Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204312 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116204312.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom Jedľová 728, 010 04 Žilina, IČO: 47 205 717, v konaní o odporovaciu žalobu, v štádiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní obchodnej spoločnosti THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom Karvaša Bláhovca 180/A, Vrútky, IČO: 47 207 400, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-178 zo dňa 26.04.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-178 zo dňa 26.04.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd uložil obchodnej spoločnosti THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom Karvaša Bláhovca 180/A, Vrútky, IČO: 47 207 400 zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. Z., obec Žilina, okres Žilina, zapísanými na LV XX, evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 661/1 o výmere 218 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 661/2 o výmere 162 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 662/1 o výmere 234 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 662/2 o výmere 36 m2, stavby: rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra C č. 661/2, garáž súp. č. XXX, postavená na parcele registra C č. 662/2, aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp.zn. 18Cb 32/2016. Vyslovil, že o náhrade trov konania predbežného opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobou zo dňa 02.02.2016, podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.02.2016 sa žalobca domáha voči „žalovanému vydania súdneho rozhodnutia v znení : darovacia zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúcimi sa v k.ú. Z., obec Žilina, okres Žilina, zapísanými na LV XX, evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor a to pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 661/1 o výmere 218 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 661/2 o výmere 162 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 662/1 o výmere 234 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 662/2 o výmere 36 m2, stavby : rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra C č. 661/2, garáž súp. č. XXX, postavená na parcele registra C č. 662/2, z Ing. Lucie Čižmárikovej, nar. XX.XX.XXXX a Ing. N. J., nar. XX.XX.XXXX, na odporcu ako obdarovaného, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3126/14 je voči navrhovateľovi neúčinná. Navrhovateľ zároveň podal proti odporcovi aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia v znení : súd ukladá odporcovi, aby nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. Z., obec Žilina, okres Žilina, zapísanými na LV XX, evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor a to pozemkami : zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 661/1 o výmere 218 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 661/2 o výmere 162 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 662/1 o výmere 234 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C č. 662/2 o výmere 36 m2, stavby : rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra C č. 661/2, garáž súp. č. XXX, postavená na parcele registra C č. 662/2, a aby sa zdržal prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb.“ Okresný súd Žilina o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 18Cb/32/2016-68 zo dňa 26.02.2016, a to tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/63/2016-121 zo dňa 21.03.2016. Dňa 13.04.2016 žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom dôvodil skutočnosťami uvedenými v žalobe, ako aj tým, že lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že na základe kúpnej zmluvy bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam opäť prevedené, a to zo žalovaného na obchodnú spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o. Vklad k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 17.03.2016 pod č. V 1987/2016. Žalovaný konal s úmyslom účelovo sa zbaviť majetku, ktorý je predmetom tohto konania a inicioval prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v bezprostrednej časovej nadväznosti po začatí konania vo veci samej. Je zjavné, že ako pôvodní predchodcovia Ing. Lucia Čižmáriková a Ing. N. J., tak aj žalovaný pri opätovnom prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam konali s úmyslom účelovo sa zbaviť bonitného majetku a tým sa vyhnúť plneniu splatného úverového záväzku a eventuálneho postihu sporných nehnuteľností v exekučnom konaní. Žalobca poukázal na personálne prepojenie medzi žalovaným a Ing. Luciou Čižmárikovou (ručiteľkou v rade 1/): sporné nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené darovacou zmluvou z Ing. N.R. a Ing. Lucie Čižmárikovej, ktorá je ručiteľkou žalobcu z právneho titulu zmluvy o úvere a konateľkou žalovaného, jediným štatutárom obchodnej spoločnosti THREE CHALETS, s.r.o. je Ing. Richard Plasek. Ing. Richard Plasek bol do 16.12.2014 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti PB Power Trade, a.s., Žilina, IČO: 44 063 555, ktorá je hlavným úverovým dlžníkom žalobcu a spoločne s Ing. Luciou Čižmárikovou ručí za hlavný úverový záväzok tejto obchodnej spoločnosti voči žalobcovi. Vzťah Ing. Richarda Plaseka (konateľ povinnej osoby THREE CHALETS, s.r.o.) a Ing. Lucie Čižmárikovej (konateľka žalovaného EVERGREEN TERRACE, s.r.o.) zodpovedá v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, vzťahu blízkych osôb (brat a sestra). „Úmysel odporcu ukrátiť navrhovateľa a vedomosť povinnej osoby o tejto skutočnosti sa v zmysle ust. § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka ex lege prezumujú. