Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/151/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310202604 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5310202604.6 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., M. R. K. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Editou Tomkovou, advokátkou so sídlom I., D. X, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, právne zastúpenému JUDr. Marekom Belkom, LL.M, advokátom so sídlom L., F. D. XXXX, v konaní o zaplatenie 3.000 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/4/2011-429 zo dňa 15. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.000 eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2009. Reflektujúc predchádzajúce pokyny odvolacieho súdu konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej finančnej solventnosti, keď ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke vlastnil osobné motorové vozidlo, nehnuteľnosti, bol zamestnaný a preukázal sumu hotovostných disponibilných zdrojov. Naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že nebol odkázaný na poskytnutie pôžičky a že k relevantnému časovému momentu nebol zadlžený. Z lustrácie Sociálnej poisťovne za rozhodné obdobie totiž vyplýva, že vykazoval pre určenie odvodov do Sociálnej poisťovne mínusové položky a bol zadlžený. Okrem toho mu v rámci vyporiadania BSM síce pripadli do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, výplatok za ne však predstavoval len 330 eur, čoho dôvodom mohol byť nesplatený úver na nehnuteľnosti. Zároveň k dlžobám žalovaného bolo potrené vyhodnotiť aj súdne spory, v ktorých vystupoval ako žalovaný, resp. ako povinná osoba. 2. Ďalej sa súd prvej inštancie v zmysle skorších záverov odvolacieho súdu zaoberal účelom poskytnutej pôžičky. V danej spojitosti uviedol, že žalobca najskôr tvrdil, že pôžička bola poskytnutá ako bezúčelová. Rovnaká skutočnosť vyplýva za výpovede svedkyne - matky žalobcu ako aj z písomného znenia zmluvy o pôžičke. Následne podľa súdu žalobca manipulatívne a účelovo prispôsoboval tvrdenia, keď uviedol, že pôžička bola síce dohodnutá bezúčelovo, avšak žalovaný uviedol, že tieto peniaze potrebuje na vyplatenie dlhov, ktoré má voči tretím osobám. Ďalej žalobca uviedol, že prevažnú časť peňazí (neskôr konkretizovanú sumou 2.000 eur) odovzdal žalovaný v rovnaký deň, t.j. 10.10.2009 za prítomnosti svedkyne Z. B. E. na vyplatenie svojho dlhu za kúpu motorového vozidla. Na základe výzvy súdu Dopravný inšpektorát OR PZ v Čadci oznámil, že na K. M. ani na Z. Z. nebolo evidované osobné motorové vozidlo VW Passat 1,9 TDi. Tým považoval súd za ustálené, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný bol vlastníkom alebo držiteľom uvedeného vozidla. Ani svedeckými výpoveďami svedkov Z. a E. žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie účelu poskytnutej pôžičky - kúpy motorového vozidla. Jednak považoval za objektívny dôkaz vyjadrenie OR PZ Čadca, ktorému pripísal vyšší stupeň dôkaznej sily, navyše vyhodnotil výpoveď svedkyne Z. ako nevierohodnú, a to s poukazom na prepojenie žalobcu na menovanú svedkyňu. Táto totiž sama uviedla, že žalobcu pozná asi 10 rokov a jej vzťah k žalobcovi je priateľský. Súd neuveril tvrdeniu, že sa dňa 10.10.2009 pri odovzdávaní finančnej čiastky B. E. ocitla náhodou a že nebola zainteresovaná vo vzájomných záležitostiach Takéto tvrdenie je totiž v rozpore s jej ďalším tvrdením, že niektoré z papierov, ktoré tam boli podpisované má svedkyňa u seba. Pokiaľ by totiž svedkyňa nijakým spôsobom nebola zainteresovaná na uvedených vzťahoch, bola tam len náhodne, nebol dôvod, aby mala k dispozícii uvedené listiny. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedkyňa má k dispozícii aj zmluvu o pôžičke zo dňa 10.10.2009, čo preukazuje, že vzťah svedkyne je nielen 10 ročným priateľským vzťahom, ale vzťahom nad rámec uvedeného priateľského vzťahu, keď uschovala listiny z obchodných a iných jednaní žalobcu. Ďalej súd poukázal na lustráciu súdnych sporov na tamojšom súde, ktoré žalobkyňa vedie, hoci z výpisu zo živnostenského registra nevyplýva, že by mala právo poskytovať pôžičky. Navyše je zastúpená JUDr. Floriánom, advokátom, u ktorého je žalobca advokátskym koncipientom. Rovnako ako žalobca teda poskytuje pôžičky a je zainteresovaná na tejto činnosti. Pokiaľ sa na uvedenom stretnutí zúčastnila, ak bolo realizované, nebolo to náhodne, ale cielene. Taktiež svedkyňa nemá v predmete činnosti zahrnuté ani poskytovanie a úschovu listín, napriek tomu takúto činnosť poskytuje. Súd zdôraznil, že originál listiny po vykonaní znaleckého dokazovania vrátil priamo žalobcovi, pričom pokiaľ ho požadoval k druhému znaleckému dokazovaniu, žalobca trval na tom, aby súd listinu vyžiadal od svedkyne Z., ktorá žiadala od súdu úhradu na zabezpečenie listiny zo Švajčiarska. Okresný súd preto uzavrel, že postup svedkyne je prepojený so žalobcom, vykonávajú rovnakú činnosť, s rovnakým účelom a manipulatívnym prístupom. Za nepreukázané preto považoval tvrdenie o odovzdaní sumy 2.000 eur svedkovi E. na kúpu vozidla, a to v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. 3. Pokiaľ ide o výsluch svedka E., tento sa na pojednávanie nedostavil, súd mu preto doručil otázky, na ktoré svedok písomne uviedol, že bol osobne prítomný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, dátum si nepamätal, nevidel však, že by žalovaný fyzicky prevzal od žalobcu nejaké peniaze, všetky úkony žalobcu sa obmedzovali len na podpisovanie ním vyhotovených dokumentov, ktoré žalovanému a svedkovi žalobca predkladal k podpisu. Vozidlo VW Passat vlastní od roku 2007 do 2009, žalovaný plánoval kúpu tohto vozidla od svedka, ale k tomu nedošlo. Žalobca pod prísľúbom vysporiadať pozemok starej matke svedka podvodným spôsobom od neho vylákal značnú sumu peňazí, o ktorej skutočnosti bolo podané trestné oznámenie. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že upustil od výsluchu svedka a to s ohľadom na jednoznačný písomný prejav, ako aj na okolnosti, že opätovne sa nedostavil na pojednávanie, resp. že výsluch svedka navrhol žalovaný, ktorý však bol úspešným účastníkom konania, preto by bol vykonaný zbytočne. Navyše bol vzťah svedka E. k žalobcovi zaujatý a menovaný svedok poprel, že by bol svedkom toho, čo tvrdil žalobca. Okresný súd teda dodal, že žalobca ani z tohto pohľadu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal účel poskytnutej pôžičky. 4. Ďalším záväzným pokynom odvolacieho súdu bolo objektivizovať závery psychiatričky MUDr. M., t.j. či bol žalovaný v relevantnom období pod vplyvom antidepresív. Z vyjadrení menovanej lekárky vyplýva, že žalovaný bol jedenkrát vyšetrený v ambulancii, boli mu predpísané antidepresíva, anxiolytiká a hypnotiká, na dopyt súdu oznámila, že mal reaktívnu depresívnu poruchu. Uvedené lieky mohli ovplyvniť jeho pozornosť, na ostatné otázky má právo odpovedať znalec. Predmetným vyjadrením MUDr. M. mal okresný súd preukázané, že vzhľadom k situácii, v ktorej sa žalovaný nachádzal v súvislosti s rozvodovým konaním, ako aj vzhľadom k dôvere žalovaného v žalobcu a manipulatívneho prístupu žalobcu, mohla byť jeho pozornosť v dôsledku požitia uvedených liekov a celkovej psychickej situácie natoľko oslabená, že si nemusel všimnúť listiny, ktoré podpisuje a ktoré účelovo žalobca predkladal. 5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal vyhodnotením samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2009. Tu zdôraznil, že žalobca vedie voči žalovanému viacero súdnych sporov, v ktorých od žalovaného vymáha účelovo po jednotlivých časových úsekoch úrok z omeškania z poskytnutej pôžičky, ktorá je predmetom tohto sporu a to napriek tomu, že konanie vo veci pôžičky nebolo právoplatne ukončené. Predmetné (čiastkové) žaloby sú preto podané predčasne a špekulatívne, zamerané len na ekonomický efekt žalobcu a na vyvolanie tlaku na žalovaného ako i spôsobenie neprehľadnosti konania. 