Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233870 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115233870.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. E., nar. XX.XX.XXXX a S. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky: Mgr. H. E., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, L., t.č. G. U. XX, V. a otca: Ing. Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, L., o návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/167/2015-87 zo dňa 26.04.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a zároveň žiadal upraviť styk tak, že matka môže deti navštevovať v bydlisku otca každý víkend po dohode s otcom za jeho prítomnosti, prípadne iný dohodnutý termín, zamietol. 2. Pri rozhodovaní o dôvodnosti predbežného opatrenia súd prvej inštancie konštatoval, že riešil otázku dočasnej potreby úpravy pomerov maloletých detí a vychádzal pritom z tvrdení otca, ako aj matky, zo správy zo šetrenia rodinných pomerov otca, v rodine matky. Súd prvej inštancie zhodnotil návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia tak, že nie je dôvodný, keďže nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletých detí, alebo maloleté deti samotné sú ohrozené, alebo že by utrpeli, prípadne by im hrozila nejaká ujma od jedného z rodičov. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v O. s. p. prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto dočasná úprava potrebná, resp. naliehavá. Otec nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy práv a povinností k maloletým deťom a ani súd na základe šetrenia pomerov u matky nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že starostlivosť o maloleté deti nie je vykonávaná riadne a neboli pritom zistené žiadne bytové nedostatky, ktoré by ohrozovali riadny vývoj a výchovu maloletých detí. Poukázal na to, že matka je na rodičovskej dovolenke a otcovi umožňuje styk s maloletými deťmi každý víkend a zároveň sú maloleté deti v každodennom kontakte s otcom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že neexistuje dôvod pre okamžitý zásah súdu tým, že predbežným opatrením upraví rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. 3. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Návrh podal z dôvodu bránenia matky v stretávaní sa s maloletými deťmi, ako aj v komunikácii cez telefón, či skype. Namietal, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že mu umožňuje sa stretávať s deťmi každý víkend a poukázal aj na prílohu mailovej komunikácie, z ktorej jasne vyplýva, že mu deti nedá. Podľa jeho názoru okresný súd neprešetril náležitosti dôkladne. Veľa skutočností bolo zo strany matky zatajených. Pri prešetrení pomerov sa nejednalo o neohlásenú návštevu. Uviedol tiež, že je schopný zabezpečiť starostlivosť o deti i napriek tomu, že je zamestnaný, nakoľko má 8-hodinový pracovný čas, nepracuje cez víkendy ani sviatky a škôlky fungujú. Poukázal na to, že pán P., u ktorého manželka žije a pozná ho údajne od detstva, hoci za 10 rokov, čo sa poznali, mu o tejto osobe nič nepovedala a prvýkrát sa dozvedel o tejto osobe, až keď sa prevalilo, že má pomer s matkou maloletých detí. Namietal tiež, že matka nepreukázala užívacie právo k izbe, v ktorej žije, alebo existenciu nájomnej zmluvy, keďže po jednom návrate z prechádzky do izby, kde bývajú jeho deti, stál pán P. v pyžame v izbe, ktorú prenajal jeho manželke a deťom. V tejto súvislosti vyjadril pochybnosti o mravnej výchove jeho detí a poukázal tiež na to, že starší syn počas jedného z víkendov, keď ich mal v starostlivosti, začal vydávať zvláštne zvuky, ktoré sa podobali na zvuky sexuálneho aktu. Na jeho otázku, čo to spieva a kto ho to naučil, starší syn odpovedal, že matka. Z ďalšieho rozhovoru zistil, že jeho starší syn videl a počul matku, ako s pánom P. prežíva sexuálny akt, čo ho ešte viac utvrdilo v tom, že deti musí získať do svojej osobnej starostlivosti. Ďalej ozrejmoval zhoršenú komunikáciu s maloletými deťmi, a to tým, že matka ignorovala jeho telefonáty, ktoré zvykol mať po večeroch s deťmi. Uviedol tiež, že nesúhlasí s rozvodom a trvá na predbežnom opatrení, keďže takýto stav nie je dobrý pre ich detí a nedovoľuje mu to viera a svedomie. Poukázal na čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika chráni manželstvo a napomáha jeho dobru, pričom manželstvo a rodina sú pod ochranou zákona, nakoľko deti sú vystavené nemravnému vplyvu, ktorý ich postupom času zdeformuje a zdegraduje postupom času ich intelektuálny a hodnotový vývoj. Súd mal poskytnúť pri rozhodovaní v prvom rade ochranu manželstva. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom ustanoveniami § 65, § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 5. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady ustanovené zákonom. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate najmä preventívnym inštitútom a možno ho nariadiť vtedy, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou. Existenciu tejto potreby dočasnej úpravy bude preto možné posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom neodkladného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami vyplývajúcimi z týchto vzťahov by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti. 6. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí do starostlivosti otca a určení styku matky s maloletými deťmi oboznámil s návrhom otca na vydanie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi, s návrhom matky na rozvod manželstva, s návrhom matky na úpravu práv a povinností do rozvodu, ako aj s obsahom odvolania otca a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi. 7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Krajský súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všetky námietky otca, týkajúce sa nedostatočnej starostlivosti matky o maloleté deti sú v polohe tvrdení otca, ktoré otec žiadnym spôsobom nepreukázal, ale ani neosvedčil. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletých detí, a pokiaľ na základe šetrenia pomerov, predovšetkým u matky, neboli zistené žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že starostlivosť o maloleté deti nie je vykonávaná riadne, pričom neboli zistené ani iné nedostatky, ktoré by ohrozovali riadny vývoj a výchovu maloletých detí, neexistuje naliehavosť dočasnej úpravy pomerov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorým zisteným stavom je odvolací súd viazaný, bolo dostatočne osvedčené, že matka otcovi umožňuje styk s maloletými deťmi každý víkend a zároveň maloleté deti sú aj v telefonickom kontakte s otcom. 8. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že nie sú zrejmé dôvody a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)