KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina26. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/56/2016 z 26. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 26. septembra 2016, sp. zn. 11CoP/56/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5115227869.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/56/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227869
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115227869.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová,
s.r.o. so sídlom Žilina, D. Dlabača č. 35, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.
S. X., M. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, s.r.o. so sídlom
Žilina, Dolný Val 574/7, zastúpená konateľom JUDr. Stanislavom Stehurom, o rozvod manželstva a
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, na čas
po rozvode, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/298/2015-180 zo
dňa 06.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov MUDr. F. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX
a U. V., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené 04.05.2013 v Kysuckom Novom Meste, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Kysucké Nové Mesto, zväzok 11, ročník 2013, strana 121, poradové číslo
14 rozviedol. Maloletého R. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil prispievať na výživu maloletého R. výživným vo
výške 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Upravil styk otca s
maloletým dieťaťom. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týkalo ustálenia
výšky výživného, okresný súd považoval preukázané, že matka poberá rodinný prídavok na dieťa vo
výške 23,52 eur, rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Zo správy zamestnávateľa matky Fakultná
nemocnica s poliklinikou Žilina zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie od 12/2015
do 03/2016 predstavoval 882,- eur. Zo správy zamestnávateľa otca mal preukázané, že jeho priemerný
mesačný čistý zárobok za obdobie 09/2014 - 08/2015 predstavoval 912,- eur, za mesiace 09 - 10/2015
v priemere za mesiac 1.140,- eur. Od 02.11.2015 má otec uzavretý pracovný pomer v spoločnosti
Madinger Industry Services so sídlom v Euerbachu. Priemerný mesačný čistý zárobok otca predstavuje
1.232,- eur za obdobie od 11/2015 - 03/2016. S prihliadnutím potom na odôvodnené potreby maloletého,
platnú právnu úpravu, výšku výživného ustálil na sumu 160,- eur mesačne. Zohľadnil výdavky otca nutne
vynakladané zo svojho príjmu, výdavky matky a konštatoval, že otec má vyššiu životnú úroveň ako
matka. Zohľadnil tiež, že odporca sa bude s maloletým stretávať len 2 x do mesiaca počas víkendu a
ostatná starostlivosť bude na matke maloletého.