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal nariadenia predbežného opatrenia a určenia neúčinnosti právneho úkonu proti odporcovi. Medzičasom však došlo k ďalšiemu prevodu a tým aj k zmene pasívnej legitimácie na strane odporcu. Časová nadväznosť, koordinovanosť a motív konania Ing. Lucie Čižmárikovej - ručiteľky 1/, odporcu a povinnej osoby - spoločnosti THREE CHALETS, s.r.o. totiž preukázateľne smerujú k jedinému cieľu a to ukráteniu navrhovateľa na jeho majetkových právach. Ak dôjde medzičasom k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na ďalšiu tretiu osobu, bude mať navrhovateľ výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky. Ak však obchodná spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o. medzičasom prevedie vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na (ďalšiu) tretiu osobu (čomu aktuálne nič nebráni), tento prevod bude platný, s riadnymi právnymi účinkami. Ďalšia tretia osoba sa stane vlastníkom sporného majetku a navrhovateľ nebude oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku jeho predajom pri výkone exekúcie. Navrhovateľ má za to, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla navrhovateľovi vzniknúť značná ujma, kedy by odporca v kooperácii s obchodnou spoločnosťou THREE CHALETS, s.r.o. (za ktorú je oprávnený konať výlučne brat konateľky odporcu) dokonali akt definitívneho ukrátenia a dlhodobého poškodzovania navrhovateľa a to s jediným úmyslom a motívom vyhnúť sa plneniu splátkového úverového záväzku.“ Okresný súd v napadnutom uznesení citoval § 74 ods. 1 OSP, § 75 ods. 1 OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 76 ods. 1 písm. e), f) OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 76 ods. 2 OSP, § 76 ods. 4 OSP, § 102 ods. 1 OSP a konštatoval, že účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť efektívnosť základného konania, t.j. nariadením predbežného opatrenia sa má dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní. Podstatou je, aby ohrozený účastník mohol spor začať alebo v už začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že dĺžka súdneho konania znemožní výsledok sporu. Predbežné opatrenie upravuje vzťahy účastníkov do času definitívnej súdnej ochrany danej konečným rozhodnutím súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené musí existovať vzťah predbežnej ochrany k ochrane vo veci samej, teda k predmetu konania vo veci samej. Predbežné opatrenie by malo zabezpečiť dôsledky z úspešného uplatnenia žalovaného nároku. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okresný súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha určenia, „že darovacia zmluva, ktorej predmetom boli špecifikované nehnuteľnosti v návrhu, z Ing. Lucie Čižmárikovej a Ing. N. J. na odporcu, je voči navrhovateľovi neúčinná. Navrhovateľ má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá bola zabezpečená aj ručením ručiteľmi v rade 1/, 2/ a 3/. Dňa 23.06.2014 bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka vrátiť navrhovateľovi poskytnutý úver najneskôr do 20.09.2014. Ručitelia v rade 1/, 2/ a 3/ sa v notárskej zápisnici zaviazali uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Navrhovateľ inicioval exekučné konanie voči ručiteľom, ručiteľka v rade 1/ darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosti, ktoré mali s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve, na odporcu. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.05.2014 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. Z. odporca. Následne (po podaní žaloby na súd) na základe kúpnej zmluvy bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam opäť prevedené a to z odporcu na obchodnú spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o., ktorá je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností (vklad k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 17.03.2016 pod č. V 1987/2016). Navrhovateľ zároveň poukázal na personálne prepojenia medzi odporcom a Ing. Luciou Čižmárikovou (ručiteľkou) a to : sporné nehnuteľnosti boli na odporcu prevedené darovacou zmluvou z Ing. N. J. a Ing. Lucie Čižmárikovej, ktorá je ručiteľkou navrhovateľa z právneho titulu zmluvy o úvere a konateľkou odporcu, jediným štatutárom obchodnej spoločnosti THREE CHALETS, s.r.o. je Ing. Richard Plasek. Ing. Richard Plasek bol do 16.12.2014 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti PB Power Trade, a.s. Žilina, IČO : 44 063 555, ktorá je hlavným úverovým dlžníkom navrhovateľa a spoločne s Ing. Luciou Čižmárikovou ručí za hlavný úverový záväzok tejto obchodnej spoločnosti voči navrhovateľovi. Vzťah Ing. Richarda Plaseka (konateľ povinnej osoby THREE CHALETS, s.r.o.) a Ing. Lucie Čižmárikovej (konateľka odporcu EVERGREEN TERRACE, s.r.o.) zodpovedá v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka, vzťahu blízkych osôb (brat a sestra).“ Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že po podaní žaloby na okresný súd došlo opätovne k právnemu úkonu smerujúcemu k prevodu sporných nehnuteľností kúpnou zmluvou zo žalovaného „na obchodnú spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o. Navrhovateľ poukázal na to, že ak obchodná spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o. medzičasom prevedie vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na (ďalšiu) tretiu osobu, tento prevod bude platný a ďalšia tretia osoba sa stane vlastníkom sporného majetku a navrhovateľ nebude oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku jeho predajom pri výkone exekúcie.