Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/264/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221085 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116221085.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KAMEŇOLOMY, s.r.o., so sídlom Priemyselná č. 5, 915 17 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 121 358, zastúpeného zástupcom: LG Legal, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 692, proti žalovanému: Baudes, s.r.o., so sídlom Kamenná cesta 3, 010 08 Žilina, IČO: 47 034 343, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 218/2016-34 zo dňa 19.9.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 218/2016-34 zo dňa 19.9.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 15.8.2016. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi SVC s.r.o. (pôvodné obchodné meno IPBS, s.r.o.) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 9.8.2013 je v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti - pozemok, parc. reg. „C", parc. č. 8093/2 o výmere 660 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. B. voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške, ako bude vyčíslená na základe výsledkov vykonaného dokazovania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení žalobca uviedol skutkové tvrdenia, ktorými poukázal na existenciu svojej pohľadávky voči subjektu SVC s.r.o. (ďalej len dlžník), ktorá pohľadávka svedčí žalobcovi na základe obchodno- právneho vzťahu s dlžníkom ako s kupujúcim. Žalobca ďalej poukázal na Kúpnu zmluvu zo dňa 9.8.2013, uzatvorenú medzi žalovaným ako kupujúcim a dlžníkom ako predávajúcim, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to pozemok parc. č. 8093/2 o výmere 684 m2, pozemok parc. č. 8093/3 o výmere 856 m2. Ku dňu uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy bol dlžník v omeškaní s úhradou kúpnej ceny za tovar vo výške 114.934,31 Eur. Jediným spoločníkom a konateľom dlžníka v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy bol Ing. Branislav Sališ, ktorý bol a stále je zároveň aj jediným spoločníkom a konateľom žalovaného. Žalobca poukázal na úpravu § 42a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka a na skutočnosti, ktoré nastali po 9.8.2013, a to konkrétne na začatie reštrukturalizačného konania na základe návrhu dlžníka Okresným súdom Banská Bystrica jeho uznesením zo dňa 9.10.2013, ďalej poukázal na povolenie reštrukturalizácie dňom 6.11.2013, na zistenú pohľadávku žalobcu vo výške 141.886,95 Eur a na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Žalobca neobdržal ani prvú splátku podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, ktorú mal obdržať vo výške 6.470,04 Eur. Žalobca podal návrh na exekúciu dňa 26.5.2016 a táto je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Michalou Birkovou pod sp.zn. EX 196/2016. 2. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP. V návrhu poukázal na personálnu prepojenosť žalovaného a dlžníka, v dôsledku čoho sa žalobca domnieva, že po doručení žaloby môže žalovaný previesť alebo inak zaťažiť pozemok parc. č. 8093/2 s úmyslom zmariť uspokojenie žalobcu v prípade, ak by bol v spore úspešný. Jediným prostriedkom právnej ochrany pre budúce uspokojenie pohľadávky žalobcu sa preto javí práve zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia súdu. Žalobca poukázal na list vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že na predmetný pozemok parc. č. 8093/2 bolo zriadené exekučné záložné právo súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom. Žalobca považoval za potrebné zriadenie záložného práva v jeho prospech, pretože sa môže stať, že predmetná nehnuteľnosť bude zexekvovaná skôr ako bude vydané rozhodnutie vo veci samej, na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, t.j. z predmetného pozemku. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažná náhrada nepostačujúcim ekvivalentom najmä s poukazom na prebiehajúce exekučné konanie zakladajúce predpoklad zlej finančnej situácie. Žalobca voči dlžníkovi vedie exekučné konanie a prostredníctvom súdneho rozhodnutia o zriadení záložného práva bude zabezpečené, že v prípade úspechu v spore sa bude môcť žalobca uspokojiť v exekúcii práve z pozemku, ktorý v dôsledku neúčinného právneho úkonu ušiel z majetku dlžníka. Počas viac ako rok trvajúcej exekúcie žalobca od dlžníka nevymohol akúkoľvek úhradu, a preto pozemok zabezpečený súdom zriadeným záložným právom je jedinou možnosťou na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca preto žiadal zabezpečovacím opatrením zriadiť vo svoj prospech záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného - pozemok, parc. reg. „C", parc. č. 8093/2 o výmere 660 m2. 