 08. 11. 2015 fyzicky napadla a spôsobila jej tržnú ranu na nohe a otras mozgu, pričom toto všetko sa udialo pred očami maloletého. Maloletý má v súčasnej dobe až nenávistný vzťah k tejto osobe a je nútený zo strany otca tráviť svoj voľný čas s osobou, ktorá javí známky násilného správania a prostredie je výrazne diskomfortné a disharmonické pre zdravý psychický vývoj 7-ročného dieťaťa. 3. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky, podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že už pred schválením rodičovskej dohody bolo súdu známe, že medzi účastníkmi boli vzájomné spory, ktoré boli riešené aj v priestupkovom konaní, napriek tomu považoval schválenie rodičovskej dohody za záujem maloletého. Po vyhlásení rozsudku o schválení rodičovskej dohody sa matka odmietla vzdať práva na podanie odvolania. Môže sa dôvodne domnievať, že jediným motívom uzavretia rodičovskej dohody zo strany matky bolo späťvzatie jeho návrhu v časti zníženia výživného. Nakoľko rozsudok nenadobudol právoplatnosť, platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej neodkladné opatrenie. Poukázal na rozpory v tvrdeniach matky v odvolaní, kde na jednej strane konštatuje, že o syna prestal javiť záujem, na druhej strane však konštatuje, že maloletého v priebehu mesiaca máj viackrát kontaktoval telefonicky. Tvrdenia matky o vydieraní a psychickom nátlaku na maloletého sa nezakladajú na pravde. Matka v odvolaní konštatuje zlý psychický stav maloletého, ktorý sa u neho prejavuje vždy po návrate od neho, údajný psychický teror jej však nevadil v čase, keď sa uzatvárala dohoda alebo keď sa táto schvaľovala pred súdom. Ohradil sa tiež voči obvineniam z ekonomickej činnosti či exekúciám, čo nemá súvis s výkonom rodičovských páv a povinností. Všetky skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní už boli spomenuté matkou v niektorom z jej vyjadrení, nedošlo teda k žiadnej zmene skutočností, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. 4. Matka maloletého v reakcii na vyjadrenie otca nesúhlasila s tvrdeniami otca. Namietala, že by synovi bránila stýkať sa s otcom. Styk sa uskutočňuje tak, ako bol určený neodkladným opatrením. Bol realizovaný aj mimo súdneho rozhodnutia v dobrej viere, že otec dieťa vráti v poriadku, namiesto toho bol maloletý opakovane traumatizovaný a vracal sa domov v zlom psychickom stave a s úrazmi. Poprela, že by uzavretie dohody o úprave styku podmieňovala späťvzatím návrhu na zníženie výživného. Dôvodom podania odvolania je zdravotný stav maloletého, ktorý je vždy po stretnutí s otcom nervózny, vystrašený, bojazlivý. Často plače a vyjadruje sa, že nechce chodiť s otcom kvôli jeho správaniu a správaniu sa jeho priateľky. Stalo sa, že aj ušiel pred otcom a má obavu, aby si niečo neurobil. Trvá na zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci prvoinštančnému súdu na doplnenie dokazovania v záujme správneho zistenia skutkového stavu a vyvodenia správneho právneho záveru. Opätovne poukázala na svoje napadnutie priateľkou otca dňa 08. 11. 2015, ako aj na to, že v dôsledku týchto udalostí a správania sa otca bola nútená vyhľadať so synom opakovane psychológa. 5. Otec maloletého v reakcii na vyjadrenie matky poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. 6. Matka následne po doručení vyjadrenia otca doplnila svoje vyjadrenie a uviedla, že trvá na nariadení dokazovania znalcom z odboru psychológie, ktoré je potrebné pre určenie správneho skutkového stavu a vydanie správneho rozhodnutia. Uviedla, že maloletý tohto času odmieta akýkoľvek kontakt s otcom. 7. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nových procesných kódexov, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinných od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 395 ods. 1 C. m. p., § 470 ods. 1, 3 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 395 ods. 2 C. m. p., § 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 9. V preskúmavanej veci sa otec maloletého dieťaťa domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, mimo iného úpravy styku s maloletým. V priebehu konania, dňa 04. 05. 2016, bola okresnému súdu predložená dohoda o výkone rodičovských práv a povinností, v ktorej rodičia maloletého uzavreli dohodu ohľadne styku maloletého P. s otcom. Uvedenú dohodu súd prvej inštancie na návrh oboch rodičov maloletého a jeho kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 06. 05. 2016 schválil. 10. Napriek tomu, že v čase uzavretia a v čase schválenia rodičovskej dohody súdom obaja rodičia s úpravou styku v zmysle uzavretej rodičovskej dohody súhlasili, matka proti výroku súdu o úprave styku podala odvolanie s poukazom na negatívny vplyv stretávania sa otca so synom na psychiku maloletého. Odvolanie matky maloletého nepovažuje odvolací súd za dôvodné. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že matka na zlý vplyv stretávania sa s otcom na psychiku maloletého opakovane poukazovala už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a to aj pred uzavretím rodičovskej dohody, ktoré skutočnosti boli dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 12. 11. 2015, ktorým sa matka maloletého domáhala zákazu styku otca so synom (návrh matky bol zamietnutý, pozn. odvolacieho súdu). Tvrdenia matky maloletého v odvolaní proti rozsudku teda nie sú novými skutočnosťami, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého rozsudku, keď matka maloletého aj napriek uvedenému súhlasila s uzatvorením rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku otca so synom. Uvedené tvrdenie matky je pritom v rozpore aj s ďalším jej tvrdením, pokiaľ táto poukazuje na to, že stretávanie sa maloletého s otcom umožňuje aj v širšom rozsahu, než jej bolo nariadené uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 15P/228/2015-215 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s mal. P. každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Súd pri vydaní uvedeného uznesenia pritom vychádzal aj z vyjadrenia maloletého, ktorý pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline prejavil záujem tráviť čas s otcom, najmä víkendy. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15. 03. 2016 a zvukového záznamu z uvedeného pojednávania zároveň vyplýva, že styk otca s maloletým prebieha bez problémov, stretávanie sa otca so synom v zmysle úpravy neodkladným opatrením sa osvedčilo a maloletý si to tak želá. Rovnako skutočnosť, že matka maloletého mala byť napadnutá priateľkou otca, ktorú skutočnosť matka maloletého žiadala zohľadniť v rámci odvolacieho konania, bola známou už v čase uzavretia rodičovskej dohody. 12. Odvolací súd dodáva, že právo styku detí s rodičmi vychádza z Ústavy Slovenskej republiky (v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť; práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona), rovnako vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7 upravuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, čl. 8 zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 9 zakotvuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a pod.). Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča. 13. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Nemožno totiž opomenúť, že v zmysle § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. majú rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa práve a predovšetkým prostredníctvom styku s dieťaťom. Je preto potrebné tomuto rodičovi vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol prehĺbiť pocit aj jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Uvedené musí platiť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa či prípadné nadviazanie nových partnerských vzťahov, či dokonca aj na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi alebo medzi nimi a ich inými príbuznými. K splneniu tohto cieľa by preto mali prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok obaja rodičia, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi, pričom úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. 14. Vychádzajúc z uvedených skutočností, majúc za to, že styk otca s maloletým dieťaťom je v záujme dieťaťa a rozsah úpravy styku v zmysle uzavretej rodičovskej dohody je primeraný, sa odvolací súd s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, stotožnil a nakoľko matka maloletého v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti odôvodňujúce zmenu napadnutého rozsudku v tejto časti, napadnutý rozsudok podľa § 387 C. s. p. vo výroku o úprave styku a výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd však považuje za potrebné dodať, že pokiaľ samotní rodičia maloletého nenájdu v sebe ochotu svoje subjektívne negatívne pocity voči bývalému partnerovi či partnerke potlačiť a uprednostniť tak záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť pre nich prvoradý, môže to mať vplyv na zdravý psychosociálny vývin dieťaťa. Odvolací súd preto apeluje na oboch rodičov maloletého, aby sa vyvarovali vzájomných atakov a znevažovania druhého rodiča, či podkopávania jeho autority pred maloletým dieťaťom a snažili sa vzájomné nezhody v záujme ich maloletého syna prekonať, či aspoň minimalizovať. Zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nie je rozhodnutím nemenným a vždy, keď dôjde k preukázanej zmene pomerov buď na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, je možné rozhodnutie súdu zmeniť. 15. Vo zvyšnej časti (vo výroku o zastavení konania o návrhu otca na zníženie výživného), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)