“ Podľa okresného súdu došlo k osvedčeniu obavy z ohrozenia práva žalobcu vzhľadom „na personálne prepojenie uvedených osôb, ako aj na to, že po podaní žaloby na súd došlo k ďalšiemu prevodu - uzavretiu kúpnej zmluvy (vyvkladovanej pod č. V 1987/2016 dňa 17.03.2016), je tak preukázaná potreba požadovanej dočasnej úpravy pomerov. S poukazom na uvedené navrhovateľ osvedčil existenciu podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a to obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, ktorá je založená faktickým konaním odporcu, čo sa týka nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd sa v danej veci stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. S poukazom na uvedené, súd má za to, že je tu teda na mieste naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi a treťou osobou, preto súd s poukazom na ust. § 76 ods. 4 O.s.p. vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, v ktorom uložil povinnosť tretej osobe s poukazom na ust. § 76 os. 2 O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.“ Nariadené predbežné opatrenie má dočasný charakter, nakoľko zanikne, „ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 145 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorému mu súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia.“ Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom Karvaša Bláhovca 180/A, Vrútky, IČO: 47 207 400 (ďalej len „odvolateľ“), ktorej bola okresným súdom napadnutým uznesením uložená povinnosť, ktorá namietala, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa taktiež trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, že okresný súd predbežné opatrenie vydal výlučne na základe účelových tvrdení žalobcu. Žalobca pritom zamlčal ďalšie skutočnosti jemu neprospievajúce. Odvolateľ namietal, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je nedôvodný. V danej veci neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, najmä nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ako aj potreba provizórnej úpravy. Skutočnosť, že žalobca sa domáha v základom súdnom konaní neúčinností právneho úkonu, na samotné nariadenie predbežného opatrenia rozhodne nepostačuje, čo rešpektuje aj konštantná súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia je vážny negatívny zásah do práv vlastníka veci. „V danom prípade dokonca došlo k zákazu akejkoľvek dispozície (i prenajatia), čo je absolútne neprípustné a čo nemá žiaden vecný súvis s petitom vo veci samej. Žalobca v danej veci neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy ako aj potrebu provizórnej úpravy. Neboli osvedčené podmienky obavy ohrozením budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, resp. podmienky bezprostredne hroziacej ujmy. Tieto skutočnosti nemôžu byť iba predpokladané, ale musí byť riadne osvedčené, že reálne a priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. je osvedčená reálna a priama hrozba a obava z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. O tento prípad však nejde. Prípadne pohnútky, motívy, ktoré žalobca hypoteticky a špekulatívne tvrdí, sú iba vágnymi, všeobecnými a nepreukázanými domnienkami.“ V odvolaní zvýraznil, že každé predbežné opatrenie musí mať vecný súvis s meritom prejednávanej veci. Žalobca sa pritom domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, t.j. odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca sa nedomáha neplatnosti právneho úkonu, ale neúčinnosti voči jeho osobe. Pri odporovateľnosti a neúčinnosti právneho úkonu sú všetky zmluvné prevody ex lege platné a je pritom bezpredmetné, ktorý subjekt je aktuálne vlastníkom veci. Je preto plne bezpredmetné aj nariaďovanie predbežného opatrenia spočívajúce v zákaze s nakladaním s vecou. Pri odporovateľnosti sa totiž žalobca ako veriteľ domáha relatívnej neúčinnosti zmluvného prevodu voči jeho osobe za účelom postihu tohto majetku v exekúcii a obmedzovanie prípadných ďalších prevodov u iných subjektov je právne bezpredmetné. Žalobca podľa odvolateľa opomínal, že za daného stavu sa už ani nemôže domáhať určenia odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko vec bola nadobúdateľom prevedená kúpnou zmluvou na odvolateľa (tretiu osobu). „Žalobca sa tak voči žalovanému 1/ EVERGREEN TERRACE, s.r.o. môže domáhať podľa § 42 ods. 4 OZ peňažnej náhrady, samozrejme za preukázania splnenia zákonných podmienok odporovateľnosti. Taká je zákonná úprava. V opačnom prípade by postup žalobcu viedol prakticky k formálnej možnosti odporovania všetkých budúcich prevodov veci u každého ďalšieho vlastníka veci, čo je samozrejme ex lége neprípustné ako i ústavne neudržateľné a poškodzujúce vlastníkov veci. Po ďalších prevodoch veci z nadobúdateľa na tretie osoby sa v danom štádiu už nemožno domáhať neúčinnosti týchto ďalších zmlúv. Opačný postup by viedol k nezákonnému rozširovaniu možnosti odporovať právny úkon neobmedzene aj na ďalších nadobúdateľov veci, ktorí s dlžníkom nie sú a neboli v žiadnom právnom či zmluvnom vzťahu.