Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3To/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312010058 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312010058.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 10. novembra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Dany Wänkeovej prejednal odvolanie obžalovanej Ing. R. N. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/18/2012 z 8.4.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/18/2012 z 8.4.2016 vo výroku o náhrade škody. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených - W. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, okr. J., - W. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. M. č. XXX, okr. J., - Ing. F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. M. č. XXX, okr. J. a - Bc. W. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. M. XXX, okr. J. o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Ing. R. N. uznaná za vinnú z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za uvedený trestný čin jej bol uložený peňažný trest vo výmere 300,-Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 10 dní. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenému W. Z. škodu vo výške 3.817,30 Eur, poškodenému W. Z. škodu vo výške 1.272,43 Eur, poškodenej Ing. F. Z. škodu vo výške 1.272,43 Eur a poškodenej Bc. W. Z. škodu vo výške 1.272,43 Eur. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd neskúmal, či si nástupcovia poškodenej uplatňujú nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní. Poukázala pritom na civilné konanie vedené na Okresnom súde Čadca, v ktorom právni nástupcovia nemali záujem uplatňovať si voči obžalovanej - v tom konaní voči odporkyni náhradu škody. Nedopustila sa trestného činu sprenevery, pretože jej nebola zverená žiadna cudzia vec, s ktorou by mala nakladať určeným spôsobom. Poukázala na výpoveď poškodenej F. Z. z hlavného pojednávania, kde uviedla, že peniaze dala svojej sestre, o čom obžalovaná nevedela. Výpovede svedkov G. N. a B. N. preto považuje za krivé svedectvá. Nemala vedomosť, že by s peniazmi, ktoré jej zveril jej vtedajší manžel, mala nakladať ako s vecou vo vlastníctve poškodenej. Vedela však, že jej a jej vtedajšiemu manželovi poškodená peniaze požičala. Súd v rámci dokazovania dostatočne nepreveril účty účastníkov, najmä firemný účet spoločnosť Konkol, s.r.o. Išlo o spoločný firemný účet obžalovanej a jej bývalého manžela. Peniaze poškodenej boli vložené práve na tento firemný účet. Poukázala na rozpor vo výpovediach G. N., B. N. a F. Z. ohľadom skutočnosti, kedy bol založený účet, kedy došlo k vkladu peňazí a taktiež aj k zriadeniu dispozičného práva k tomuto účtu. Svedkyňa G. N. uviedla, že to bolo v jeden deň. Takto to aj tvrdila poškodenej a B. N.. Z výpisu z účtu však vyplýva, že k zriadeniu dispozičného práva aj G. N. došlo až o 3 dni neskôr, ako bol účet zriadený. Sporná je aj suma, ktorá mala byť z peňazí F. Z. vybratá z účtu za účelom výmeny okien. Pokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že na výmenu okien bolo vybratých 40.000,-Sk, F. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že výmena okien bola zaplatená zo sumy 50.000,-Sk, ktoré dala B. N.. B. N. uviedol, že keď sa menili okná, vyberala sa suma 40.000,-Sk. G. N. uviedla, že keď sestra potrebovala peniaze, pýtala, aby sa vybralo z účtu 50.000,-Sk. Z výpisu z účtu je preukázané, že dňa 5.11.2008 bol uskutočnený výber v sume 50.000,- Sk. Má za to, že tieto skutočnosti preukazujú, že v prospech poškodenej bola z účtu vybratá suma 50.000,-Sk. Záverom uviedla, že v tom čase všetky finančné prostriedky vedené na všetkých účtoch boli spravované manželmi spoločne, teda ňou a jej bývalým manželom, bez ohľadu na to, na koho meno bol vedený účet. Výber pre F. Z. robila v úmysle čo najskôr jej zabezpečiť peniaze na okná. Domnieva sa, že v predmetnej veci existuje rad dôvodných pochybností o jej vine. Záver súdu o vine obžalovanej nie je dostatočne preukázaný a odôvodnený. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, čím porušil zásadu hodnotenia dôkazov. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ju spod obžaloby podľa § 285 písm. a), resp. písm. c) Tr. por. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ale tieto sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne krajský súd zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o výrok o náhrade škody. Krajský súd považuje za potrebné konštatovať, že v predmetnej veci už rozhodoval uznesením sp.zn. 3To/154/2015 z 10.12.2015, kde pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ obžalovaná v odvolaní namieta, že nebolo preukázané, že by svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, nakoľko si nie je vedomá, že by jej bola zverená cudzia vec a poukazuje pritom na výpoveď poškodenej F. Z. z 19.9.2012, krajský súd poznamenáva, že k tejto skutočnosti už zaujal svoje stanovisko vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré nemá dôvod meniť, nakoľko nedošlo k zmene dôkaznej situácie, ktorá by zmenu názoru krajského súdu odôvodňovala. Taktiež k hodnoteniu výpovedí svedkov G. N. a B. N. zaujal svoje stanovisko krajský súd v predchádzajúcom rozhodnutí a aj v tomto štádiu konania konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by objektívne spochybňovali vierohodnosť výpovedí týchto svedkov. Tvrdenie