Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228011 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115228011.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci účastníkov konania: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom Q., G. U.. XX, R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. XXXX/ XX, právne zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom A. F., L. L. X, za účasti maloletého R. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, v konaní o návrhu navrhovateľky U. Q. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. R. Q., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/303/2015-204 zo dňa 15. júna 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Branislavovi p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodol nasledovne: Súd manželstvo účastníkov U. Q., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX a R. Q., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 07.09.2013 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, zväzok 50, ročník 2013, strana 255, poradové číslo 247, rozvádza. Súd zveruje maloletého R. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia budú maloletého R. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 130,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R.: - každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., - počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 27.12. od 9:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., - počas jarných prázdnin v nepárny rok od nedele, ktorá predchádza jarným prázdninám od 17:00 hod. do piatka do 18:00 hod., - každý rok počas Veľkonočného pondelka od 8:00 hod. do 16:00 hod., - počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., od 15.08. od 9:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletého. Matka sa zaväzuje maloletého R. na stretnutie riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 23 - § 26, § 62, § 75, § 76 Zákona o rodine, § 113 ods. 1 O.s.p. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Účastníci konania spolu intímne nežijú, nehospodária, nebývajú v spoločnej domácnosti od júla 2015. Každý z účastníkov uvádzal iné dôvody rozvratu manželstva. Navrhovateľka uviedla, že trvá na návrhu na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporcom, pretože podľa jej názoru je vážne rozvrátené a ona nemá záujem na jeho obnovení. Ako dôvod rozvratu manželstva uvádzala tú skutočnosť, že odporca sa k nej počas ich spolužitia správal povýšenecky, panovačne, často ju urážal, požíval alkoholické nápoje, uprednostňoval kamarátov pred starostlivosťou o rodinu. Odporca uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, pričom ako dôvod rozvratu manželstva uviedol zlú komunikáciu s navrhovateľkou, problém riešiť finančnú situáciu. S navrhovateľkou si nemali čo povedať, začali sa odcudzovať. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého R., keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin mal. R. a v súčasnej dobe účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza mal. R.. Súd poznamenáva, že konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k mal. R. na čas do rozvodu. Na pojednávaní dňa 15.06.2016 bol v tejto veci vyhlásený rozsudok. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, odporca súhlasil so zverením maloletého R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd na čas po rozvode zveril mal. R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd rozhodol, že obidvaja rodičia budú mal. R. zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže obidvaja naďalej zostávajú zákonnými zástupcami mal. R.. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. R.. Súd zistil, že matka býva v 2-izbovom byte u svojej mamy, ktorá je na invalidnom dôchodku. Prispieva jej na bývanie 150,- eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením, spláca spotrebiteľský úver mesačne vo výške 27,20 eur. Od 15.12.2015 je zamestnaná, základná mzda predstavuje 450,- eur, pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú z dôvodu zastupovania počas dočasnej pracovnej neschopnosti pracovníčky, najdlhšie do 30.06.2016. Maloletý R. od januára 2016 nastúpil do MŠ, má výdavky v súvislosti s poplatkom za škôlku 17,- eur, stravu v škôlke okolo 25,- eur platí otec maloletého, ktorý zaplatil aj vstupný poplatok. Ďalej má bežné výdavky so stravou a ošatením. Poplatok za škôlku cez prázdniny 103,- eur platila matka. Otec býva v byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Platí 250,- eur mesačne za bývanie, spláca hypotekárny úver, ktorý bol braný na prerobenie bytu, mesačne 214,- eur, životné poistenie mesačne 25,- eur, pôžičku mesačne 40,- eur, ktorá bola braná na svadbu. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Za pohonné hmoty platí 30 až 40 eur. Otec je zamestnancom spoločnosti BeZet, s.r.o. v pracovnom zaradení riaditeľ a jeho mzda od 1.4.2016 predstavuje 580,- eur mesačne, v apríli 2016 bol čistý príjem otca 467,07 eur. Súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 130,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec bol spoločníkom spoločnosti BeZet, s.r.o., pričom v októbri 2015 obchodný podiel v spoločnosti previedol na nového spoločníka bezodplatne, podľa vyjadrenia otca z dôvodu, že spoločnosť bola nezisková a otec zostal zamestnancom tejto spoločnosti vo funkcii riaditeľa. Je zrejmé z daňového priznania spoločnosti za rok 2014, aj z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2015, že spoločnosť mala zisk. Otec pokiaľ bol spoločníkom tejto spoločnosti, bol tiež jej zamestnancom s mesačným príjmom 15 eur a v súčasnej dobe má príjem v čistom 467,07 eur. Treba uviesť, že pokiaľ je takýto príjem otca, z tohto príjmu otec nemôže zaplatiť všetky výdavky, ktoré otec uviedol, ktoré má počas mesiaca ako je vyššie uvedené spolu vo výške 559 eur, bez stravy a ošatenia a sám navrhoval, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletého 120,- eur mesačne. Podľa názoru súdu, teda príjem otca musí byť vyšší ako deklaroval súdu a z toho dôvodu ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným 130,- eur mesačne, keďže táto suma, podľa názoru súdu, pokryje všetky odôvodnené potreby maloletého počas mesiaca, s prihliadnutím aj na mimoriadne výdavky, keďže matka uvádzala, že bežné výdavky maloletého sú mesačne okolo 100,- eur a dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prihliadol pri určení výšky výživného aj na to, že otec platí stravu v škôlke maloletému okolo 25,- eur mesačne, to znamená, že súd vychádzal z toho, že aj naďalej bude stravu maloletému v škôlke platiť. Prihliadol na to, že pomáha matke so starostlivosťou o maloletého, matka uviedla, že otec zabezpečí odvoz maloletého k lekárovi, zaplatí poplatky súvisiace s ošetrením a takisto prispeje na zakúpenie liekov pre maloletého. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého, časť odôvodnených potrieb maloletého uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V priebehu konania rodičia uzavreli dohodu ohľadne úpravy styku otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a táto sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem maloletého, na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Prihliadal na to, aby bolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Keďže táto dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým je podľa názoru súdu v záujme maloletého, do tejto dohody nezasahoval. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. R. Q., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že s rozhodnutím okresného súdu pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o určenie vyživovacej povinnosti, určení nedoplatku a o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti podala odvolanie navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. R. Q. výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 1. októbra 2015. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. októbra 2015 do rozvodu manželstva je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnila sa so záverom súdu, že otec musí mať vyšší príjem, ako deklaruje. Má však za to, že otec po začatí konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, ako aj na čas po rozvode, bezdôvodne a bezodplatne sa zbavil svojho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, čím sa bezdôvodne zbavil svojho majetku a pripravil sa o vyšší príjem. Má za to, že v skutočnom obchodnom vedení spoločnosti došlo iba k formálnej zmene v osobe spoločníka a konateľa s tým, že otec v tejto spoločnosti vykonáva stále totožnú činnosť. Uviedla, že spochybňuje nákladové položky spoločnosti uvedené v účtovnej závierke spoločnosti. Z obsahu účtovnej závierky za rok 2015 je zrejmé, že obchodnej spoločnosti sa v roku 2015 darilo lepšie ako v roku 2014. Rovnako z nej vyplýva, že k vyhotoveniu účtovnej závierky mala obchodná spoločnosť na bankovom účte sumu vo výške 7.338,- eur, pričom ide o vyššiu sumu, ako v roku 2014. Je zrejmé, že otec nepreviedol svoj obchodný podiel len z dôvodu, že spoločnosť pre neho nebola zisková, keď z účtovnej závierky vyplýva opak. Účelovým konaním zo strany otca, ak previedol obchodný podiel v ziskovej spoločnosti bezodplatne a za situácie, keď táto spoločnosť má na bankovom účte uloženú sumu vo výške 7.338,- eur, otec sa zjavne zbavil svojho majetku a podľa jej názoru iba formálne a účelovo. Príjem spoločnosti otca ako jediného konateľa spoločníka s nedôvodnými a nepreukázanými nákladmi predstavuje 29.072,- eur ročne a mesačne sa tak jeho príjem pohybuje zhruba 2.400,- eur. Uvedený príjem otca v plnom rozsahu odôvodňuje platby výživného v sume minimálne 200,- eur mesačne. 4. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o výživnom a o výške nedoplatku výživného podal odvolanie manžel navrhovateľky a otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne nesprávny. Rozhodnutie okresného súdu, ako aj procesný postup okresného súdu vykazuje vady. Rozsudok súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Súd mohol určiť výživné až odo dňa 30.10.2015, t.j. odo dňa podania návrhu a nie spätne od 1.10.2015, nakoľko v danej veci objektívne neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného. Pri určení nedoplatku výživného opomenul jeho bezhotovostnú platbu výživného zo dňa 18.9.2015 vo výške 300,- eur k rukám matky, jeho hotovostnú platbu do rúk matky zo dňa 11.1.2016 vo výške 50,- eur, ako aj všetky bezhotovostné mesačné platby v materskej škole, ktoré vykonal priamo na účet materskej školy. Výšky nedoplatku výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku určená okresným súdom je tak nesprávna. 5. K vyjadreniu otca maloletých detí k odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka ako matka maloletých detí vyjadrenie, v ktorom uviedla, že výživné k najstaršej dcére nie je predmetom tohto sporu a pokiaľ ide o jej podnikanie, potvrdila, že získala živnostenské oprávnenie k 1. júlu 2016, avšak nepodniká a živnostenské oprávnenie si vybavila iba preto, lebo sa uchádza o prácu v spoločnosti Rollpex s.r.o. a spoločnosť spolupracuje iba so živnostníkmi, teda podmienkou pre uchádzanie sa o túto pozíciu bolo živnostenské oprávnenie. K tvrdeniam otca ohľadom výšky jeho príjmov a bezodplatnom prevedení obchodnej spoločnosti zotrvávala na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Otec maloletého za mesiace jún, júl, august 2016 neuhradil na výživnom pre maloletého žiadnu sumu s odôvodnením, že výživné neplatil preto, lebo mal zvýšené výdavky titulom platenia daňovej licencie za rok 2015 a spoločnosť BeZet, s.r.o. (zápisnica z konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp.zn. 4C/494/2015 o určenie manželského výživného). Tvrdenie otca maloletého je nezrozumiteľné, nakoľko v zmluve o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti je uvedené, že nadobúdať preberá všetky práva a povinnosti plynúce z prevádzaného podielu. Nie je preto zrejmé, ak otec pôsobí v obchodnej spoločnosti iba ako zamestnanec, prečo platí daňovú licenciu za spoločnosť, navyše na úkor výživného na maloletého syna, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami. Tvrdenia otca maloletého súdu protirečivé a zavádzajúce. 6. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 8. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 9. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 13. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 14. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 15. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne postupoval pri určovaní vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, keď zisťoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča. Súdom prvej inštancie určená vyživovacia povinnosť je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná a zodpovedá vykonanému dokazovaniu okresným súdom. 16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresnému súdu v časti výroku určenia vyživovacej povinnosti, ako aj nedoplatku, potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. 17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)