3. Okresný súd vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu konštatoval, že sa jedná o jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je zriadením záložného práva k veciam, právam alebo iným hodnotám dlžníka zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Rýchle a účinné zabezpečenie ochrany uspokojenia pohľadávky veriteľa je možné len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako v základnom konaní, a preto súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúma žalobcom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsiahnutých skutočností. 4. Okresný súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že na základe exekučného titulu, ktorým je zoznam pohľadávok č. 2R/7/2013 zo dňa 13.1.2014 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, je vedená exekúcia žalobcu ako oprávneného voči povinnému IPBS, s.r.o., Kamenná cesta 3, Žilina (dlžník). Exekúcia je vedená pre vymoženie sumy 141.866,95 Eur s príslušenstvom. Okresný súd na základe týchto listinných dôkazov v spojení s predloženou Kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľnosti uzatvorenou medzi predávajúcim IPBS, s.r.o., Žilina, a kupujúcim - žalovaným dňa 9.8.2013 a v spojení s listom vlastníctva č. XXXX vychádzal zo záveru o osvedčení predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v osvedčení dôvodnosti a trvaní nároku žalobcu, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana. Vo veci samej žalobca žiada určiť neúčinnosť právneho úkonu Kúpnej zmluvy, čoho právnym dôsledkom pri vyhovení žalobe je z hmotného práva vyplývajúca možnosť žalobcu požadovať uspokojenie jeho pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo. V konečnom dôsledku by sa veriteľ mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z majetkovej hodnoty, ktorá bola predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. 5. V otázke existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, vychádzal okresný súd z tvrdení žalobcu, podľa ktorých nie je vylúčené, že po doručení žaloby vo veci samej žalovanému tento prevedie predmetný pozemok alebo ho zaťaží s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, že pozemok bude zexekvovaný skôr, ako bude vydané rozhodnutie vo veci samej, a že exekúcia vedená pred JUDr. Michalou Birkovou viac ako jeden rok nepriniesla vymoženie akéjkoľvek úhrady pohľadávky žalobcu. 6. Podľa okresného súdu je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý a reálne existujúci podklad. Okresný súd ohľadom upovedomenia o začatí exekúcie a oznámenia súdneho exekútora, ktoré boli prílohou žaloby, uviedol, že z nich nevyplýva osvedčenie tvrdenia žalobcu, podľa ktorého uvedená exekúcia neviedla k vymoženiu žiadnej pohľadávky žalobcu po dobu viac ako jeden rok. Tieto doklady osvedčujú len fakt vedenia exekúcie ako takej, ale nie tvrdenie žalobcu o neefektívnosti tejto exekúcie, z ktorého tvrdenia žalobca odvodzoval existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, pre ktorú navrhoval nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Aj ďalšie tvrdenia žalobcu o potencionálnom konaní žalovaného po doručení žaloby v smere prevodu predmetného pozemku alebo jeho zaťaženia a potencionálnosť skoršieho zexekvovania pozemku s poukazom na už zriadené exekučné záložné právo, ktoré zostali výlučne v rovine tvrdení bez ich osvedčenia prostredníctvom napríklad správania sa žalovaného, ktoré by uvedenú obavu žalobcu odôvodňovalo, tak viedli okresný súd k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosť takého konkrétneho správania sa a konania žalovaného, na základe ktorého by bolo možné skonštatovať osvedčenie existencie odôvodnenej obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Okresný súd poukázal aj na úpravu ust. § 151k ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje poradie uspokojenia zaregistrovaných záložných práv s jedinou možnosťou jeho zmeny podľa časového poradia ich registrácie na základe dohody záložných veriteľov. Nakoľko žalobca neosvedčil splnenie podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcej v osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie, okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Podľa