obžalovanej, že výpovede svedkov G. N. a B. N. sú nepravdivé, preto považuje krajský súd za neopodstatnené. Neopodstatnenou je aj námietka obžalovanej, že v predmetnej veci chýba dôkaz, že by vlastníčka peňazí tieto zverila osobne obžalovanej a uložila jej s nimi nakladať určeným spôsobom. Ako krajský súd už v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, svedkovia B. N. a G. N. bezpečne potvrdili, že obžalovaná vedela o koho peniaze ide, a teda že nepatria ani jej a ani jej bývalému manželovi. Taktiež obžalovaná vedela, za akým účelom sa tieto peniaze vkladajú na zriadený účet. Pokiaľ obžalovaná namieta, že G. N. sa nevyjadrila presne, kedy bol založený účet, kedy boli vložené peniaze a kedy bolo zriadené jej dispozičné právo k tomuto účtu, ani skutočnosť, že svedkyňa G. N. sa nevyjadrila presne ohľadom zriadenia jej dispozičného práva k účtu, nespochybňuje záver, že obžalovaná vedela, že peniaze nepatria ani jej a ani jej bývalému manželovi, s ktorými by mohla voľne disponovať. Preto pokiaľ prvostupňový súd odmietol doplniť dokazovanie na základe návrhu obžalovanej, ani takýto postup podľa názoru krajského súdu neodporuje zákonu a neznamená porušenie práva obžalovanej na obhajobu, nakoľko doposiaľ zadovážené dôkazy umožňujú dospieť k bezpečnému záveru o vine obžalovanej. Ani ďalšiu námietku obžalovanej, že z účtu bolo vybraných 50.000,-Sk na okná pre poškodenú, a nie len 40.000,-Sk ako konštatuje prvostupňový súd, nepovažuje krajský súd za dôvodnú, nakoľko aj keď je objektívne preukázaný výber vo výške 50.000,-Sk, z vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačný a bezpečný záver, že výmena okien stála práve 50.000,-Sk. V tomto smere krajský súd poukazuje na nejednoznačné vyjadrenia samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že suma 50.000,-Sk, ktorá bola použitá na okná, bola samostatná a nebola zo sumy 270.000,-Sk vloženej na účet. Z výpovede svedka B. N. vyplýva, že výmena okien nepresiahla čiastku 40.000,-Sk. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že k 19.5.2011 sa na účte nachádzala suma 8.923,98 Eur (268.844,-Sk). Aj vzhľadom k tomuto konečnému stavu finančných prostriedkov na účte, bolo podľa názoru krajského súdu správne - v prospech obžalovanej odpočítať čiastku 40.000,-Sk, ktorá skutočnosť vyplýva jednak z výpovede samotnej obžalovanej a aj svedka B. N.. Záverom preto možno podľa názoru krajského súdu konštatovať, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy taktiež vyhodnotil v súlade so zákonom, keď dospel k záveru o vine obžalovanej. V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a zrozumiteľne rozviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovanej. Aj podľa názoru krajského súdu na základe vykonaných dôkazov možno bez akýchkoľvek pochýb dospieť k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Ani krajský súd preto nezistil odôvodnenú potrebu doplniť dokazovanie tak, ako to navrhla obžalovaná pred prvostupňovým súdom. Pokiaľ ide o výrok o treste, aj tento zodpovedá stavu veci a zákonu. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona, keď rozhodol o druhu a výmere trestu. Uložený peňažný trest vo výmere 300,-Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 10 dní, považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Za dôvodné však považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovanej ohľadom výroku o náhrade škody, aj keď z iných dôvodov, než uviedla v odvolaní obžalovaná. Zo spisu vyplýva, že poškodená F. Z. si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas. Taktiež je nesporné, že W. Z., W. Z., Ing. F. Z. a Bc. W. Z. sú v zmysle § 48 ods. 4 Tr. por. právnymi nástupcami poškodenej. Pokiaľ si teda poškodená F. Z. uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody, jej právni nástupcovia už nemusia svoj nárok na náhradu škody uplatňovať opätovne, keďže vstupujú do práv poškodenej priamo zo zákona. Nebolo preto podľa názoru krajského súdu potrebné, aby prvostupňový súd zisťoval u právnych nástupcov poškodenej, či a v akom rozsahu uplatňujú nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Negatívne stanovisko právnych nástupcov poškodenej vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody zo spisu nevyplýva. Prvostupňový súd však nepostupoval správne, keď uložil obžalovanej povinnosť nahradiť právnym nástupcom poškodenej spôsobenú škodu tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že pôvodný prvostupňový rozsudok sp.zn. 1T/18/2012 zo 7.11.2014 bol zrušený výlučne len na základe odvolania obžalovanej. V tomto zrušenom rozsudku prvostupňový súd poškodenú F. Z. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že podľa § 327 ods. 2 Tr. por. ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Pokiaľ teda prvostupňový súd pôvodným rozsudkom odkázal poškodenú F. Z. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nemohol novým rozsudkom rozhodnúť v neprospech obžalovanej, teda uložiť jej povinnosť uhradiť právnym nástupcom poškodenej spôsobnú škodu. Takýto výrok v napadnutom rozsudku odporuje vyššie uvedenému ustanoveniu § 327 ods. 2 Tr. por. Krajský súd na základe odvolania obžalovanej preto zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade škody a sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených W. Z., W. Z., Ing. F. Z. a Bc. W. Z. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.