Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224523 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116224523.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : G. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: B. R., rod. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. F. XXXX/ X, právne zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 421 910, a otca: J. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. X, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 30P/234/2016-138 zo dňa 20. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 30P/234/2016-138 zo dňa 20. októbra 2016 zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletého dieťaťa podala dňa 28.09.2016 na tamojší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým G.. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 21P/115/2007-45, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 13.08.2007, schválil rodičovskú dohodu, ktorou dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal vyživovacou povinnosťou a zároveň upravil styk otca s mal. dieťaťom. S otcom dieťaťa nikdy neboli zosobášení, nakoľko ich vzťah nemal perspektívu. Do veku 9 rokov dieťaťa sa stále stretávali, rozchádzali, udržiavali aký taký kontakt. Absolvovali trestné oznámenie za zanedbanie výživného zo strany otca, ktorý ho za celé spolunažívanie neplatil riadne ako mu bolo stanovené. Nakoľko s otcom dieťaťa bolo spoločné bývanie nemožné, vďaka jeho rôznym aktivitám, ktoré v neposlednom rade spôsobili zánik ich vzťahu, rozhodla sa ukončiť tento vzťah na trvalo. Neprospievalo to zdravému psychickému vývinu ich spoločného syna, ktorý zle znášal ich hádky, ktoré vznikali ich rozdielnymi názormi na život. Začala nový život, keď vo februári 2015 sa s maloletým presťahovala do rodinného domu, ktorý postavila na vlastné náklady. Stretávaniu otca s maloletým nebránila a každý druhý víkend mu ho doviezla a po návšteve aj odviezla domov. Syn chodil domov rozladený, pomaly sa uzatváral, začal sa zle učiť a klamať a zneužíval situáciu a nekomunikovanie svojich rodičov. Naučil sa balansovať na dvoch stranách. V auguste 2015 sa zoznámila s terajším partnerom, s ktorým žijú v jednej domácnosti spolu s mal. synom, ktorý si naňho rýchlo zvykol. Maloletý ho čakával z roboty, hrajú spolu karty, spoločenské hry, čo sa mu veľmi páčilo, lebo konečne sa niekto o jeho aktivity zaujímal z chlapskej strany, čo dovtedy nepoznal. Styk maloletého s otcom obmedzila po tom, ako bol otec hospitalizovaný v nemocnici a ona zistila, že je nakazený Hepatitídou typu C. Bola prekvapená, pretože to bola pre ňu novinka. Čakala, či jej to otec maloletého dieťaťa povie, on však mlčal. Na zdravotnom zázname otca zbadala veľkým červeným písmom Hepatitída C a ďalej tam bolo napísané: silno závislý na drogách (pervitíne a iných drogách). Na druhý deň išli všetci aj s jej novým partnerom na testy, výsledky boli negatívne, avšak maloletý ich musel absolvovať po pol roku opäť, teraz v septembri, nakoľko vírus má inkubačnú dobu aj pol roka. Momentálne čakajú na výsledky. Toto bol dôvod, keď sa rozhodla zabrániť návštevám u otca doma, nakoľko sa tam môže s najväčšou pravdepodobnosťou nakaziť. Volala s otcom, takto mu to otcovi vysvetlila, ale neúspešne. Celkovému styku im nezabránila, kino, zmrzlina, nejaký čas strávený po škole, telefonáty, kým neskončí v robote, no nevyužívali to. Maloletý G. sa zasa prispôsobil situácii, kým chodil k otcovi, zmenil sa na nepoznanie, obviňoval ju, že nechce otca späť. Otec ho kŕmil rečami, že on ich ľúbi, že nie je ako ona, že ona si našla frajera a nasľuboval mu, že on si nikoho nenájde a že G. bude jediný. Odstupom času to maloletému došlo, aj keď im doma pripravil horúce chvíle, bojoval, vzdoroval. Jedného dňa bol u jej mamy na prázdninách v novom byte a z okna videl svojho otca s jeho novou partnerkou a jej maloletým synom, veľmi sa sklamal, rozobrali to doma a vysvetlila mu, že otec chce tiež nový život ako oni, a aj začal, ale to neznamená, že ho nemá rad. Cez školský rok pred prázdninami ho v škole navštívila jeho druhá stará mama a vypýtala si ho z vyučovania na chodbu, kde mu prízvukovala, prečo sa neozýva. V ten deň sa snažila kontaktovať túto starú mamu, no nedvíhala telefón, tak jej napísala sms. Ona jej nezakázala styk s maloletým, môže ho navštevovať, aj do kina zobrať, ale k nim zo zdravotných dôvodov nie. Maloletý sa v súčasnosti stretáva s rodinou jej nového partnera, hlavne s jeho mamou, ktorú volá babka 3, má ju rád, berie ho do hory, na prázdniny, na chatu s jej ďalšou vnučkou, s ktorou sú približne vekovo rovnakí. Od