6.V danej spojitosti okresný súd argumentoval, že prvým znaleckým posudkom bolo preukázané, že podpis žalovaného na zmluve o pôžičke je jeho pravým podpisom, pričom znalec zároveň uviedol, že podpisy na zmluve o pôžičke peňazí boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené až po vytlačení textu zmluvy a podpisových doložiek. Tým mal súd preukázané, že po formálnej stránke zmluva o pôžičke mala všetky náležitosti formálne platného právneho úkonu. Podpis žalovaného je vlastnoručný, znalecky bola preukázaná pravosť listiny. 7.Nadväzne sa však pre platnosť zmluvy o pôžičke vyžaduje reálne odovzdanie finančných prostriedkov, ktorého preukázanie (inak než článkom I./5 zmluvy o pôžičke) zaťažovalo žalobcu. Uvedenú okolnosť potvrdzovala svedkyňa Y., matka žalobcu, ktorá mala byť osobne prítomná, keď sa žalovaný dostavil ku nim domov, odišli so žalobcom do izby a následne ju informovali, že ide o pôžičku, ktorú žalovaný nahlas prečítal, syn mu odovzdal sumu 3.000 eur a podpísali zmluvu. Okresný súd uviedol, že v zmysle zákona o účtovníctve bolo povinnosťou žalobcu vyhotoviť účtovný doklad o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov. Vzhľadom k príbuzenskému vzťahu so svedkyňou a vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu, kedy aj príbuzný žalobcu poskytovali pôžičky rovnakého charakteru, súd totiž nemohol tejto výpovedi poskytnúť rovnakú dôkaznú silu ako by mal účtovný doklad o odovzdaní a prevzatí pôžičky. Žalobca po celú dobu konania nepredložil doklad o tom, že má živnostenské oprávnenie na poskytovanie pôžičiek ako nebankový subjekt, hoci z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôžičky poskytoval vo väčšom rozsahu. Súd zároveň priložil prehľad súdnych konaní, ktoré vedie žalobca pred tamojším súdom o zaplatenie pôžičiek Vzhľadom k opísaným okolnostiam prípadu - poskytovanie pôžičiek zo strany príbuzných žalobcu, uzavretie zmluvy v súkromí žalobcu za prítomnosti jeho matky - dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal reálne odovzdanie a prevzatie pôžičky 3.000 eur ako podmienku platnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2009 (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/293/2008, resp. 5Cdo 55/98). Z tohto dôvodu je predložená zmluva o pôžičke neplatná podľa § 39 OZ. Dodal, že žalovaný po celý čas tvrdil, že zmluvy o pôžičke mu musela byť zo strany žalobcu podsunutá pri podpisovaní iných písomností v súvislosti s rozvodovým konaním. 8. Napokon súd prvej inštancie popísal a vyhodnotil okolnosti súvisiace s rozhodovaním danej veci, a to sťažnosti žalobcu na sudkyňu, návrh na jej vylúčenie, podnet na začatie disciplinárneho konania ako i (naopak) podnet sudkyne k prevereniu trestnej činnosti žalobcu a uzavrel, že žalobca sa podaniami snažil zastrašiť sudkyňu pri rozhodovaní, vylúčiť ju z rozhodovania a tým zmariť právo žalovaného na zákonný súd podľa § 48 ods. 1 Ústavy SR. 9. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za podaný odpor, resp. odvolanie, ako i trovy znaleckého dokazovania vo výške 300 eur. Napokon podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania preddavkované štátom vo výške 794,61 eur. 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur, alternatívne zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s argumentáciou, že podania žalobcu týkajúce sa úrokov z omeškania sú špekulatívne, nakoľko v týchto konaniach žalobca uplatnil dispozičnú zásadu a je výhradne na ňom, akým spôsobom uplatní právo pred súdom, t.j. či súhrnne alebo čiastkovo. Taktiež jednotlivé spory vedené pred tamojším súdom nemajú s predmetom tohto sporu nič spoločné, netýkajú sa účastníkov posudzovaného konania. 