okresného súdu samotná skutočnosť povolenia reštrukturalizácie dlžníka, schválenia reštrukturalizačného plánu a skončenia reštrukturalizácie dlžníka, ani vedenie exekúcie súdnou exekútorkou, ani skutočnosti vyplývajúce z dôvodov žaloby vo veci samej a ani registrácia exekučného záložného práva vyplývajúceho z listu vlastníctva č. XXXX, či už samostatne alebo v ich súhrne, neosvedčujú reálnu existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, čo je podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V návrhu žalobca uviedol, že spoločnosť SVC s.r.o., teda dlžník, od začatia exekúcie v máji 2015, neuhradila ani časť dlžnej sumy. Exekúcia je tak preukázateľne neúspešná a dlžník po prevode nehnuteľností nedisponuje majetkom, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Exekúcia nemôže byť podľa žalobcu považovaná za efektívnu, ak počas viac ako roka nedošlo k vymoženiu ani jedného centu. Práve napadnutým právnym úkonom ušla z majetku dlžníka nehnuteľnosť značnej hodnoty, ktorá mohla uspokojiť v celosti alebo v značnej časti pohľadávku žalobcu. K prevodu tejto nehnuteľnosti došlo dva mesiace pred začatím reštrukturalizačného konania, z čoho je zrejmé, že dôvodom tohto úkonu bola ochrana majetku pred veriteľmi. Žalobca zdôraznil, že jediným spoločníkom a konateľom dlžníka aj žalovaného je tá istá osoba Ing. Branislav Sališ, čo odôvodňuje obavu z rovnakého postupu, t.j. preventívneho scudzenia majetku. Ing. Sališ pritom od roku 2013 pokračuje v podnikaní práve prostredníctvom žalovaného, ktorý získal bonitný majetok, a dlhy voči veriteľom zostali na bezmajetnom dlžníkovi. Tieto skutočnosti predstavujú určitý a reálne existujúci podklad obavy žalobcu z toho, že môže dôjsť k prevodu nehnuteľností. Neefektívnosť doteraz prebiehajúcej exekúcie potvrdzuje aj vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Michaly Birkovej, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.10.2016 a podľa ktorého má dlžník na bankových účtoch rezervovanú sumu mínus 360.000 Eur a vlastní jeden pozemok o výmere 62 m2, ktorý je zaťažený ďalšími štyrmi exekúciami. 8. Žalobca ďalej uviedol, že okresný súd návrh zamietol z dôvodu, že nebolo osvedčené také konkrétne správanie žalovaného, na základe ktorého by bolo možné konštatovať existenciu odôvodnenej obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Podľa žalobcu musí podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predchádzať dispozičným alebo iným úkonom, pretože po ich uskutočnení už odpadol dôvod na uvedený spôsob dočasnej súdnej ochrany. Je pritom potrebné prihliadať aj na časový aspekt registrácie dispozičných úkonov katastrom nehnuteľností a trvanie prijatia rozhodnutia zo strany súdu. Pri zrýchlených zápisoch vlastníckeho alebo záložného práva k nehnuteľnosti do 15 dní je na 99 % isté, že súd nestihne rozhodnúť o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a doručiť ho okresnému úradu. Súdy by preto mali zohľadňovať najmä dopad zabezpečovacieho opatrenia na rovnováhu individuálnych záujmov účastníkov a nie trvať na tom, či druhý účastník uskutočnil nejaký dispozičný úkon, pretože vtedy je už zvyčajne neskoro. Je pritom mizivá šanca, že by sa dotknutý veriteľ o tomto úkone dozvedel skôr, ako by bol úkon realizovaný. Podľa žalobcu by okresný súd mal primárne posúdiť a porovnať záujmy účastníkov a dopad zabezpečovacieho opatrenia na ich práva v súlade so zásadou proporcionality, t.j. aby nariadenie alebo nenariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemalo negatívny dopad len na jedného z účastníkov. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a vyhnúť sa zaplateniu dlhu, tak ho zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí. 9. Podľa žalobcu je jeho právo na uspokojenie pohľadávky z majetku, ktorý napadnutým právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka, ohrozené, ak je na predmetnej nehnuteľnosti exekučné záložné právo. Rozhodnutie o neúčinnosti tohto právneho úkonu voči žalobcovi umožní žalobcovi v rámci exekučného konania vedeného JUDr. Michalou Birkovou domáhať sa exekúcie tejto nehnuteľnosti a uspokojenia pohľadávky. Ak v dôsledku inej exekúcie vedenej JUDr. Mariánom Janecom dôjde k zexekvovaniu nehnuteľnosti skôr, ako bude rozhodnuté vo veci samej, bude žalobca nútený domáhať sa len alternatívneho plnenia podľa § 42b ods. 4 OZ vo forme peňažnej náhrady od žalovaného. Žalovaný nedisponuje