februára 2015 si zasa otec mal. G. neplní vyživovaciu povinnosť a ku dňu podania návrhu dlžil na výživnom 1.000,- Eur, pričom dlh mu stále narastá a tak sa rozhodla podať trestné oznámenie a súčasne podnet na vymáhanie exekútorovi. Otec maloletého už dlhší čas pracuje na stavbe pre firmu VSNS, kde pracuje na lešení pri fasádach, pokúsila sa ho kontaktovať no nereaguje, preto má za to, že jej nedal na výber. Žiada, aby v záujme ochrany zdravia maloletého súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým styk otca s maloletým zakáže. Otec k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyjadril. Súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia posúdil podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 2, § 395 ods. 1, § 396, § 330 CSP, ust. § 28 ods. 1,2, § 36 ods.1, čl. 5 písm. b) a c) Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Konštatoval, že z návrhu matky nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že maloleté dieťa je zo strany otca ohrozované, alebo že by utrpelo nejakú ujmu. Nebolo preukázané, že by konanie otca, ktoré matka opísala v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, bolo možné považovať za také konanie, na základe ktorého by mal súd osvedčenú potrebnosť predbežnej úpravy zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Je síce pravdou, že zdravotný stav otca maloletého, ktorý je nakazený Hepatitídou typu C (žltačkou) je pre maloletého určitým nebezpečenstvom, keď samotná matka sa však po tom ako sa dozvedela, že otec maloletého má uvedenú chorobu, jeho styku s maloletým nebránila, obmedzila ho, pričom sa snažila stanoviť určité pravidlá. Matka v návrhu uviedla, že sa otec s maloletým stretáva len nepravidelne a zápisnici o trestnom oznámení dokonca uviedla, že otec sa s maloletým G. nestretáva od marca 2016 vôbec, čo potvrdil aj otec pri šetrení rodinných pomerov kolíznym opatrovníkom. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením o zákaze styku otca s maloletým, nakoľko súd nezistil dôvod na úplné obmedzenie styku otca s dieťaťom, keďže sa tento v súčasnosti s maloletým nestretáva a dôvody zákazu jeho styku s maloletým matka vidí iba v zdravotnom stave otca. Vzhľadom na uvedené potom podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto tento návrh zamietol. 2. Proti tomuto rozhodnutiu matka maloletého podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a zdôrazňuje, že z jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepochybne vyplynulo, že dieťa je zo strany otca ohrozované Hepatitídou C (hlavne kontakt u otca doma). Po zistení tejto choroby sa otec s dieťaťom nestretávali od marca 2016 (návrat z nemocnice). Matka sa snažila stanoviť pravidlá no otec nesúhlasil. Sám zamedzil styk s maloletým, až na výnimku jednej návštevy v škole v októbri roku 2016, ktorá trvala 5 minút. Matka v súčasnosti nemá ďalšie informácie o zdravotnom stave a pokračujúcom životnom štýle otca, čo bol dôvod, pre ktorý podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a preto žiada odvolací súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na záver ešte poznamenal súd, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný vývoj dieťaťa, z toho dôvodu sú obaja rodičia povinní dbať na zdravie maloletého a podniknúť všetky potrebné kroky k tomu, aby zdravie maloletého nebolo ohrozené zdravotným stavom otca a prejaviť potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby dieťa skutočnosť, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi pociťovalo v čo najmenšej miere. K tomu matka poukazuje na skutočnosť, že dieťa vyrastá celý život s matkou, s otcom dieťaťa nikdy nebývalo v spoločnej domácnosti, a preto uvedené nemá žiadny dopad na maloletého. Rodičovské práva otca nikdy neobmedzovala, avšak otec si jeho rodičovské povinnosti zámerne neplní. S užívaním drog a následným nakazením sa Hepatitídou C ohrozil nielen život matky, ale aj život svojho syna. Otec maloletého sa nikdy nepodieľal na jeho výchove. Poukazuje na stanovisko lekárky maloletého dieťaťa, ktoré stretávanie s infekčne chorým rodičom neodporúča. Napriek tomu matka nemá žiadnu zákonnú možnosť stretávaniu s otcom zabrániť. Preto v neposlednom rade, keďže súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, mala by sa matka riadiť podľa posledného právoplatného rozsudku, avšak aktuálne už dieťa býva na inej adrese. Ak má záujem otec o styk s dieťaťom, mal by si ho vyzdvihnúť v mieste ich bydliska G.-Z. v čase, ktorý bol určený súdom. Je logické , že matka s maloletým stáli pred panelákom na Ul. F. F. XXXX/X, B. a čakali 3 hodiny ,či sa otec ukáže, alebo nie. V minulosti toto prežili neraz a opakovane a G. to neznášal dobre, keď otca očakával v okne a on neprišiel za celý polrok. Po rozhovore s kolíznou opatrovníčkou matka usúdila, že jedinú mieru tolerancie preukáže iba tým, že počas všetkých návštev bude prítomná, na čom aj trvá. V minulosti už prešli už jedným súdom, matka by nerada vystavila dieťa ďalšiemu súdnemu konaniu, nakoľko pri poslednom súde z dôvodu fyzického aj slovného napadnutia otcom bola privolaná Justičná stráž. Preto napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a trvá, aby bolo vyhovené v zmysle návrhu matky. 3. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že styk s maloletým synom G. matka obmedzila po tom, čo po poslednej návšteve u nich doma na Kubínskej ul. č. 5 dostal veľké kŕče v oblasti podbrušia. Bol ihneď hospitalizovaný na JIS-ke s diagnózou zápal pankreasu, na ktorom vyšetrení, na jeho veľké prekvapenie zistili Hepatitídu typu C. Nevie sa vyjadriť v tom zmysle ako dlho bol infikovaný, resp. od koho sa mohol infikovať. Ako náhle bol prepustený do domáceho liečenia, kedy mu ešte trvala PN, sa začal zaujímať o liečbu jeho choroby. Bol informovaný akými formami sa táto choroba prenáša, a to jedine krvou, a to tiež len v prípade, že by partnerka mala nejakú ranku, cez ktorú by sa jeho infikovaná krv dostala do jej tela. Teda tvrdenie matky dieťaťa, že pri návšteve v nemocnici na oddelení JIS jej sestrička povedala, aby s ním neudržiavala žiaden fyzický kontakt nie je pravda. Z obsahu vyjadrenia matky dieťaťa vyznieva, že návštevy jeho syna sú životu nebezpečné. Je veľmi smutné, ak sa uchyľuje k takýmto praktikám a znevažuje jeho zdravotný stav, pričom takýto počin by mohol kľudne označiť ako šírenie poplašnej správy alebo ohováranie. Ľudia s takouto diagnózou dokážu žiť plnohodnotný život. Konzumentom drog, ktoré v minulosti užíval sa nedoporučuje pri intravenóznej aplikácii drogy použiť injekciu, resp. ihly po druhom konzumentovi. On sa momentálne lieči na túto diagnózu, tak vie presne o čom hovorí. On nemá lepru alebo mor a poukazuje, že úspešnosť liečby je takmer 100%. Poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že ak by súd mu zakázal styk s otcom, išlo by o precedens v celosvetovom meradle, lebo aj osoby infikované chorobou HIV, ktorá je ďaleko nebezpečnejšia a títo ľudia nie sú obmedzovaní vo svojich ľudských právach, ktoré im garantuje Ústava ako aj Dohovor o ľudských právach, preto má za to, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mu bol zakázaný styk s dieťaťom ako nedôvodný zamietol. Preto navrhuje, aby počas liečby, ktorú momentálne absolvuje sa pokračovalo v stretávaní s dieťaťom tak ako o tom rozhodol rozsudok č. 21P/115/2007-45. 4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom mu z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 5. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP a § 387 ods. 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 6. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti, rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, zrozumiteľné, výstižné a vyčerpávajúce, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné : Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení, bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery u účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných práv tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie vzhľadom na jeho charakter nemôže zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje odvolací súd základný atribút, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné predovšetkým prihliadnuť a preferovať samotné dieťa, a preto aj z tohto dôvodu ako správne poznamenal súd prvej inštancie, obidvaja rodičia sú povinní dbať na zdravie maloletého a vždy sú povinné podniknúť všetky potrebné kroky a opatrenia k tomu, aby zdravie maloletého nebolo ohrozené zdravotným stavom otca, no zároveň aj prejaviť potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby dieťa, ktoré nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, túto skutočnosť pociťovalo v najmenšej miere. No samotná skutočnosť, že otec dieťaťa je liečený na Hepatitídu typu C nemôže byť dôvodom na zákaz styku s maloletým dieťaťom. Otec sa na uvedenú chorobu riadne lieči, uvedomuje si aj nebezpečenstvá tejto choroby, no v danom konaní ničím nebolo osvedčené, že by ohrozoval svoje maloleté dieťa. S poukazom na uvedené potom odvolací súd nemohol prisvedčiť opodstatnenosti argumentácií odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 7. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)