11.Odvolateľ zdôraznil, že počas celého súdneho konania konzistente tvrdil, že predmetná pôžička bola poskytnutá bezúčelovo, toto vyjadrenie nikdy nemodifikoval. Okolnosť, že uviedol, na čo túto bezúčelovú pôžičku použil, nie je iným, následným tvrdením žalobcu a špecifikáciou účelu, ale len autonómne rozhodnutie žalovaného uhradiť ním špecifikované podlžnosti, ktoré (rozhodnutie) oznámil žalobcovi. Ak raz bola pôžička medzi účastníkmi dohodnutá bezúčelovo, je logické, že žalobca nemal dôvod poznať, na aký účel žalovaný v danom čase finančné prostriedky potreboval. Odvolací súd neprikázal unesenie dôkazného bremena žalobcovi, nakoľko to ani nie je možné, keďže táto pôžička bola bezúčelová. Odhliadnuc od toho žalobca vedel, že čiastku 2.000 eur mieni žalovaný vrátiť svedkovi E.. Ak mal prvostupňový súd v tejto spojitosti nejaké pochybnosti, mal vypočuť menovaného svedka. Pokiaľ ide o vzájomnú korešpondenciu s Dopravným inšpektorátom v Čadci s výsledkom, že na žalobcu ani žalovaného nebolo predmetné motorové vozidlo evidované, uvedené neznamená, že medzi svedkom E. a žalovaným nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o kúpe motorového vozidla. Žalobca totiž nikdy netvrdil, že by mal toto vozidlo registrované na seba, resp. že by bolo registrované na žalovaného. Evidenčná povinnosť totiž nemá nič spoločné s osobným vlastníctvom motorového vozidla. zdôraznil, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami a bol v rozhodnom čase preukázateľne dlžníkom. 11. Žalobca sa nestotožnil ani so spochybnením svedeckej výpovede svedkyne Z.. Mal za to, že sudkyňa si k tejto svedkyni vytvorila nepriateľský vzťah z dôvodu, že si menovaná uplatnila svoj nárok na preplatenie nákladov na cestovné. Rovnako to vyplýva z trestného oznámenia sudkyne na svedkyňu Z.. Zdôraznil, že neexistuje jediný podklad preukazujúci tvrdenie súdu, že svedkyňa Z. disponuje akýmikoľvek podkladmi z akýchkoľvek obchodných jednaní žalobcu. Už samotná skutočnosť, že svedkyňa na pojednávaní nepredložila písomnosti podpísané žalovaným a svedkom E., ani ich neodovzdala žalobcovi svedčí o tom, že svedkyňa nemá k žalobcovi žiadny bližší vzťah. Ďalšie dôvody, na ktorých základe sudkyňa spochybnila výpoveď svedkyne Z., sú výhradne účelové, netýkajú sa posudzovanej veci. Sudkyňa len popisuje viaceré súdne konania, ktoré s posudzovanou vecou nijako nesúvisia. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že z výpisu z živnostenského registra nevyplýva, že by svedkyňa mala právo poskytovať pôžičky, svedkyňa žiadne pôžičky neposkytuje, ako fyzická osoba jediný raz požičala finančné prostriedky vo výške 2.650 eur na základe notárskej zápisnice. Je zároveň slobodnou voľbou oprávneného nechať sa zastúpiť akýmkoľvek advokátom pre úspešné vymáhanie svojej pohľadávky. 12. Z vykonaného dokazovania je podľa odvolateľa obdobne zrejmé, že on nie je podnikateľ, nikdy neposkytoval žiadne pôžičky ako nebankový subjekt, nikdy ich neposkytoval za účelom dosiahnutia zisku, nakoľko poskytnutie bezúročnej pôžičky žalobcom ako fyzickou osobou druhej fyzickej osobe nie je podnikaním, preto žalobca nepotrebuje žiadne živnostenské oprávnenie. Rovnako svedkyňa Z. nemá dôvod mať v predmete podnikateľskej činnosti poskytovanie úschovy listín, nakoľko takúto činnosť nikdy nevykonávala/neposkytovala. Svedkyňa Z. si v zmysle zákona riadne vyúčtovala výdavky spojené s prevzatím, odovzdaním ako i vrátením originálu listiny, a to na základe výzvy súdu. V danej spojitosti označil súdom vykonané vyhodnotenie postupu svedkyne Z. - že je prepojená so žalobcom a že vykonáva túto činnosť účelovo, manipulatívnym prístupom - za porušenie základného práva na spravodlivý, nestranný a nezávislý súd. Ani jedno účelové tvrdenie z trestných oznámení nebolo preukázané, keďže sa skutky nikdy nestali. 