žiadnym iným bonitným nehnuteľným majetkom postačujúcim na uhradenie pohľadávky žalobcu a úspech v takomto súdnom spore bude pre žalobcu len ďalším Pyrrhovým víťazstvom bez ekonomického významu. Žalovaný podľa účtovnej závierky za rok 2015 dosiahol stratu - 6.653 Eur a k 29.8.2016 mal daňový nedoplatok vo výške 7.637,10 Eur. Zriadením záložného práva sa tak postavenie žalobcu nemôže zhoršiť, ale len zlepšiť. V prípade, ak by pohľadávka zabezpečená exekučným záložným právom neprevyšovala výťažok z predaja nehnuteľnosti, mal by žalobca na základe zriadeného záložného práva ako druhý v poradí nárok na vyplatenie zostávajúcej časti z výťažku, čím by sa aspoň čiastočne znížila jeho pohľadávka. V prípade výmazu exekučného záložného práva by zriadenie záložného práva súdom znamenalo poskytnutie potrebnej ochrany žalobcovi, ktorý by sa už nemusel obávať dôsledkov prípadného prevodu nehnuteľností žalovaným. Podľa žalobcu bolo zabezpečovacie opatrenie zavedené do Civilného sporového poriadku z dôvodu, aby sa veriteľom poskytla ochrana pred zmarením výkonu rozhodnutia prevedením majetku dlžníka a zároveň sa ním v oveľa menšej miere obmedzujú práva dlžníka ako vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca sa domnieva, že v návrhu osvedčil dôvodnosť svojej obavy a v odvolaní vyvrátil nesprávne závery súdu prvej inštancie. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zabezpečovacie opatrenie nariadil. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 11. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný . 12. Podľa ust. § § 343 ods.1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa ust. § § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že nebola osvedčená reálna existencia obavy z ohrozenia exekúcie, a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 18. Vo vzťahu k žalobcom podanému odvolaniu krajský súd uvádza, že pri preskúmavaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu. Z odvolania žalobcu plynie, že žalobca napadol záver súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia druhej zo zákonných požiadaviek pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca pritom argumentoval predovšetkým tým, že spoločnosť SVC s.r.o. ako dlžník nemá majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, pričom poukázal na potvrdenie, že exekúcia, ktorá je na návrh žalobcu voči dlžníkovi vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalou Birkovou, je po dobu viac ako jedného roka neefektívna a jediný majetok dlžníka, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu aspoň čiastočne uspokojiť, bol napadnutým právnym úkonom prevedený na žalovaného. Žalobca tiež argumentoval tým, že nie je možné požadovať osvedčenie konkrétneho správania sa žalovaného, nakoľko v prípade takého správania sa, ktoré by viedlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, by nebolo možné zabezpečovacím opatrením vydaným súdom prevodu nehnuteľnosti zabrániť. 19. Krajský súdu vo vzťahu k žalobcom predloženému Oznámeniu o stave exekúcie zo dňa 11.10.2016 (č.l. 51 spisu), ktorým súdna exekútorka JUDr. Michala Birková žalobcovi oznámila, že povinný SVC s.r.o., Nová 335/26, 010 01 Žilina v súčasnosti nedisponuje exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, uvádza, že žalobca ním osvedčil svoje tvrdenie, že v rámci exekučného konania vedeného voči dlžníkovi nebola jeho pohľadávka doposiaľ ani sčasti uspokojená. Pre zhodnotenie otázky osvedčenia danosti predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však podstatné, či žalobca dostatočným spôsobom osvedčil naplnenie podmienky ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky konaním žalovaného. Je tak nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či zo strany žalobcu boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k dispozícii s predmetnou nehnuteľnosťou, čo by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi z majetku (predmetnej nehnuteľnosti), ktorá žalobcom napadnutým právnym úkonom bola prevedená z majetku dlžníka. Žalobca hroziacu ujmu odôvodnil možnosťou odvodenou od predchádzajúceho správania sa konateľa dlžníka a zároveň konateľa žalovaného Ing. Sališa s tým, že môže dôjsť k ďalšiemu prevodu tejto nehnuteľnosti. Žalobca ale neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného k dispozícii s predmetnou nehnuteľnosťou dôjde. Zo strany žalobcu neboli navrhnuté ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali záver, že žalovaný mieni s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať tak, že by to sťažilo alebo znemožnilo prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva pritom plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy by bolo potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Žalobca však v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani v podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedol žiadne konkrétne úkony žalovaného, ktoré by mohli ohroziť uplatnené právo žalobcu. Žalobca sa odvolával len na prípadnú možnosť žalovaného vykonať úkony, ktoré by viedli k prevodu nehnuteľnosti s tým, že v prípade takýchto úkonov by vzhľadom na lehoty určené pre rozhodnutie súdu a lehoty určené pre rozhodnutie správy katastra o povolení zrýchleného vkladu, nemal možnosť takýmto úkonom žalovaného reálne zabrániť. Krajský súd je však názoru, že k osvedčeniu existencie priamej reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, resp. k osvedčeniu nebezpečenstva takejto ujmy, nie je postačujúce tvrdenie žalobcu o možnosti, či predpoklade špekulatívnych úkonov žalovaného. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená len takým konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Žalobca tak musí minimálne osvedčiť existenciu takých úkonov zo strany žalovaného, ktoré sú spôsobilé ohroziť ním uplatnený nárok. 20. Krajský súd uvádza, že nemôže byť len predpokladané, ale musí byť aspoň osvedčené, že bezprostredne hrozí nebezpečenstvo dané konaním žalovaného, ktoré môže viesť k ohrozeniu exekúcie pohľadávky žalobcu. Naliehavosť musí byť ako podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia daná, reálna a priama. Žalobca len vyslovil obavu, že žalovaný uskutoční úkony, týkajúce sa nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, čím dôjde k ohrozeniu výkonu exekúcie. V rovine takto tvrdených predpokladov a obáv bez ich reálneho preukázania nebola podľa názoru odvolacieho súdu daná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe osvedčenia reálnej existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobcom uvádzaná hrozba nemôže byť len uvažovaná či hypotetická. Žalobca aj v podanom odvolaní poukázal len na určité spôsoby, akými sa žalovaný môže správať a takýmto ponímaním nemohla byť osvedčená kumulatívna podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe osvedčenia reálneho ohrozenia exekúcie založeného na správaní sa žalovaného. Žalobca neuviedol žiadny konkrétny úkon, ktorý by žalovaný uskutočnil a ktorým by bolo možné dostatočne osvedčiť žalobcom tvrdené obavy o budúci výkon exekúcie. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní v tom smere, že by sa mohol uspokojiť z prípadne zriadeného záložného práva ako druhý záložný veriteľ v poradí zo zostatku výťažku, resp. z plného výťažku v prípade, ak by exekučné záložné právo, ktoré aktuálne na danej nehnuteľnosti viazne, bolo vymazané. Tieto tvrdenia žalobcu nemajú žiadnu relevanciu k otázke splnenia zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky v podobe osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie. 21. Krajský súd preto konštatuje, že žalobca neosvedčil jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný robil akékoľvek, či už faktické alebo právne úkony, ktorými by ohrozoval budúci možný výkon exekúcie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej. Pri závere o neosvedčení jednej z kumulatívne stanovených podmienok, a to obavy, že exekúcia bude ohrozená, bolo krajským súdom nevyhnutné napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. 22. Vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia tak, ako je tento inštitút vymedzený v ust. § 343 ods. 1 CSP, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť len za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu) ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v postavení potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní, a to voči dlžníkovi (žalovanému), teda v zásade len v konaní, ktorého predmetom je uplatnená peňažná pohľadávka veriteľa ako žalobcu voči dlžníkovi v postavení žalovaného. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že bude ohrozená exekúcia. 23. Pre úplnosť krajský súd poukazuje na článok 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ust. § 343 ods. 1 CSP, a preto v súlade s uvedeným článkom 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.