Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/194/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226047 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115226047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - O. XXX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 1.258,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/398/2015-44 zo dňa 15. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/398/2015-44 zo dňa 15. apríla 2016 v druhej vete výroku, v ktorej súd čiastočne zamietol žalobu mení tak, že: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 101,08 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 101,08 Eur od 26.08.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,5%. V časti druhej vety výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 1.078,79 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 746,85 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 331,94 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia a v prvej vete výroku, v ktorej bolo žalobe sčasti vyhovené zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/398/2015-44 zo dňa 15. apríla 2016 nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označenému ako žalovaný) povinnosť zaplatiť žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) sumu 78,30 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 78,30 Eur od 26.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu (označenú ako návrh) vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 1.179,87 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 101,08 Eur od 26.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 746,85 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 331,94 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia zamietol. Okrem toho súd určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení bodu 4 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako Podnikom a žalovanou ako Účastníkom dňa 30.06.2012 v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b), alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur.“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Napokon v rozhodnutí súd určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení bodu 3 Dodatkov k trom zmluvám o poskytovaní verejných služieb Fix uzavretých medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako Podnikom a žalovanou ako Účastníkom dňa 02.07.2012 v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi stranami vznikli záväzkovo-právne vzťahy na základe uzavretých zmlúv o pripojení podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Právu žalovanej na poskytovanie služieb podľa zmlúv zodpovedala povinnosť uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou. Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov žalobca tieto v rozsahu sumy 179,38 Eur (vyúčtované faktúrou č. 7208166139 vo výške 101,08 Eur a č. 7308065595 vo výške 78,30 Eur) uplatňuje ako nárok na zaplatenie ceny neuhradených služieb a v rozsahu sumy 1.078,79 Eur (331,94 Eur + 3x 248,95 Eur) ako nárok na zaplatenie zmluvných pokút, t. j. celkovo si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy súčtu týchto nárokov, t. j. 1.258,17 Eur. 3. Súd mal preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení uzatvorenou dňa 30.06.2012, Všeobecnými podmienkami, Cenníkom a faktúrami, vo výške 179,38 Eur. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka okresný súd konštatoval, že žalobcovi možno priznať iba nárok na zaplatenie sumy 78,30 Eur (cena poskytnutých služieb vyúčtovaná faktúrou č. 7209200788), nakoľko nárok na zaplatenie sumy 101,08 Eur (cena služieb vyúčtovaná faktúrou č. 7208166199) je premlčaný. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 101,08 Eur sa stal splatným dňa 25.08.2012. Žalobca podal na súd návrh až dňa 26.08.2015, t. j. deň po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 101,08 Eur (trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 25.08.2012 a uplynula dňa 25.08.2015). Z toho dôvodu nie je možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy 101,08 Eur s príslušenstvom, a preto súd v tejto časti žalobcu zamietol. 4. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uhradila zvyšnú (nepremlčanú) sumu vo výške 78,30 Eur, a to čo i len čiastočne, súd v tejto časti žalobe vyhovel. 5. Žalobcovi vzniklo aj právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 78,30 Eur, prvým dňom po splatnosti faktúry č. 7209200788 , t. j. dňom 26.09.2012, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,75 % ročne. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 78,30 Eur od 26.09.2012 do zaplatenia, ktorý mu súd aj priznal. 6. Žalobca si okrem toho uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút spolu vo výške 1.078,79 Eur (331,94 Eur + 3x 248,95 Eur) nepochybne podľa bodu 4 (resp. bodu 3) dodatkov k zmluvám o pripojení zo dňa 30.06.2012 a zo dňa 02.07.2012 z dôvodu, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb, čím porušila svoje zmluvné povinnosti, na ktorú podmienku sa tieto zmluvné sankcie viazali a následne došlo k vypojeniu SIM kariet. 7. V súvislosti s posúdením žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných pokút okresný súd poukázal na to, že na záväzkovo-právne vzťahy medzi stranami konania založené predmetnými zmluvami o pripojení sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. 8. V danom prípade právny predchodca žalobcu zmluvnými pokutami vo výške 331,94 Eur (resp. 248,95 Eur) s poukazom na ich zakotvenie v bodu 4 (resp. v bodu 3) dodatkov k zmluvám o pripojení, ktorých kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre žalovanú na jednej strane získať cenové zvýhodnenie na vybraný program služieb a súčasne zľavu z kúpnej ceny mobilných telefónov a na druhej strane pre žalobcu získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitého benefitu žalovanej spočívajúcom práve v zľave z ceny služieb a v zľave z kúpnej ceny mobilného telefónu (teda akejsi svojej straty oproti štandardnej cene služieb rovnajúcej sa mesačnej výške zľavy z ceny programu služieb a straty z predaja mobilného telefónu). 