Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308207166 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5308207166.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom T. X, W., proti odporcom: 1/ S. J., nar. X. X. XXXX, bytom J. XXX, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o. so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, 2/ R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, M., v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, uloženie povinnosti strpieť výkon tohto práva a odstránenie plotu, na odvolanie odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 14C/5/2008-451 zo dňa 3. júla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporca v rade 1/ je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 74,58 eur a zaplatiť ich na účet zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Rojčeka, so sídlom T. X, W., a to do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemky odporcov 1/, 2/, parc. KNC č. 3433/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 a parc. KNC č. 3433/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. J.. Odporcom uložil povinnosť strpieť právo prechodu peši a motorovým vozidlom po týchto parcelách a povinnosť odstrániť z nich plot. Odporcovi v rade 1/ uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 104,92 eur, Navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi 2/ nepriznal a odporcom v rade 1/,2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť SR na účet Okresného súdu Čadca trovy štátu vo výške 323,39 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to výkonom tohto práva vydržaním v roku 1989. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt toto právo prechodu po zákonom určenú dobu 10 rokov nerušene pre seba aj fyzicky vykonával a počas celého plynutia tejto doby bol dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Ohliadkami na mieste samom a z fotodokumentácie na nich zhotovenej mal súd preukázané, že na pozemkoch odporcov je postavený plot, ktorý bráni navrhovateľovi v práve prechodu, preto súd zároveň uložil odporcom povinnosť odstrániť tento plot, aby mohol navrhovateľ právo prechodu realizovať. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mal nárok na náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia (odmena, paušálne náhrady, náhrada za stratu času a náhrada za použitie osobného motorového vozidla) predstavujú spolu sumu 1 104,92 eur, ktorú sumu zaviazal súd odporcu 1/ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Súd zaviazal spoločne a nerozdielne odporcov 1/, 2/ na náhradu trov konania, ktoré v konaní vznikli štátu vo výške 323,39 eur. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca v rade 1/. Rozsudok sa neriadi ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože súd sa bez riadneho odôvodnenia nijakým relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho tvrdenými preukazovanými skutočnosťami. Rozhodnutie nesie znaky arbitrárnosti. Navrhovateľ od začiatku konania nevedel, čo chce a samotný jeho postup ohľadne sporných parciel ako aj prístupovej cesty je zmätočný. Navrhovateľ síce po tom, čo začal stavať svoj rodinný dom, vykonával právo prechodu cez sporné pozemky, avšak toto právo mu bolo udelené len do času, kým si nepostaví rodinný dom, pri stavbe ktorého si mal vybudovať svoj samostatný prístup k nehnuteľnostiam. Súd sa nevysporiadal s tým, že navrhovateľ začal v priebehu výstavby rodinného domu budovať premostenie cez potok Šlahor, a to za účelom zriadenia prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Bol presvedčený, že na vydanie deklaratórneho rozsudku, ktorým súd navrhovateľovi deklaroval nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním neboli splnené podmienky. Pokiaľ bude navrhovateľovi priznané právo prechodu cez predmetné parcely, toto bude z jeho strany zneužité, a to na prejazd nákladnými vozidlami na dennej báze z dôvodu akejsi pomsty hlavne voči osobe odporcu 1/ a takýmto spôsobom sa stane dom, v ktorom býva s rodinnou, neobývateľný. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietnuť. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní, sú zavádzajúce a právne nerelevantné. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ nerušene užíval prístupovú cestu od roku 1979, a to až do roku 1999, resp. 2002, kým odporca v rade 1/ a pôvodný odporca v rade 2/ nepostavili pletivové oplotenie. Mal za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že bol oprávnený a dobromyseľný v držbe. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, uplatnil si trovy odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Nemožno sa stotožniť s názorom odporcu v rade 1/ týkajúcim sa nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, pokiaľ išlo o dobromyseľnosť výkonu práva zo strany navrhovateľa. Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zo svedeckej výpovede Antónie Strakovej (dcéry pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti) jednoznačne vyplynulo, že jej právna predchodkyňa uzavrela s navrhovateľom ústnu dohodu na základe, ktorej mu umožnila právo prechodu, a preto i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ bol pri výkone svojho práva dobromyseľným. Odporcom v rade 1/ namietaná skutočnosť možného prístupu cez inú nehnuteľnosť (most cez potok) je pre posúdenie podmienok vydržania práva vecného bremena v tomto prípade irelevantná, a preto na ňu ani odvolací súd neprihliadal. Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov v celom rozsahu, a preto i v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vo výške 66 eur (vyjadrenie k odvolaniu) + 1 x 8,58 eur režijný paušál, čo spolu predstavovalo sumu 74,58 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.