2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého R.. Zastal názor,
že okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného nevychádzal z odôvodnených a objektívnych potrieb
dieťaťa. Súdom stanovená výška výživného 160,- eur mesačne pre 1,5-ročné dieťa je neprimerane
vysoká vzhľadom na majetkové možnosti otca. Uviedol, že takto určenou sumou je vytvorený ďalší
príjem pre matku dieťaťa. Reálne a objektívne výdavky na syna sa pohybujú podľa neho okolo 220,-
eur mesačne (strava, ošatenie, drogéria, plienky, hračky, zvýšené výdavky). Nesúhlasil, aby dieťa bolo
zverené do starostlivosti opatrovateľky, tento výdavok matky označil za neúčelný a nadbytočný. Mal za
to, že stanovené výživné nie je v súlade s jeho majetkovými, predovšetkým zárobkovými pomermi. Tieto
mu neumožňujú, aby platil výživné v takej výške, ako stanovil súd. Poukázal na výšku svojich výdavkov
s tým, že ich výška sa mesačne pohybuje okolo 1.188,35 eur. Prevažná časť mesačných výdavkov
predstavuje splátky úverov a pôžičiek, ktoré boli nútení s matkou dieťaťa zobrať v súvislosti so stavbou
domu, v ktorom matka so synom naďalej býva. Na kúpu pozemku, stavbu domu a zariadenie domu
bolo potrebné zobrať niekoľko úverov, ktoré je potrebné splácať. Matka dieťaťa doteraz nevie pochopiť,
že celý životný štandard bolo potrebné z niečoho financovať. Keby neodišiel do zahraničia, nemali by
z čoho uhradiť dlžoby. Spláca splátky pôžičiek a hradí poplatky, ktoré zabezpečujú synovi bývanie, a
teda prispieva na výživné aj inou formou. Navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie, vyštudovanú
lekársku fakultu, jej príjmové možnosti sú dostatočné, ako aj jej objektívna možnosť zabezpečenia si
nadštandardného príjmu. Nemôže sa podieľať na životnom štandarde, ktorý chce, aby mal maloletý,
pretože na to nemá. Zdôraznil, že nie je v jeho schopnostiach, možnostiach, aby platil výživné v
súdom určenej výške 160,- eur mesačne, nakoľko mu hrozí nebezpečenstvo trestného stíhania, v
dôsledku ktorého môže byť zabezpečenie výživy pre maloletého syna z jeho strany ohrozené v celom
rozsahu. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím o povinnosti platiť výživné s účinnosťou od 01.09.2015, nakoľko
s navrhovateľkou a synom býval v spoločnej domácnosti do 30.10.2015 a do toho času si riadne plnil
vyživovaciu povinnosť. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého R. výživným vo výške 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľky s účinnosťou od 01.11.2015. Nedoplatok na výživnom je otec povinný splácať v
mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla,
že súd v rámci dokazovania a hodnotenia účastníkmi konania predložených dôkazov jednotlivo a v
ich vzájomných súvislostiach sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré vzniesol otec maloletého,
čo do svojich schopností, možností zabezpečovať finančný príspevok na potreby maloletého aj čo do
výšky matkou špecifikovaných mesačných nákladov na potreby syna účastníkov. Zotrvala na tvrdení o
tom, že zadlženosť otca bola vyvolaná len jeho zavinením, keď preberal na seba záväzky na pokrytie
dlhov voči nebankovým spoločnostiam. Finančné prostriedky si otec zabezpečoval na pokrytie nákladov
na stávkovanie, hazardné hry. O týchto záväzkoch otca nemala vedomosť a rozhodne popiera, že by
získané finančné prostriedky použil na investície do domu, ktorý je v BSM. Odchod otca maloletého
do Nemecka nebol vyvolaný jeho snahou o zvyšovanie hmotnej úrovne rodiny a maloletého, ale
zabezpečením finančných prostriedkov na pokrytie jeho záväzkov voči tretím osobám. Rodičia za otca
vyrovnali jeho dlhy v nebankových spoločnostiach vo výške 25.000,-, 4.000,- eur mu požičala jeho
sestra. Sumu 8.000,- eur získal predajom svojho osobného motorového vozidla, ktorý uskutočnil hneď po
splatení lízingových záväzkov. Jediným príspevkom otca maloletého na chod domácnosti sú mesačné
splátky v prospech dodávateľa plynu vo výške 100,- eur. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že
neprispieval na výživu syna už od 01.09.2015, ale až po odchode zo spoločnej domácnosti. Pravdou je,
že otec maloletého neplnil ani v minimálnom rozsahu svoju vyživovaciu povinnosť k synovi, čo donútilo
matku maloletého podať návrh na začatie súdneho konania vo veci úpravy výkonu jeho rodičovských
práv a povinností. Odmietla tvrdenia otca o svojom nadštandardom spôsobe života. K hospodárnemu
vedeniu domácnosti vždy pristupovala s plnou zodpovednosťou. V rovnakom prístupe bude a chce
vychovávať svojho maloletého syna. V prílohe predložila mesačné náklady za umiestnenie dieťaťa v
súkromných jasliach Mackovo a Malý Monty. Práve poplatky za umiestnenie v týchto zariadeniach a
náklady na potreby syna, jeho dopravu do Žiliny ovplyvnili rozhodnutie matky maloletého, aby využila
možnosť opatery súkromnou opatrovateľskou službou. Stotožnila sa s odôvodnením rozsudku, v rámci
ktorého súd konštatoval, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k synovi aj formou osobnej
starostlivosti, uspokojovaním bytových potrieb maloletého a zohľadnil, že otec sa bude stretávať so
synom len 2 x do mesiaca počas víkendu a ostatná starostlivosť bude na matke dieťaťa.



