Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/239/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227556 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115227556.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urban a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G., O. XXXX/XXA, o zaplatenie 1.986,69 eur s príslušenstvom, v štádiu konania po podaní odporu proti platobnému rozkazu, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 14C/280/2015-33 zo dňa 2.3.2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. odmietol ako neodôvodnený odpor podaný žalovaným dňa 1.3.2016 proti platobnému rozkazu tamojšieho súdu č. k. 14C/280/2015-29 zo dňa 16.12.2015. Vychádzal z toho, že odpor žalovaného nevyjadroval jeho nesúhlas s platobným rozkazom tak, že by popieral právny základ alebo výšku uplatneného nároku žalobcu; žalovaný len (s poukazom na svoje momentálne pomery) vyjadril záujem uhradiť dlžobu v splátkach. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Opätovne (zhode ako v odpore proti platobnému rozkazu) uviedol, že je ochotný úver splácať v splátkach. Poukázal na to, že má rodinu, päť maloletých detí, preto nemá z čoho uhradiť dlžobu naraz. Žalovaný dodal, že nech rozhodne súd v spravodlivom procese, lebo sa jedná o ňom bez neho a „robia si, čo chcú, ako sa im páči“. 3. Žalobca uviedol, že žalovaný nepopiera svoj záväzok voči nemu, len sa odvoláva na nepriaznivú finančnú situáciu a žiada o splátkový kalendár. V danej spojitosti žalobca konštatoval, že neuzatvára ďalšie dohody s klientmi, ktorí (už) porušili svoje zmluvné povinnosti a ich záväzky sa stali predčasne splatnými. Priznanie možnosti plnenia dlhu v splátkach ponechal na úvahe súdu; o výške splátky by však malo byť rozhodnuté najmä s prihliadnutím na konkrétne dôkazy predložené žalovaným o jeho nepriaznivej finančnej situácii a na výšku istiny 1.986,69 eur. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP . 5. Je nepochybné, že v prejednávanej veci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Následne určujúcim východiskom pre rozhodnutie odvolacieho súdu bol/je pozitívny záväzok štátu (Slovenskej republiky) zabezpečiť v celej jeho šírke naplnenie jedného z nosných pilierov/politík Európskej únie, ktorou je ochrana spotrebiteľa. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na civilné sporové konanie, pričom je nevyhnutné súvisiacu právnu (pomerne rozsiahlu) úpravu dôsledne rešpektovať v každej individuálnej veci takým spôsobom, aby nešlo o ochranu len deklarovanú (a teda skôr iluzórnu), ale o ochranu reálne poskytnutú. V konkrétnostiach súdenej veci sa dotknuté východisko vzťahuje tak na všeobecné procesné pravidlá (vlastné aj iným - než len spotrebiteľským - veciam), ako aj na špecifické podmienky viažuce sa (výlučne) k spotrebiteľským veciam. Zároveň v meritórnej rovine sa jedná o to, aby spotrebitelia neboli zaväzovaní k neopodstatneným plneniam v prospech dodávateľov. 6. Zo všeobecných pravidiel je namieste poukázať na úplne základnú podmienku vydania platobného rozkazu súdom podľa § 265 CSP (v čase rozhodovania okresného súdu obdobne § 172 ods. 1 O.s.p.), ktorou je možnosť rozhodnutia na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti. Pokiaľ však pôjde v rozhodovacej činnosti súdu o vec druhovo pomerne častú, ktoré kritérium agenda úverov poskytovaných bankami spotrebiteľom jednoznačne spĺňa, je pri vydaní platobného rozkazu nevyhnutné rešpektovať už existujúce ustálené (resp. prevládajúce) závery súdnej praxe. Osobitne, ak ide o závery už právoplatne vyslovené v obdobných alebo identických veciach v „štandardných“ konaniach, t.j. vo veciach rozhodnutých nie v skrátenom konaní (vydaním platobného rozkazu), ale po vykonaní pojednávania a dokazovania. Inými slovami, ak už boli vydané (právoplatné) rozhodnutia nepriznávajúce plnenia, resp. ich časti, ktoré sú žalobcom uplatňované v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu, nie je možné prijať záver o tom, že ide o tvrdenia, „o ktorých nemá súd pochybnosti“ 7. Medzi takéto v zásade ustálené závery patrí napr. konštatovanie, že v rámci určenia výšky splátky úveru má byť jasne vymedzené, aká jej časť pripadá na istinu, aká na úroky (odplatu) a aká na iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Následkom nerešpektovania uvedeného je, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.). 8. Zmluva o úvere zo dňa 14.1.2015 uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom neobsahuje dotknutú náležitosť, čo je zistiteľné pomerne jednoduchým posúdením, ktoré je namieste vyžadovať od konajúceho súdu pri rozhodovaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Možno preto zhrnúť, že v súdenej veci nebolo možné postupovať podľa § 172 a nasl. O.s.p. a vykonať tzv. skrátené (rozkazné) konanie; minimálne nie v rozsahu plného vyhovenia žalobe (§ 172 ods. 7 O.s.p.). 9. Obdobne okresný súd nie úplne dôsledne prihliadol na špecifiká spotrebiteľských vecí. V súvislosti s možnosťou vydať platobný rozkaz ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. (aktuálne § 299 ods. 2 CSP) vylučuje takýto postup v prípade, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Vzhľadom na už vyššie spomínaný význam ochrany spotrebiteľa bol/je namieste extenzívnejší výklad, v zmysle ktorého súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva (v súčasnosti aj iné zmluvné dokumenty s ňou súvisiace) obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, hoci bezprostredne uplatňovaný nárok nie je ich priamym dôsledkom. Len takýto širší výklad je totiž spôsobilý naplniť tézy vyplývajúce z „európskeho rozmeru“ spotrebiteľských vecí. 10. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v štádiu konania pred vydaním platobného rozkazu došlo zo strany súdu I. inštancie k posúdeniu (ne)existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Je však nutné poznamenať, že konajúci súd nemá povinnosť osobitným záznamom pred vydaním platobného rozkazu vysloviť, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Preto aj veľmi stručný záznam/pokyn „vydaj PR“ (č.l. 26) bez ďalšieho netrpí nedôslednosťou. 11. Zhodne ako v spojitosti s preukázaním dôvodnosti nároku i v rozoberaných súvislostiach platí, že súd vydávajúci platobný rozkaz má rešpektovať už ustálenú judikatúru ohľadne neprijateľnosti určitých (druhových) zmluvných podmienok. Zároveň taktiež tu platí, že stanovovanie poplatkov v rôznych sadzobníkoch závislých výlučne od vôle dodávateľa, či neprimerané poplatky za automatizované upomienky za neuhradenie splátky, možnosť ukladania pokuty dodávateľom za akékoľvek (bližšie ani nedefinované) porušenie zmluvných povinností (v prejednávanej veci v sume 15 eur, resp. 200 eur - č.l. 19) sú v súdnej praxi dlhodobo považované za neprijateľné zmluvné podmienky. Dotknuté posúdenie (opätovne) nie je osobitne náročné a malo by byť súčasťou hodnotenia súdu pred vydaním platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci. 12. Z konštatovaných dôvodov je zrejmé, že vydanie platobného rozkazu plne vyhovujúceho žalobe žalobcu sa nejaví dôvodné. Následne pri rešpektovaní pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s ochranou spotrebiteľa bolo nevyhnutné odpor žalovaného posúdiť v širších súvislostiach, v ktorých ho odvolací súd (bez ohľadu na objektívne danú diskutabilnosť jeho kvalifikovanosti v zmysle § 172 ods. 1 predposledná veta O.s.p.) považoval za efektívny prostriedok dosiahnutia nápravy čiastočne nedôsledného postupu súdu I. inštancie. 13. Len na okraj krajský súd dodáva, že časť súdnej praxe za náležité vecné odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu v spotrebiteľských veciach hodnutí aj využitie tohto opravného prostriedku za účelom dosiahnutia povolenia splátok. Inými slovami, že žalovaný odmieta (za)platiť v 15-dňovej lehote a „vybral si odpor s perspektívou splátok vyslovenej rozsudkom“. V danej spojitosti je namieste zopakovať, že v rámci reakcie na posudzované odvolanie povolenie splátok v zásade akceptoval i žalobca a na úvahe súdu ponechával ich výšku. 14. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že napadnuté uznesenie (o odmietnutí odporu žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 16.12.2015) nie je vecne správne. Na základe uvedeného odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným dňa 1.3.2016 (č.l. 32a) má účinky riadneho odporu, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu dotknutého platobného rozkazu a okresný súd nariadi pojednávanie (§ 267 ods. 3 CSP). 15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.