Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/142/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312202946 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312202946.4 Uznesenie Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v právnej veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/ XX, C., právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., so sídlom F. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Kysucké pekárne, a.s., so sídlom A. Hlinku 2541, Čadca, IČO: 31 640 265, právne zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom P. XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 13C/33/2012-254 zo dňa 04. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie istiny zamietol, zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania, ako aj trovy štátu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nespornými tvrdeniami sporových strán bola nesporne preukázaná výška škody pri dopravnej nehode. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základnej podmienky nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti žalovaným. Porušenie povinnosti sa týkalo dopravnej nehody, porušenia dopravných predpisov. Čo do porušenia povinnosti vychádzal z priestupkového spisu ORP-P-274/ ODI-E-2010, zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Trnku, ktorý uviedol, že z technického odborného hľadiska sa nedá jednoznačne určiť poloha vozidiel na začiatku reakcie vodiča osobného motorového vozidla značky BMW a nedajú sa ani určiť počiatočné rýchlosti vozidiel, ani zabránenie vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Z technického hľadiska sa nedá určiť príčina vzniku dopravnej nehody. Nevychádzal z tvrdení žalobcu o porušení povinnosti žalovaného. Žalobca nenavrhoval znalecké dokazovanie na vyriešenie odbornej otázky. Na základe zisteného skutkového stavu nezistil ani u žalobcu, ani u žalovaného (jeho vodiča) porušenie dopravných predpisov. Nezistil u žalovaného porušenie povinností podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v nadväznosti na porušenie povinností podľa zák.č. 8/2009 Z.z. platného a účinného ku dňu dopravnej nehody, a to porušenia § 3 ods. 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2 písm. k/, § 16 ods. 1, § 20 ods. 1 uvedeného zákona. Preto nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi neexistujúcim porušením povinností a vzniknutou škodou. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Poukázal na to, že žalobca a žalovaný neboli priamymi účastníkmi nehody a majú ekonomický záujem na výsledku sporu. Výsluchom svedka O. bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že dopravná značka bola na inom stĺpiku a v čase nehody bola vymrštená do záhrady, pretože pri polohe dopravnej značky tak ako je teraz a ako bola aj umiestnená v čase dopravnej nehody, by vymršteniu do záhrady zabránil billboard, ktorý sa tam nachádza (fotodokumentácia). Naopak bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že dopravná značka nebola na mieste dopravnej nehody, ale že bola v záhrade už pred dopravnou nehodou a umiestnil ju tam tretí subjekt. Preto výpoveď žalobcu má nižší stupeň dôkaznej sily a žalovaného vyšší stupeň vierohodnosti a pravdivosti. Ani listinné dôkazy, ako agrometeorologické a fenologické informácie pre stredné Slovensko o atmosferických zrážkach v deň nehody, fotodokumentácia žalobcu, vyjadrenie mesta Čadca nepreukázali existenciu dopravnej značky "Daj prednosť v jazde", preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku, že v čase nehody nebola umiestnená dopravná značka. Tým nemal ani preukázané porušenie dopravnej značky žalovaným a ďalšie tvrdenie porušenie povinností žalovaným bolo v príčinnej súvislosti s porušením dopravnej značky, logicky vyvodil, že žalobca nepreukázal iné porušenie povinností žalovaným. Na ohliadke na mieste samom vykonal výsluch svedkov P. W. a P. O. (priamych účastníkov nehody) tým spôsobom, že prečítal ich výpovede z priestupkového spisu, ku ktorým sa títo pripojili, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňujú. Tieto výpovede však vyhodnotil ako zaujaté, nevierohodné, nakoľko mali záujem na výsledku sporu. Svedok W. sa nevedel záväzne vyjadriť, či bola dopravná značka na mieste v čase nehody. U svedka O. bola preukázaná iba pravdivosť, že dopravná značka na mieste nehody nebola. Jeho ďalšie tvrdenia o povinnosti vodiča W. dať prednosť v jazde boli len v rovine hypotetických tvrdení, bez dôkazov. Vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Trnku, ktorý konštatoval, že išlo o bezkontaktnú nehodu v križovatke ciest miestnej komunikácie a cesty tretej triedy, kde prednosť v jazde nie je upravená dopravnými značkami. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 ods, 1 O.s.p. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože v ňom chýbajú zrozumiteľné a zmysluplné dôvody zamietnutia návrhu. Rozsudok neposkytuje žiadnu odpoveď k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam a právnym argumentom. Tvorí prevažne doslovné prepisy jednotlivých dôkazov, ktoré doplnil vlastnými interpretáciami a spojil ich do domnelých súvislostí s ďalšími interpretáciami ďalších dôkazov, neskôr aj s právnymi normami, avšak tak že nie je možné porozumieť ich vnútornej logike, ani myšlienkovému postupu súdu. Chýba jasné skonštatovanie základných faktov, čo bolo príčinou škody na vozidle a v akom reálnom priebehu dopravná nehoda vznikla. Podľa jeho názoru boli preukázané všetky podstatné skutočnosti - škoda na vozidle a jej výška, príčina škody (náraz vozidla do betónového základu plotu v hranici križovatky cesty III. triedy, po ktorej prechádzal vodič W. a miestnej komunikácie, z ktorej vychádzal na cestu III. triedy vodič O.), príčinná súvislosť, aj konanie oboch vodičov pred nehodou, vodič O. vychádzal na cestu III. triedy bez zastavenia. Ostalo len posúdiť či konanie vodiča O. bolo porušením právnych povinností, ak by hranica križovatky bola alebo nebola označená dopravnou značkou, v čom súd zásadne pochybil. Zameral sa na vierohodnosť dôkazov podľa nesprávneho kritéria ekonomického záujmu na veci a všetky jeho dôkazy označil za nedôveryhodné. Závery zo znaleckého dôkazu boli prijaté pri úplnom popretí princípov dokazovania, keď tento bol iba radový listinný dôkaz. Opomenul časovú preukaznosť dôkazov a k času nehody sa viažu len výsluchy vodičov. O vymrštení dopravnej značky pri nehody svedčí fotodokumentácia, meteorologické informácie, vyjadrenie mesta, výpoveď svedka O.. Uveril tvrdeniu žalovaného o tom, že vymršteniu dopravnej značky bránil billboard, bez ďalších dôkazov. Nedostatočne vyhodnotil nezrovnalosti vo výpovedi svedka O.. Cesta 3. triedy je priamo napojená na medzištátnu komunikáciu I/11 Čadca - Svrčinovec a je hlavnou cestou pozdĺž mestskej časti Čadca - Milošová. Miestna komunikácia spája stavby popri ceste 3. triedy, v mieste križovania má stúpanie vyžadujúce spomalenie, resp. zastavenie vodiča pre rozhľad na cestu 3. triedy, ktorý sprava zhoršuje stavba billboardu a zľava stavba mostu. V súdenej situácii bolo spomalenie, resp. zastavenie priam nevyhnutné pre stav vozovky. Sám vodič M. O. priznal znalosť miestnych pomerov a danej križovatky a že v časti Milošova býva. Križovatku pred dopravnou nehodou poznal a každodenne ňou prechádzal. Za tým účelom poukázal na publikovaný názor Najvyššieho súdu SR, že vedomosť o povinnosti dodržiavať dopravné predpisy môže zakladať aj prostá znalosť miestnych pomerov. V súdnom spise existuje rad dôkazov preukazujúcich charakter križovatky a oboch ciest. Ohliadka miesta bola vôbec kľúčovým dôkazom vo veci, avšak z rozsudku jasne vyplýva, že súd na tento dôkaz vôbec neprihliadal a tento nevyhodnotil. Súd nesprávne sústredil právne posúdenie veci na porušenie právnej povinnosti pri existencii dopravnej značky, čo nebolo rozhodujúce, ale práve konanie vodiča O. v rámci tzv. prevenčnej povinnosti. Namietal nesprávnosť výpočtu trov konania, a to duplicitným priznaním náhrady a poukázal na dva neúčelné úkony. Vzhľadom na uvedené navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok okresného súdu a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný ani vedľajší