4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 65 - § 67 C. m. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a výšku výživného ustálil v súlade so
schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi otca a odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa.

6. K ustáleniu počiatku vyživovacej povinnosti otca, je potrebné uviesť, že otec uvádzal, že v septembri
2015 prispel matke sumou 350,- eur, z ktorej 205,- eur bolo použité na stavebné sporenie a 100,- eur na
náklady na plyn. Matka naopak tvrdila, že od augusta 2015 otec neprispieval na výživu maloletého ani
do domácnosti, v dome sa zdržiaval málo. Koncom októbra 2015 odišiel do Nemecka, prišiel na Vianoce
asi na 4 - 5 dní. Na výživu dieťaťa od augusta 2015 nedával žiadne finančné prostriedky, do domácnosti
nezakupoval žiadne potraviny, neprispieval na chod domácnosti. V nadväznosti na uvedené a rozpor vo
vyjadreniach rodičov, ako i na skutočnosť, že sám otec uviedol, že prispel matke len an splatenie úveru
a poplatky na plyn, odvolací súd ustálil, že nepreukázal, že by v mesiacoch september a október 2015
prispieval matke na dieťa a na chod domácnosti.

7. Pokiaľ sa týkalo samotnej výšky výživného, po preskúmaní schopností, možností matky, ako aj
schopností, možností, majetkových pomerov otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré
sú dané nielen zabezpečením stravy, ošatenia, obutia a bývania, ale i so zabezpečením starostlivosti
o dieťa na čas, pokiaľ je matka v práci, odvolací súd sumu výživného vo výške 160,- eur považoval za
primeranú.

8. Je potrebné uviesť, že výška výživného sa neodvíja od veku dieťaťa, ale od jeho odôvodnených
potrieb. Pokiaľ i otec tvrdí, že zo svojho príjmu spláca spotrebné úvery, ktoré boli spotrebované na
rekonštrukciu rodinného domu, matka naopak tvrdí, že spláca dlhy hazardných hier z úverov, na ktoré
sa otec zadlžil bez jej vedomia.

9. Vzhľadom na rozpornosť tvrdení rodičov o účele spotrebných úverov, ktoré otec spláca jednotlivým
nebankovým spoločnostiam, resp. ktoré už boli splatené, nie je možné jednoznačne posúdiť ani
účelnosť výdavkov otca, ktoré poskytuje na splatenie úverov, v nadväznosti na čo nebolo možné ani na
vynakladané výdavky otca v celom rozsahu prihliadať.

10. Pokiaľ sa týka opatery maloletého dieťaťa prostredníctvom opatrovateľky, je potrebné uviesť, že
životná úroveň obidvoch rodičov umožňuje zabezpečenie starostlivosti touto formou. Naviac dieťa je v
domácom prostredí, neprichádza do styku s inými deťmi, teda nie je ohrozované detskými prenosnými
chorobami a nevznikajú ďalšie výdavky na prepravu dieťaťa do jasieľ a pod. I keď rozsah vyživovacej
povinnosti v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecného hľadiska o tom, že dieťaťu
má byť zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni jeho rodičov a ktorú by mu
rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. S prihliadnutím na výšku príjmu otca, ktorý
dosahuje v zamestnaní, i odvolací súd dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť
súdom určenú výšku výživného 160,- eur mesačne. Odvolací súd nepovažoval za potrebné ani znížiť
splátku zameškaného výživného, nakoľko je v záujme dieťaťa, aby zameškané výživné bolo uhradené
čo najskôr, aby nebolo ohrozené jeho právo na zabezpečenie bežného výživného.

11. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
okresného súdu, odvolací súd toto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil tak čo do
výroku o bežnom výživnom, ako i vo výroku o zameškanom výživnom.

12. Postupom podľa § 52 C. m. p. odvolací súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko nezistil, že by tento zákon ustanovoval inak.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 30P/298/2015

    potvrdené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5115227869