“ Podľa § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Dlžníkov právny úkon musí reálne ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Predmetnou zmluvou však žalobca nemohol byť ukrátený, nakoľko na nehnuteľnostiach viazne záložné právo banky z titulu hypotekárneho úveru, čím sú ex lege vylúčené z exekúcie. Záložné právo a hypotekárny úver pritom boli zriadené skôr, ako vôbec vzniklo ručenie. Podstatné ďalej je, že žalobca voči účinkom záložnej zmluvy v 3-ročnej prekluzívnej lehote nepodal odporovaciu žalobu, t.j. predmetné záložné právo je tak účinné i pre žalobcu. „Podľa § 151h ods. 6 OZ konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. Podľa § 61 ods. 2 Ex. por. exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.“ Podľa kogentnej právnej úpravy pritom nemožno viesť exekúciu na záloh bez súhlasu záložného veriteľa, čoho sa však žalobca aktívne domáha v žalobe. Banka pritom žiaden súhlas s exekučným konaním na záloh nikdy neudelila. Predmetné zákonné ustanovenia sú totiž kogentné, pôsobia voči všetkým subjektom a slúžia i pre účely právnej istoty samotného záložného dlžníka, ktorý má zákonnú garanciu, že zo zálohu (jeho vlastníctva) bude uspokojená práve pohľadávka záložného veriteľa a nie pohľadávka iného veriteľa. Záložné právo ako vecné právo k cudzej veci pôsobí erga omnes - t.j. voči všetkým a záloh je vylúčený z exekúcie, t.j. nemožno k nemu zriadiť ani potenciálne exekučné záložné právo a vykonávať akékoľvek úkony v rámci exekučného konania. Okresný súd plne ignoroval konštantnú judikatúru v danej veci. Trvanie na odporovacej žalobe žalobcom je hmotnoprávne zbytočné. „Žalobca sa tak voči žalovanému 1/ môže domáhať podľa § 42 ods. 4 OZ peňažnej náhrady, samozrejme za preukázania splnenia zákonných podmienok odporovateľnosti.“ V odvolaní bolo odvolateľom tiež uvedené, že Ing. Lucia Čižmáriková nikdy nebola dlžníkom, ale ručiteľom úpadcu. Nebola povinná sa zaväzovať ako ručiteľ, bola to jej dobrá vôľa. Odporovať možno pritom iba právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ, čo zreteľne vyplýva aj zo znení zákonných ustanovení. Ručiteľ pritom nie je nikdy dlžníkom, ale osobou odlišnou od osoby dlžníka. Pri ručení nejde o plnenie svojho dlhu, ale o plnenie cudzieho záväzku. Ručenie je formou zabezpečenia záväzku. Pri ručení nejde o solidárny záväzok, ani o pristúpenie k záväzku a ani o prevzatie dlhu, je to výlučne zabezpečovací inštitút. Okresný súd taktiež plne opomenul, že manžel Ing. Lucie Čižmárikovej, Ing. N. J., nebol nikdy dlžníkom a ani ručiteľom úpadcu, preto odporovateľnosť právneho úkonu vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko odporovať možno iba úkonu dlžníka a nie tretej osoby. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Na akékoľvek extenzívne či analogické rozširovanie možnosti odporovania právneho úkonu na iné osoby pritom niet žiadnej zákonnej opory. „V neposlednom rade nehnuteľnosti sme nadobudli kúpou a nie darovaním, tj. nie bezodplatne. Podotýkame tiež, že už prvý návrh na nariadenie PO bol okresným súdom zamietnutý ako zjavne nedôvodný a krajský súd toto rozhodnutie potvrdil. Niet dôvodu, aby sa konajúci súd odchýlil od dôvodov jeho rozhodnutia, poprel a radikálne zmenil svoj právny názor v zásadných otázkach. Objektívne niet dôvodu, aby pri odporovaní právneho úkonu, ktorým žalovaný nadobudol vec nie od dlžníka, ale od tretej osoby, bolo súdom nariadené PO spočívajúce v zákaze dispozície s vecou. Na základe týchto skutočností žiadame, aby krajský súd napadnuté uznesenie o nariadení PO zmenil a návrh na nariadenie PO v plnom rozsahu zamietol.“ K doručenému odvolaniu odvolateľa sa vyjadrili žalobca ako aj žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podané odvolanie je podľa neho v plnom rozsahu dôvodné a po oboznámení sa s jeho obsahom s ním súhlasil a žiadal, aby odvolaniu krajský súd vyhovel. Žalobca vo vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedol, že zákonným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Predmetná obava sa posudzuje z okolností konkrétneho prípadu, ktoré žalobca nie je povinný preukázať (vyšší stupeň istoty), ale stačí, ak súdu osvedčí odôvodnenú obavu, že takéto okolnosti existujú (nižší stupeň istoty). Keby súd požadoval viac ako osvedčenie odôvodnenej obavy, mohlo by vydanie predbežného opatrenia prakticky stratiť akýkoľvek význam (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10.11.1999, sp. zn. II. ÚS 221/98). Je „teda zrejmé, že preukázanie úmyslu žalovaného II rade spôsobiť bezprostredne hroziacu ujmu nemôže byť za žiadnych okolností hraničným kritériom pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, ako sa nesprávne domnieva žalovaný v II. rade. Možnosť osvedčiť vnútorný vzťah žalovaného v II. rade k budúcej právnej skutočnosti (úmysel) je počas plynutia lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia absolútne nereálna.“ Žalobca mal výlučne povinnosť osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. ujmy, ktorej spôsobeniu nebráni žiadna relevantná okolnosť a jej vznik tak závisí už len od konania a rozhodnutia „žalovaného v II. rade“. Žalobca pritom podľa neho hodnoverne preukázal, že vzhľadom na ničím neobmedzenú zmluvnú „voľnosť žalovaného v I. rade a predchádzajúce správanie žalovaného v I. rade je vo vzťahu k ochrane práv a oprávnených záujmov žalobcu objektívne dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže: k prevodu sporných nehnuteľností na žalovaného v II. rade došlo po tom, ako žalobca inicioval odporovacie konanie voči žalovanému v I. rade; je teda vysoko pravdepodobné, že dôvodom opätovného prevodu sporných nehnuteľností bola práve existencia odporovacieho konania; štatutárny orgán žalovaného v II. rade [Ing. Richard Plasek, nar. X.XX.XXXX., tr. bytom: S. H. X, N. X. XX X K., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska] bol spoločne s Luciou Čižmárikovou (ručiteľka č. 1 a konateľka žalovaného v I. rade) do 16.12.2014 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti PB Power Trade, a.s., ktorá je hlavným úverovým dlžníkom žalobcu. O existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu tak musel mať plnú vedomosť; vzťah Ing. Richarda Plaseka (konateľ žalovaného v II. rade) a Ing. Lucie Čižmárikovej (konateľka žalovaného v I. rade) zodpovedá v zmysle § 116 OZ vzťahu blízkych osôb (brata sestra); personálne prepojenie, časová nadväznosť, koordinovanosť a motív konania Ing. Lucie Čižmárikovej, žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade preukázateľne smerujú k jedinému cieľu, a to k ukráteniu žalobcu; obava z ďalšieho prevodu sporných nehnuteľností je tak opodstatnená a nariadené predbežné opatrenie je do rozhodnutia vo veci samej nevyhnutné; úspešným prevodom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu by bola popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku dlžníka.“ Prvostupňový súd tak rozhodol nesporne správne, keď mal na základe skutkových okolností veci za dostatočne osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre nariadenie predbežného opatrenia. Z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov sú navyše známe rozhodnutia, ktorými boli v konaniach o určenie neúčinnosti právneho úkonu nariadené predbežné opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami už iba v dôsledku iniciovania tohto druhu súdneho konania a poukázal na uznesenie zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 2Co/388/2012 Krajský súd v Bratislave. Pokiaľ sa v odvolaní uvádza podľa neho ad absurdum, že nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťou je dôvodné len v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, a ak prvostupňový súd nariadi predbežné opatrenie v odporovacom konaní, medzi predbežným opatrením a meritom veci nebude existovať súvislosť. Keďže dôsledkom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu nie je zmena v osobe vlastníka spornej nehnuteľnosti, žalovaný vil. rade sa domnieva, že „obmedzovanie ďalších prevodov u iných subjektov je právne bezpredmetné". Takýto právny názor nemožno akceptovať. Výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je totiž neúčinnosť konkrétneho odporovateľného právneho úkonu a vznik oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky priamo z majetku, ktorý v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ušiel z majetku pôvodného dlžníka žalobcu (teda priamo od aktuálneho vlastníka sporných nehnuteľností). Nariadenie predbežného opatrenia je tak nielen možné, ale v odporovacích konaniach nevyhnutné na stabilizáciu právnych vzťahov účastníkov konania, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Tvrdenia odvolateľa sú podľa žalobcu v zjavnom rozpore s normatívnym znením Občianskeho zákonníka, aj doterajšou judikatúrou. Súdna prax zastáva jednotný názor, že veriteľ je za podmienok uvedených v §42a Občianskeho zákoníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. „zmluvou zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.10.2011, č.k. 14Co/300/2011-174). Žalobca je teda oprávnený odporovať darovacej zmluve, ktorou boli prevedené sporné nehnuteľnosti z Ing. Lucie Čižmárikovej (ručiteľky č. 1) a jej manžela Ing. N. J. na žalovaného v II. rade (darovacia zmluva v predmetnom konaní odporovaná v poradí ako č, 1); zároveň je pre odporovateľnosť úkonu irelevantné, že sporné nehnuteľnosti boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve Ing. Lucie Čižmárikovej a Ing. N.R., pričom zmluvne zaviazaná bola len Ing. Lucia Čižmáriková. Žiadne normatívne ustanovenie nevylučuje možnosť odporovať právnemu úkonu, ktorým boli prevedené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak je zmluvne zaviazaný len jeden z manželov. Okrem toho, zákonodarca expressis verbis uvádza, že pohľadávka jedného z manželov môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená zo spoločného majetku (§ 147 OZ). Je teda zrejmé, že ak by bol žalobca oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku v prípadnom exekučnom konaní z majetku pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, bude mať zachované aj právo odporovať jeho prevodu na tretiu osobu.“ Ak odvolateľ tvrdí, že tvrdí na spornej nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech iného veriteľa, nemôže žalobca úspešne odporovať prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tak podľa žalobcu sa mylne domnieva, že ak prípadný výkon exekúcie bude podliehať súhlasu prednostného záložného veriteľa, nemôžu odporovateľné právne úkony ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. „Uvedený právny názor žalovaného v II. rade nemôže obstáť. Súhlas záložného veriteľa, ktorý má na spornej nehnuteľnosti zriadené záložné právo, nie je podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu. Tvrdenie žalovaného v I rade je tak pre prejednávanú vec irelevantné. Okrem toho, žalovaný v I. rade nemôže s istotou vylúčiť, že v prípadnom exekučnom konaní bude takýto súhlas záložným veriteľom daný či dokonca, že záložné právo po dobu reálnej exekúcie nezanikne.