13. Ďalej odvolateľ okresnému súdu vytýkal, že napriek jasnému usmerneniu odvolacieho súdu nevykonal výsluch svedka E., a to zároveň i napriek tomu, že jeho vyjadrenie sú úplne v rozpore s tvrdeniami žalovaného. Vyjadrenie B. E. nebolo vykonané zo žiadneho procesne použiteľného dôkazného prostriedku, preto je bezpredmetné. Ak menovaný uvádza, že bol osobne prítomný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným a k nej nikdy nedošlo, bolo pre spochybnenie svedeckých výpovedí svedkyne Y. a Z. potrebné tohto svedka priamo vypočuť. Upustenie od výsluchu tohto svedka, vzhľadom ku jednoznačnému písomnému prejavu, je nesprávnym postupom súdu, nakoľko zo svedkovho prejavu vyplývajú mnohé nejasnosti a rozpory. Rovnako nesprávnym je tvrdenie súdu, že výsluch tohto svedka navrhol žalobca. 14. Obdobne okresný súd hodnoverným spôsobom neprešetril liečbu žalovaného u MUDr. M. a to napriek tomu, že sa menovaná na súd dostavila. Žalovaný ako aj jeho právny zástupca sa však účelovo nedostavili, svoju neúčasť včas neospravedlnili, súd pojednávanie odročil a na ďalšie už MUDr. M. nezavolal. Následne i napriek skutočnosti, že z dotknutého vyjadrenia MUDr. M. nijakým spôsobom nevyplynulo, že by žalovaný užíval akékoľvek lieky, súd mal uvedeným vyjadrením za preukázané, že žalovaný si nemusel všimnúť listiny, ktoré podpisuje. 15. Žalobca zdôraznil, že svedeckou výpoveďou svedkyne Y. a Z. jednoznačne uniesol dôkazné bremeno o reálnom odovzdaní pôžičky žalovanému a teda o platnosti zmluvy o pôžičke. Taktiež uniesol bremeno tvrdenia ohľadne účelu poskytnutej pôžičky, a to odovzdanie sumy 2.000 eur svedkovi E.. Došlo teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Dodal, že žalovaný v konaní neuvádza, že mu bola manipulatívne a účelovým spôsobom podsunutá zmluva o pôžičke a že texte tejto zmluvy bol následne na ním podpísaný papier dopísaný. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé a pojem manipulatívny a účelový spôsob je termín, ktorý v tomto zmysle zaviedla sudkyňa, nie žalovaný. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia, že žalovaný žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, žiadne finančné prostriedky neprevzal, ani nežiadal, čo bolo vyvrátené znaleckým skúmaním a svedeckými výpoveďami. Podpis žalovaného teda nebol získaný záludným spôsobom, v súvislosti s podpisovaním iných listín týkajúcich sa rozvodového konania žalovaného, nakoľko v čase podpísania zmluvy o pôžičke žiadne rozvodové konanie neprebiehalo. 16. Záverom žalobca zopakoval tvrdenia o zaujatosti sudkyne, napadnuté rozhodnutie označil za zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne, vykonané hodnotenie dôkazov za svojvoľné. 17.Napokon odvolateľ namietal priznanie trov konania, nakoľko žalovaný si trovy v zákonnej lehote neuplatnil, jeho právny zástupca si ich nevyčíslil. Boli vykonané dva znalecké posudky, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, jeho procesná obrana bola účelová 18.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 19.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie. 20. Súd prvej inštancie nemal inú možnosť, než sa riadiť záväzným pokynom/usmernením (iného senátu) odvolacieho súdu o nevyhnutnosti zistenia účelu poskytnutej pôžičky, resp. úvahou odvolacieho súdu, v zmysle ktorej „podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania je zároveň potvrdením prevzatie pôžičky s ohľadom na skutkový stav súdenej veci nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky“. S uvedenými závermi iného senátu odvolacieho súdu však nie je možné sa stotožniť, naopak podpis zmluvy o pôžičke s uvedeným textom je významným dôkazom o prevzatí predmetu pôžičky, hoci nie je vylúčené, že výsledky hodnotenia celého vykonaného dokazovania môžu viesť k opačnému záveru, t.j. ku konštatovaniu, že k reálnemu odovzdaniu pôžičky nedošlo. V zásade však východiskovo (t.j. bez zohľadnenia ďalších/následných skutkových zistení a právnych úvah) uvedená okolnosť - znenie čl. I./5 zmluvy o pôžičke (i za pripustenia logicky vystavaného hodnotenia nehodnovernosti/neobjektívnosti svedkyne Z.) v spojení so závermi znaleckého dokazovania „nakláňa“ dôkaznú situáciu v prospech tvrdení žalovaného. Púhe vyjadrenie MUDr. M. z opísaného hľadiska nie je spôsobilé takúto dôkaznú situáciu „otočiť“ v prospech žalovaného. Rovnako takouto dôkaznou „silou“ nedisponuje (sama osebe) ani okolnosť uzavretia zmluvy v domácom prostredí žalobcu. 