účastník nevyjadrili. Krajský súd, ako odvolací súd v zmysle § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len "O.s.p.") po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je prevedeným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Okresný súd vo veci vykonal rad dôkazov, ktoré vo svojom rozsudku v jeho odôvodnení opisuje. Z vyjadrenia mesta Čadca a nepriamo aj výpoveďou svedka O. bolo preukázané, že sporná križovatka bola označená dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“ (v tom čase bola iba pridrôtovaná o stĺpik oplotenia). Znalec v znaleckom posudku iba konštatoval situáciu po dopravnej nehode. Sporné ostalo iba, či v čase dopravnej nehody bola predmetná dopravná značka na stanovenom mieste, alebo sa už nachádzala v záhrade svedka O.. Žalobca tvrdí, že dopravná značka bola vymrštená do záhrady svedka právne v dôsledku nárazu do plota pri dopravnej nehode a naopak žalovaný tvrdí, že vymršteniu dopravnej značky bránil billboard umiestnený v záhrade svedka O.. Okresný súd tvrdenie žalovaného považoval za hodnoverné, avšak bez akéhoľvek dôkazu, okrem fotodokumentácie, z ktorej vyplýva, že v záhrade svedka O. sa nachádza umiestnený billboard pod ktorým bola spadnutá dopravná značka. Takýto záver je predčasný, nakoľko zo samotnej fotodokumentácie nie je možné prijať záver, že by umiestnený billboard bránil vymršteniu dopravnej značky. Ani zo zápisnice z ohliadky na mieste samom (č.l. 165) nevyplýva, že bolo vykonané nejaké meranie, prípadne pokus, či by mohlo/nemohlo k takémuto vymršteniu dôjsť. Preto odvolacia námietka žalobcu v tejto časti je dôvodná. Priamy svedkovia v predmetnej veci sú účastníci dopravnej nehody, a to P. W. a P. O.. Výpovede týchto svedkov sú priame dôkazy o tom, ako k dopravnej nehode došlo. Obe výpovede však prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôveryhodné, v dôsledku toho, že majú záujem na výsledku sporu. Nie je však možné vyhodnotiť obe výpovede svedkov, ktorí stoja na opačnej strane vyhodnotiť ako nedôveryhodné, nakoľko minimálne jedného z nich musí byť výpoveď pravdivejšia a je ich potrebné vyhodnotiť aj z iných aspektov, ako len záujmu na výsledku sporu. Ich výsluch bol vykonaný na ohliadke na mieste samom spôsobom, že boli prečítané ich výpovede z priestupkového spisu, ku ktorým sa obaja svedkovia v plnom rozsahu pripojili. Išlo o výpovede bezprostredne po nehode 12.3.2010 a následne opakovane dňa 14.5.2010. V týchto jednotlivých výpovediach svedkov nastal určitý rozpor, ktorý okresný súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, a pritom je rozhodujúci aj čas, ktorý uplynul od vnímanej skutočnosti, kedy a za akej situácie sa začali účastníci nehody brániť tvrdení m o neexistujúcej dopravnej značke „daj prednosť v jazde“ a naopak o vymrštenej dopravnej značke. Ďalšou argumentáciou žalobcu bolo, že obaja vodiči poznali miestne pomery (čo potvrdili aj vo svojich výpovediach) a na túto skutočnosť poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, v zmysle ktorého vedomosť o povinnosti dodržiavať dopravné predpisy môže zakladať nielen právny predpis a dopravná značka, ale aj prostá znalosť miestnych pomerov vodiča. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španieslko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Prvostupňový súd na uvedené argumentáciu žiadnym spôsobom nereagoval, nedal odpoveď, aj keď je tento rozhodujúci pre rozhodnutie. Taktiež je nutné vytknúť okresnému súdu, že žiadnym spôsobom nevyhodnotil závery z ohliadky na mieste samom, aké skutočnosti boli touto ohliadkou zistené. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať vecou v naznačenom smere, pričom z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, ako vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní aj v zmysle vyššie konštatovaného, ich vierohodnosť vyhodnotí z viacerých aspektov, akými úvahami sa riadil, z akých skutočností vychádzal a dá odpoveď na všetky významné argumenty sporových strán. Svoje rozhodnutie riadne odôvodni tak, aby rozhodnutie spĺňalo všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.