“ Žalobca sa domáhal, „aby Krajský súd v Žiline v súlade s § 219 ods. 1 OSP uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26.4.2016, č. k. 18Cb/32/2016-178, potvrdil.“ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; písm. f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou, druhá veta OSP (účinného od 01.01.2012), návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Za aplikácie citovaných zákonných ustanovení a podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci podľa obsahu spisového materiálu nezistil opodstatnenosť odvolania odvolateľa. Okresným súdom uvádzané dôvody napadnutého uznesenia tak v skutkovej ako i v právnej rovine tvorili dostatočné východiská pre vyslovenie výroku, ktorým okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Krajský súd v súvislosti s aplikáciou § 219 ods. 2 OSP poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Za použitia § 219 ods. 2 OSP, ako aj poukazu na predmetné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky tak krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľa, je podľa odvolacieho súdu potrebné uviesť, že hoci predbežné opatrenie ako procesno-právny inštitút má zabezpečiť dočasnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka súdneho konania v rovine dočasnej úpravy pomerov alebo pre prípad obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, k tomu, aby súd takýto procesno-právny inštitút nariadil, musia byť osvedčené zákonné podmienky, ktoré sa pre jeho nariadenie vyžadujú a ktoré vyplývajú z § 75 ods. 2 OSP, a to tak pre podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania, ako aj v priebehu súdneho sporu. Odvolací súd teda akcentuje, že sú stanovené dve základné kumulatívne podmienky, len za súčasného splnenia, resp. osvedčenia ktorých, je možné vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou základnou podmienkou je odôvodnenie resp. osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že zákon, a to OSP ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. ustanovenia OSP vo väzbe na § 102 ods. 1 veta prvá OSP, a preto v súlade aj s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či sú splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd pripomína, že „Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp.zn. 6 M Cdo 5/2012). Krajský súd dospel k záveru, že z tvrdení žalobcu, ako i odvolateľa v odvolaní, z pripojených listinných dôkazov vo väzbe na tvrdené skutočnosti žalobcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s dôrazom na dané štádium konania a výlučne pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nie je možné v tomto štádiu vyvodiť záver o neosvedčení existencie tvrdeného práva žalobcu, z ktorého dôvodu mu potom možno poskytnúť predbežnú ochranu. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia, je dostačujúce osvedčenie, nie preukázanie tých tvrdení žalobcu, o ktoré oprel dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré potom v spojení s doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Krajský súd však zvýrazňuje, že uvedený záver sa vzťahuje len na toto štádium konania, teda o rozhodnutí o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, tak krajský súd konštatuje, že dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, z ktorého dôvodu nie je možné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou odvolateľa. V súvislosti s uvedenou argumentáciou odvolateľa krajský súd považuje za podstatné zdôrazniť, že pokiaľ poukazoval na to, že žalobca sa nedomáha neplatnosti právneho úkonu, ale neúčinnosti voči jeho osobe a vo svojej podstate absenciu vecného súvisu nariadeného predbežného opatrenia s meritom prejednávanej veci, tak krajský súd práve s dôrazom na štádium konania (o predbežnom opatrení) poukazuje na celý obsah žaloby, jej skutkové právne zdôvodnenie, pripojené listinné dôkazy, keďže nepochybne podstatné bolo v konaní o nariadení predbežného opatrenia i skúmanie súvislostí petitu predbežného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, avšak na rozdiel od odvolateľa, krajský súd zdôrazňuje i súvislosť v danom prípade s akcentom na obsah žaloby, jej skutkovú a právnu argumentáciu vo väzbe práve na dôvody predbežného opatrenia, ktoré skutočnosti nevytvorili pre odvolací súd dostatočný priestor na to, aby bolo možné stotožniť sa s odvolacími argumentmi odvolateľa a konštatovať absenciu ich prepojenia, resp. súvisu. V tejto súvislosti krajský súd tiež opäť akcentuje, že pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012). Je podľa odvolacieho súdu ťažko predstaviteľné stotožniť sa s odvolaním, že absentuje vecná súvislosť za stavu, ak za skutkového stavu tvrdeného v žalobe vo väzbe na listinné dôkazy, keď sa teda žalobca voči žalovanému domáha žalobou určenia neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014, ktorou darovacou zmluvou boli prevedené predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Z., obec Žilina, okres Žilina, zapísané na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, ktoré sú presne špecifikované v petite žalobného návrhu z Ing. Lucie Čižmárikovej na Ing. N. J., ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným súdom Žilina, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3126/14, práve v rovine návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 08. apríla 2016, ktorému návrhu bolo okresným súdom vyhovené a v rovine argumentácie odvolateľa, že prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol okresným súdom zamietnutý, ako zjavne neodôvodnený, ktoré rozhodnutie krajský súd potvrdil, preto „niet dôvodu, aby sa konajúci súd odchýlil od dôvodov jeho rozhodnutia, poprel a radikálne zmenil svoj právny názor v zásadných otázkach“ (č.l. 199 spisu), že práve skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia odvolacieho súdu (netvorili argumentáciu žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) vytvorili priestor pre odklon od predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Krajský súd zistil z obsahu spisového materiálu, že v čase rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-68 zo dňa 26.02.2016, keď krajský súd potvrdil predmetné uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh zamietnutý, teda došlo k zmene skutkového stavu, keďže žalobca relevantne osvedčil skutočnosti, že v čase po rozhodnutí Krajským súdom v Žiline došlo k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 17.03.2016 v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XX (č.l. 171 spisu). Ak vzhľadom na túto skutkovú okolnosť okresný súd potom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že po podaní žaloby došlo k právnemu úkonu smerujúcemu k prevodu sporných nehnuteľností na tretiu osobu, čím „došlo k osvedčeniu obavy z ohrozenia práva navrhovateľa vzhľadom na personálne prepojenie uvedených osôb, ako aj na to, že po podaní žaloby došlo k ďalšiemu prevodu, k uzavretiu kúpnej zmluvy“ (vklad vlastníckeho práva pod č. V 1987/2016 dňa 17.03.2016) „tak bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov“, tak krajský súd sa s týmto záverom stotožnil. Okresný súd mal za to, že žalobca osvedčil existenciu podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, ktorá je založená faktickým konaním žalovaného, čo sa týka nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Krajský súd primerane a podporne poukazuje v súvislosti so svojimi závermi na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Obdo 33/2013 zo dňa 13. decembra 2012, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorého „Dovolací súd vychádza z názoru, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Dovolací súd poukazuje, že ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam“. V súvislosti s tvrdenou dôvodnosťou predbežného opatrenia žalobcom, s ktorou argumentáciou sa stotožnil okresný súd, i podľa krajského súdu vyplýva odôvodnená obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ako i potreba dočasnej úpravy pomerov, a to vzhľadom na učinenú dispozíciu žalovaného s jeho nehnuteľným majetkom, preukázaných časových súvislostí. Nemožno v tomto smere prehliadnuť skutočnosti vyplývajúce z výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu z listu vlastníctva č. XX (č.l. 171 spisu), pre katastrálne územie Z., obec Žilina, okres Žilina, z ktorého vyplývajú skutočnosti v rovine existencie kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 17.03.2016. Pokiaľ odvolateľ argumentoval v odvolaní „žalobca sa tak voči žalovanému 1/ EVERGREEN TERRACE, s.r.o., môže domáhať podľa § 42 ods. 4 OZ peňažnej náhrady, samozrejme za preukázania splnenia zákonných podmienok odporovateľnosti“, tak potom na vzniknutú skutkovú situáciu, keď žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 17.03.2016 previedol vlastnícke právo na tretiu osobu, t.j. odvolateľa a okresný súd konštatoval personálnu prepojenosť a rozhodné skutočnosti vo svojom rozhodnutí, „že darovacia zmluva, ktorej predmetom boli špecifikované nehnuteľnosti v návrhu, z Ing. Lucie Čižmárikovej a Ing. N.R. na odporcu, je voči navrhovateľovi neúčinná. Navrhovateľ má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá bola zabezpečená aj ručením ručiteľmi v rade 1/, 2/ a 3/. Dňa 23.06.2014 bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka vrátiť navrhovateľovi poskytnutý úver najneskôr do 20.09.2014. Ručitelia v rade 1/, 2/ a 3/ sa v notárskej zápisnici zaviazali uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Navrhovateľ inicioval exekučné konanie voči ručiteľom, ručiteľka v rade 1/ darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosti, ktoré mali s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve, na odporcu. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.05.2014 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. Z. odporca. Následne (po podaní žaloby na súd) na základe kúpnej zmluvy bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam opäť prevedené a to z odporcu na obchodnú spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o., ktorá je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností (vklad k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 17.03.2016 pod č. V 1987/2016). Navrhovateľ zároveň poukázal na personálne prepojenia medzi odporcom a Ing. Luciou Čižmárikovou (ručiteľkou) a to : sporné nehnuteľnosti boli na odporcu prevedené darovacou zmluvou z Ing. N. J. a Ing. Lucie Čižmárikovej, ktorá je ručiteľkou navrhovateľa z právneho titulu zmluvy o úvere a konateľkou odporcu, jediným štatutárom obchodnej spoločnosti THREE CHALETS, s.r.o. je Ing. Richard Plasek. Ing. Richard Plasek bol do 16.12.2014 členom predstavenstva obchodnej spoločnosti PB Power Trade, a.s. Žilina, IČO : 44 063 555, ktorá je hlavným úverovým dlžníkom navrhovateľa a spoločne s Ing. Luciou Čižmárikovou ručí za hlavný úverový záväzok tejto obchodnej spoločnosti voči navrhovateľovi. Vzťah Ing. Richarda Plaseka (konateľ povinnej osoby THREE CHALETS, s.r.o.) a Ing. Lucie Čižmárikovej (konateľka odporcu EVERGREEN TERRACE, s.r.o.) zodpovedá v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka, vzťahu blízkych osôb (brat a sestra)“ (č.l. 182 spisu), tak v rámci odvolacieho konania nebol priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Ak vzhľadom na uvedené okresný súd uviedol, že došlo k osvedčeniu obavy z ohrozenia práva žalobcu, vzhľadom na personálne prepojenie uvedených osôb, tak v danom prípade argumentácia odvolateľa neposkytovala dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že neuniklo jeho pozornosti, v rovine argumentácie odvolateľa ohľadom záložného práva a hypotekárneho úveru, ktoré boli zriadené skôr, ako vôbec vzniklo ručenie, že z výpisu z listu vlastníctva č. XX zo dňa 15.04.2016 (č.l. 171 spisu) vyplývajú skutočnosti, viažuce sa k ťarchám, ktoré viaznu na predmetných nehnuteľnostiach, z ktorých vyplýva existencia „Zmluva o zriadení zál.práva k nehnuteľnosti č.EZY-MRL-00054939-2012- MAR2-IU/A pre UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:00681709 na rc.č.661/1 zast.pl.o výmere 218 m2, 661/2 zast.pl.o výmere 162 m2, 662/1 záhrady o výmere 234 m2, 662/2 zast.pl. o výmere 36 m2 a rod.dom čs.XX na parc.č.661/2, garáž čs.XXX na parc.č.662/2, č.V 3756/12 z 6.7.2012 - 265/12, 279/12 Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Ing. N. J. r. J.,nar.XX.XX.XXXX a Ing. Lucia Čižmáriková r. B.,nar.XX.XX.XXXX, na nehnuteľnosti: parc.č.CKN 661/1 zast.pl.o výmere 218 m2, parc.č.CKN 661/2 zast.pl.o výmere 162 m2, parc.č.CKN 662/1 záhrady o výmere 234 m2, parc.č.CKN 662/2 zast.pl. o výmere 36 m2 a rod.dom č.s.XX na parc.č.CKN 661/2, garáž č.s.XXX na parc.č.CKN 662/2, podľa č.V 4698/14 z 02.09.2014 - 479/14, Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania k nehnuteľnostiam: parc.č.CKN 661/1 zast.pl.o výmere 218 m2, parc.č.CKN 661/2 zast.pl.o výmere 162 m2, parc.č.CKN 662/1 záhrady o výmere 234 m2, parc.č.CKN 662/2 zast.pl. o výmere 36 m2 a rod.dom č.s.XX na parc.č.CKN 661/2, garáž č.s.XXX na parc.č.CKN 662/2 v prospech: Ing. N. J. r. J., nar.XX.XX.XXXX a Ing. Lucia Čižmáriková r. B., nar.XX.XX.XXXX, podľa č.V 4698/14 z 02.09.2014 - 479/14“. Krajský súd pre úplnosť vo väzbe na uvedené skutočnosti k odvolacej argumentácii odvolateľa, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy uvádza, že síce došlo ku kvalitatívnej zmene majetkovej podstaty žalovaného, ktorá zmena však zároveň odôvodňuje reálnu obavu žalobcu z ohrozenia majetkových pomerov žalovaného. Premena majetkových hodnôt kumulovaných v nehnuteľnostiach na likvidnú finančnú hotovosť je spravidla vyvolaná potrebou zabezpečiť si disponibilne peňažné prostriedky, ktoré budú následne použité na konkrétny účel. V tomto smere sa však žiada dodať, že finančnú hotovosť pomerne jednoducho spotrebovať, čo zvyšuje riziko, že jej pohľadávka nebude uspokojená. Uvedenému záveru nasvedčuje aj bezprostredná časová následnosť prevodu, kedy práve právny úkon dispozície s nehnuteľným majetkom v týchto skutkových a časových súvislostiach zakladá odôvodnenie pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré je umocnené aj skutočnosťou, že nadobúdateľom nehnuteľností sa stal subjekt, v mene ktorého konali personálne prepojené osoby. Rozhodnutie kúpiť predmetné nehnuteľnosti za stavu, že z listu vlastníctva vyplýva okrem iného vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania k nehnuteľnostiam: parc.č.CKN 661/1 zast.pl.o výmere 218 m2, parc.č.CKN 661/2 zast.pl. o výmere 162 m2, parc.č.CKN 662/1 záhrady o výmere 234 m2, parc.č.CKN 662/2 zast.pl. o výmere 36 m2 a rod.dom č.s.XX na parc.č.CKN 661/2, garáž č.s.XXX na parc.č.CKN 662/2 v prospech: Ing. N. J. r. J.,nar.XX.XX.XXXX a Ing. Lucia Čižmáriková r. B.,nar.XX.XX.XXXX, podľa č.V 4698/14 z 02.09.2014 - 479/14 a Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Ing. N.R. r. J.,nar.XX.XX.XXXX a Ing. Lucia Čižmáriková r. B.,nar.XX.XX.XXXX, na nehnuteľnosť za stavu personálneho prepojenia uvádzaného okresným súdom v čase, keď si žalobca uplatňuje svoje nároky a prinajmenšom vyvoláva pochybnosti o skutočných dôvodoch tohto konania - kúpy nehnuteľnosti a podporuje v tomto štádiu konania domnienku, že konanie žalovaného bolo motivované snahou zabrániť žalobcovi v úspešnom vymáhaní práv. Krajský súd v rovine svojich záverov pripomína, že ...„Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000, č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia). Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 309/2012-14). Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku uvedené podmienky podľa záverov odvolacieho súdu spĺňalo. Ak odvolateľ poukazoval na to, „že okresný súd plne ignoroval konštantnú judikatúru v danej veci“, tak uvedenú judikatúru odvolateľ v odvolaní neuviedol, nekonkretizoval, nešpecifikoval, vzhľadom k tomu nemohol tvoriť tento odvolací dôvod dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Pre úplnosť krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. O trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 145 OSP nebolo rozhodované s tým, že v uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom, či ho nariaďuje pred začatím konania, alebo až počas konania), nerozhoduje o náhrade trov konania. Takéto trovy sa zaraďujú medzi trovy, o náhrade ktorých rozhodne súd v rámci rozhodovania o náhrade trov celého konania vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.