21.Pokiaľ ide o spornosť účelu pôžičky, určujúcou skutočnosťou je zmluvne prejavená vôľa a tá smerovala k bezúčelovému poskytnutiu finančných prostriedkov. Nadväzne síce z hľadiska preukazovania/zisťovania samotného faktu odovzdania/prevzatia predmetu pôžičky nie je vylúčené podporne zisťovať skutočný/reálny účel pôžičky, ide však len o „sekundárnu“ okolnosť, nakoľko nie je možné opodstatnene klásť na žalobcu dôkazné bremeno k okolnosti, ktorá nebola v dotknutom kontraktačnom procese zakotvená. Inými slovami, z podporného charakteru tohto argumentu nie je možné vysloviť určujúci záver o neunesení dôkazného bremena (len na tomto základe) vo vzťahu k ne/ platnosti zmluvy o pôžičke. 22. Na druhej strane zásadnou sa však v okolnostiach súdenej veci javí okolnosť, ktorú okresný súd naznačil, avšak nedoviedol do relevantného záveru. Pokiaľ totiž konanie žalobcu spočívajúce v opakovane poskytovaných pôžičkách a ich súdnom vymáhaní (okolnosť známa odvolaciemu súdu i z jeho vlastnej činnosti, napr. vo veci 10 Co/277/2010) má vykazovať znaky konania v rozpore s právom, v dôsledku čoho takémuto konaniu nemá/nemôže byť poskytnutá právna ochrana (bez ohľadu na prípadné unesenie dôkazného bremena žalobcom o poskytnutí predmetnej pôžičky), súd prvej inštancie musí toto „závadné“ konanie jednoznačne pomenovať/označiť (púhe viacnásobné poskytnutie bezúročnej pôžičky fyzickou osobou, bez ďalšieho, takýmto nežiaducim konaním nie je, hoci motivácia takéhoto konania, t.j. poskytovania bezúročných pôžičiek v zásade cudzím osobám je zjavne pochybná). Predovšetkým teda súd musí vykonať konkrétnejšie dokazovanie ohľadne ďalších súdnych konaní vedených žalobcom a vyvodiť, v čom spočíva ziskovosť jeho konania - úroky, opakované uplatňovanie si úrokov z omeškania v oddelených konaniach a tým navyšovanie trov právneho zastúpenia, skryté platby v podobe napr. reálneho požičania nižšej než v pôžičke deklarovanej sumy, čím sa obchádza inštitút zmluvných úrokov a pod. Zároveň platí, že žalobca síce opodstatnene tvrdí, že neposkytuje pôžičky ako nebankový subjekt, svojim postupom (skrytou ziskovosťou) sa však môže (potencionálne) práve vyhýbať zákonným povinnostiam (vrátane daňových) súvisiacim s legálnym poskytovaním pôžičiek, čo môže viesť k deformácii trhu, obmedzeniu kontrolovateľnosti poskytovania finančných pôžičiek a v neposlednom rade obídeniu spotrebiteľskej ochrany garantovanej právnymi normami pri licencovanom poskytovaní finančných pôžičiek. K takémuto záver však obsah spisu v danom štádiu neposkytuje dostatočný podklad. 23. Pokiaľ ide o prezentované námietky voči postupu zákonnej sudkyne, tieto (jednak) už boli predmetom rozhodovania nadriadeného súdu v rámci uznesenia vydaného pod sp. zn. 9NcC/41/205 zo dňa 8.10.2015, zároveň čiastočne spočívajú v procesnom postupe sudkyne a ktoré okolnosti nie sú (§ 49 ods. 3 CSP) dôvodom na jej vylúčenie. 24. V ďalšom postupe preto súd prvej inštancie uplatnený nárok opätovne posúdi v zmysle prezentovaných úvah odvolacieho súdu a na základe dosiahnutých zistení sa prikloní k rozhodnutiu v zmysle ne/unesenia dôkazného bremena príslušnou sporovou stranou (bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku) alebo k právnym záverom v zmysle bodu 22 odôvodnenia tohto rozsudku. 25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.