9. Neprijateľnosť zmluvných podmienok treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v znení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvných podmienok sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania týchto zmluvných podmienok, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetných zmluvných podmienok. Toto výkladové pravidlo s poukazom na znenie čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993, ako aj na časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, možno použiť aj v prejednávanej veci. 10. Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvných podmienok tak podľa názoru súdu je to, že takto dojednané zmluvné podmienky zaväzovali žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 1 písm. b), resp. bodu 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v bode 3 dodatkov a následného vypojenia SIM karty z prevádzky počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a včas napr. až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mala povinnosť zaplatiť zmluvné pokuty v plnej výške. V tomto smere žalobca ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy dôjde k porušeniu povinností spotrebiteľa napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, kedy dôjde k uvedenému porušeniu povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti. Vo všetkých prípadoch je však spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo z pohľadu súdu bolo potrebné považovať za neprijateľné. 11. V prípade zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dohodnutá (teda ak sa na túto vzťahuje § 53 Občianskeho zákonníka) je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993, bodu 1 písm. e) totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou. Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty. 12. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.179,87 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 101,08 Eur od 26.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 746,85 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 331,94 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia zamietol a súčasne v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol dotknuté zmluvné podmienky vo výroku tohto rozsudku. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 101,08 Eur s príslušenstvom. 14. Uviedol, že faktúra týkajúca sa tejto sumy bola splatná dňa 25.08.2016. Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. V aktuálnej veci mohla dlžníčka zaplatiť svoj dlh ešte dňa 25.08.2012, až nasledujúci deň (26.08.2012) sa dostala do omeškania a veriteľ až v tento deň mohol uplatniť svoje právo na súde. Premlčacia doba tak uplynula dňa 26.08.2015, kedy žalobca podal žalobu na súd. 15. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. V časti nenapadnutej odvolaním presne špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozsudkom odvolacieho súdu. 17. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. 18. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 Občianskeho zákonníka treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov dohodli dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo by menili právne účinky premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom, alebo ktorou by sa dlžník vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na existujúcu úpravu neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z praktického hľadiska účinky predĺženia premlčacej doby má len uznanie záväzku dlžníkom podľa § 110 Občianskeho zákonníka. 19. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Časový okamih vzniku premlčacej doby je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby, actio nata); ide o deň, v ktorý veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde. Konkrétny časový okamih sa bude rozdielne určovať v závislosti od povahy plnenia, resp. obsahu záväzku, z ktorého premlčanie vzišlo. Ak bude toto plnenie ustanovené ako dare či facere (povinnosť dlžníka niečo dať alebo konať), bude dňom zrodu žalobného práva deň nasledujúci po dospelosti (v prípade peňažných pohľadávok splatnosti) pohľadávky veriteľa. Ak obsah záväzku smeruje k tzv. omittere alebo pati (záväzok opomenúť alebo strpieť), okamih zrodu žalobného práva je ustanovený na deň, v ktorý dlžník po prvýkrát porušil svoju povinnosť. V prípade vzájomnej povinnosti plniť, keď sa každá zo strán záväzku považuje za veriteľa i dlžníka súčasne, začína premlčacia doba plynúť odo dňa splnenia alebo preukázateľnej pripravenosti splniť svoj záväzok (§ 560 Občianskeho zákonníka). 20. V posudzovanej veci bola dotknutá faktúra splatná dňa 25.08.2012 (ako to vyplýva z dôkazu na č. l. 7 spisu). V tento deň ešte mohla žalovaná splniť svoj dlh a žalobca tak mohol uplatniť svoje právo na súde až nasledujúci deň, teda 26.08.2012, odkedy zároveň začala plynúť trojročná premlčacia doba. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na deň 26.08.2015, kedy žalobca uplatnil svoje právo na súde. Žalobca teda požadoval svoj nárok v rámci zákonnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu bolo nutné jeho nároku v namietanej časti vyhovieť. V spojitosti s priznaným právom patrí žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne od 26.08.2012 (§ 3, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). 21. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 262 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej vo veci. Tento súd vypočítal ako rozdiel medzi percentuálnym vyjadrením úspechu žalovanej v pomere k predmetu konania len v časti istín (1.078,79 / 1258,17) a percentuálnym vyjadrením úspechu žalobcu v pomere k predmetu konania v časti istín (179,38 / 1258,17). Vychádzajúc z nároku uplatneného žalobou vo výške 1.258,17 Eur a úspechu žalobcu v konaní v sume 179,38 Eur, potom úspech žalobcu v konaní predstavuje 14,26% (ktorý je neúspechom žalovanej v konaní) a jeho neúspech 85,74 %, (ktorý predstavuje úspech žalovanej v konaní). Čistý úspech žalobkyne v spore tak predstavuje 71,48%, čo je po zaokrúhlení 71,5%. 22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)