Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115225297 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115225297.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 759,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/389/2015-30 zo dňa 29. 09. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/389/2015-30 zo dňa 29. 09. 2015 vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/389/2015-30 zo dňa 29. 09. 2015 nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi podľa § 52 ods. 1, § 517, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 133,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 133,19 Eur od 16.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v zamietajúcom výroku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého posúdil súd prvého stupňa úver ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru mluva nemohla obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože dlžník mohol celý úverový rámec čerpať naraz, po častiach a obdobne mohol úver splácať podľa svojho uváženia a navrhovateľ nemohol jeho vôľu vopred predpokladať. Výšku povinnej mesačne splátky oznamoval odporcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. Odvolateľ mal za to, že na podporu svojich tvrdení predložil v konaní všetky potrebné dôkazy, ktoré preukázali oprávnenosť uplatneného nároku v celom rozsahu. Zmluva o revolvingovom úvere mala všetky zákonom požadované náležitosti, a preto nebol správny postup okresného súdu, ktorý žalobe sčasti nevyhovel. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a v závislom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd následne podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom odvolaní. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v druhostupňovom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Podstatou argumentácie okresného súdu bolo nedodržanie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v jeho znení do 31.12.2012), konkrétne § 9 ods. 2 písm. k), ktoré považovalo za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia týchto náležitosti bola znamenala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákon je v tomto ohľade striktný a neformuluje žiadne výnimky. Pokiaľ odvolateľ v rámci svojho podnikateľského plánu vytvoril istý druh úverového produktu, bolo z pohľadu odvolacieho súdu možné tento koncipovať tak, aby bola zrejmá aj výška a štruktúra jednotlivých splátok. Osobitosti revolvingového úveru neboli v zmysle zákona spôsobilé negovať ustanovenia zákona, ktoré súd prvého stupňa náležite aplikoval. Na účely posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku považoval odvolací súd za podstatné upriamiť pozornosť aj na obsah ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Navrhovateľ konštatoval v návrhu na začatie konania, že „vyhlásil dňa 15.09.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporcu splatný v celom rozsahu“. K návrhu bol pripojené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 22.09.2014, z ktorého vyplýva spomínaná splatnosť úveru v celej jeho výške. Je zjavné, že navrhovateľ nedodržal postup formulovaný v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z čoho treba vyvodiť, že okamžitá splatnosť úveru nemohla nastať tak, ako to tvrdil odvolateľ. Z uvedeného dôvodu štruktúra uplatnenej pohľadávky zjavne nemohla zodpovedať tomu, čo tvrdil navrhovateľ v konaní. Na uvedené iné právne posúdenie boli účastníci postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. upozornení. Reakcia navrhovateľa bola odvolaciemu súdu doručená až po uplynutí určenej trojdňovej lehoty. Aj pri preskúmaní jeho argumentácie, táto nebola spôsobilá preukázať naplnenie podmienok ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože účastník predložil krajskému súdu listinný dôkaz (výzvu na zaplatenie z mesiaca jún 2014), ktorý nebolo možné posúdiť inak ako nový, a teda neprípustný podľa § 205a ods. 1 O.s.p. a contrario. Vychádzal z toho, že základné skutkové vymedzenie toho, že došlo k tzv. mimoriadnej splatnosti úveru už účastník prezentoval v konaní pred súdom prvého stupňa a tu bol aj povinný predložiť všetky listiny na preukázanie tohto konkrétneho tvrdenia. Iná situácia by mohla nastať, ak by právne posúdenie odvolacieho súdu úplne vybočilo z medzí oprávnených očakávaní účastníka, ktorá okolnosť by mohla znamenať možnosť použitia § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., teda prípustnosť nového dôkazu, čo však nebol tento prípad. Pre úplnosť sa žiada dodať, že právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže byť uplatnené len s účinkami pro futuro, to znamená, že právny úkon obsahujúci žiadosť o splatenie celého úveru (v spotrebiteľskej veci pri dodržaní podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) nemôže určovať skorší moment splatnosti budúcich splátok, ako je čas doručenia daného úkonu protistrane. Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť so spätnými účinkami, a preto treba daný úkon považovať za neplatný. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej v napadnutej časti ako vecne správny p o t v r d i l . Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (veta prvá výroku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu ich vznik ani nevyplýva, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .