Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/257/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312208697 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312208697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov: 1/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom F. Q. XXXX, Z., 2/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, proti žalovaným: 1/ D. J. X., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. ulica - sociálne byty, P., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hagara- Hagarová, s.r.o., D. Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, 3/ B. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. D. XXXX, K. R., 4/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/144/2012-171 zo dňa 23. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku II. z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaným v rade 2/ a 3/ p r i z n á v a proti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v záhlaví napadnutého rozsudku uviedol ako žalovanú pod poradovým číslom 1/ D. J. X., žalovanú pod poradovým číslom 3/ B. T. a žalovaného pod poradovým číslom 4/ T. Q.. Pôvodne v konaní vystupovali na strane žalovaných ako žalovaná v rade 2/ R. Z., rod. H. a žalovaný v rade 5/ J. Q.. Voči ním bolo konanie uznesením č.k. 4C/144/2012-115 zo dňa 10.02.2015 zastavené. Okresný súd číselné označenie žalovaných neprispôsobil tejto zmenenej procesnej situácii a naďalej ich označoval radovým číslom, ktoré mali v čase, keď na strane žalovaných vystupovalo 5 subjektov. Keďže však v konaní ako žalovaní vystupujú iba 3 osoby, krajský súd ich označil radovými číslami, ktoré zodpovedajú ich počtu. Potom pod číslom 1/ vystupuje žalovaná D. J. X., pod číslom 2/ žalovaná B. T. (ktorá bola v napadnutom rozsudku okresného súdu označená ako žalovaná 3/), a pod číslom 3/ žalovaný T. Q. (ktorý bol v napadnutom rozsudku okresného súdu označený poradovým číslom 4/). 2. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu voči žalovaným v rade 1/,2/ a 3/ (tak ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku krajského súdu) zamietol (výrok I.). Žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanej v rade 1/ trovy konania vo výške 1.577,498 eur na účet jej právneho zástupcu (výrok II.). Žalovaným v rade 2/ a 3/ (tak ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku krajského súdu) náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nepriznal (výrok III.). 3. V prejednávanej veci ide v poradí o druhý rozsudok okresného súdu, prvý rozsudok, ktorým bolo pôvodnému žalobnému návrhu vyhovené, bol uznesením krajského súdu zo dňa 16. apríla 2014, č.k. 7Co/440/2013-89 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. V tomto uznesení uložil odvolací súd okresnému súdu povinnosť zaoberať sa skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c) O.s.p.) žalobcu L. P., ktorý vystupoval ako jediný žalobca v prejednávanej veci na určení, že nehnuteľnosti nachádzajúce v k.ú. R. a zapísané na LV č. XXXX ako C KN parc. č. 471 a 478 patria v rozsahu 1 do dedičstva po neb. F. Q., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX. Ďalej sa mal okresný súd vysporiadať s námietkou pôvodnej žalovanej v rade 2/ R. Z., že nie je pasívne vecne legitimovaná v konaní o určení vlastníckeho práva žalobcu L. P. k sporným nehnuteľnostiam ani o určení, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke F. Q.. Ďalej odvolací súd uložil okresnému súdu povinnosť pri riešení prejudiciálnej otázky platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu sporných nehnuteľností z predávajúcej F. Q. a L. P. na kupujúcu R. Z., dôsledne vychádzať z výkladu prejavu vôle, pre ktorý platí ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 4. Následne, vzhľadom na závery zrušujúceho uznesenia krajského súdu, pôvodný žalobca L. P. zobral žalobný návrh voči pôvodnej žalovanej v rade 2/ R. Z. a pôvodne žalovanému v rade 5/ J. Q. späť a zároveň navrhol, aby J. Q. vystupoval v konaní ako žalobca v rade 2/, s čím tento súhlasil. Okresný súd uznesením č.k. 4C/144/2012-115 zo dňa 10. februára 2015 zastavil konanie voči pôvodne žalovanej v rade 2/ R. Z. a žalovanému v rade 5/ J. Q. a týmto uznesením pripustil vstup J. Q. do konania ako žalobcu v rade 2/. Naďalej predmetom konania zostalo určenie, že nehnuteľnosti C KN parc. č. 471 a 478 zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. patria do podielového spoluvlastníctva v 1 žalobcovi v rade 1/ L. P. a v 1 do dedičstva po neb. F. Q.. 5. Okresný súd mal preukázané, že uvedené nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 13.11.2007, ktorej vklad bol povolený pod V 3122 dňa 17.01.2008 sa stali vlastníctvom kupujúcej R. Z., rod. H. (pôvodnej žalovanej v rade 2/), ktoré nadobudla od predávajúcich F. Q., rod. J. a L. P.. R. Z. následne predala spolu s ďalšími nehnuteľnosťami a ďalšími predávajúcimi zmluvou V 2400/08 zo dňa 29.07.2008 tieto nehnuteľnosti R. X., zastúpenému D. X., rod. I. (teraz žalovanou v rade 1/), ktorá je právnou zástupkyňou po R. X.. 6. Vychádzajúc z právnych záverov prezentovaných v zrušujúcom uznesení krajského súdu okresný súd sa zaoberal hodnotením kúpnej zmluvy V 3122 zo dňa 13.11.2007. Konštatoval, že je zmluvou o prevode nehnuteľností, ktorá v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti. Uvedená kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka (predmet kúpy, kúpnu cenu) a spĺňala aj písomnú formu. Tým mal preukázané, že z formálneho hľadiska je predmetná zmluva platným právnym úkonom. Písomný prejav vôle bol jednoznačný, preto ho nemožno doplniť, meniť, prípadne nahradiť ústnym prejavom vôle, resp. tvrdeniami, že nemalo ísť o kúpnu, ale zámennú zmluvu. Keďže prejudiciálna otázka neplatnosti tohto právneho úkonu tvorila základ uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, okresný súd tento návrh zamietol. Uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p., teda na zosúladení skutočného hmotno-právneho stavu s nesprávnym formálnym stavom. Argumentáciu žalobcov, že pôvodne mali byť uzatvorené zámenné zmluvy, vzhľadom na predmet sporu považoval za irelevantnú a zavádzajúcu. Aj v prípade, že by bola uzatvorená zámenná zmluva, došlo by k rovnakému právnemu stavu, aký nastal uzavretím kúpnej zmluvy obsahujúcej vo svojom predmete nehnuteľnosti C KN 471 a 478. Za dôležitú považoval okresný súd skutočnosť, či vôľou účastníkov, či už kúpnej alebo zámennej zmluvy bol prevod sporných nehnuteľností. Odkazujúc na záväzný právny názor odvolacieho súdu, že pri výklade prejavu vôle je možné posudzovať vôľu zmluvných strán aj podľa predchádzajúceho alebo nasledujúceho správania sa, pokiaľ to povaha veci pripúšťa, zaoberal sa správaním účastníkov právnych úkonov, ktorých platnosť prejudiciálne v prejednávanej veci riešil. Okresný súd zobral do úvahy skutočnosť, že návrh na prejudiciálne určenie neplatnosti kúpnej zmluvy V 3122 zo dňa 13.11.2007 bol podaný až dňa 30.08.2012 ( po 5 rokoch), keď nehnuteľnosti začal kosiť pán X., právny predchodca žalovanej v rade 1/ D. J. X., rod. I.. 7. Neprihliadal ani na námietku žalobcov, že ide o neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu 1,- Sk. Zistil, že v jeden deň boli uzavreté dve kúpne zmluvy, kde v obidvoch prípadoch bola dohodnutá kúpna cena 1,- Sk. Teda nielen navrhovatelia dostali takúto kúpnu cenu za svoje nehnuteľnosti, ale aj právny predchodca žalovanej dostal 1,- Sk za svoje nehnuteľnosti. Nevznikol tam teda žiaden nepomer, rozpor s dobrými mravmi. 8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila iba žalovaná v rade 1/, preto jej trovy konania priznal. Žalovaní v rade 2/ a 3/ si náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, preto im ich náhradu nepriznal. 9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/ a žiadali, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že sa nestotožňujú so skutkovým stavom zisteným okresným súdom a ani jeho následným právnym posúdením veci. 10. Poukázali na to, že sporné nehnuteľnosti KN C 471 a 478 nemohli byť súčasťou dohôd uzatvorených na základe konania vedeného pod sp. zn. 8C/309/95. Zámennými zmluvami mali byť prevedené len parcely, ktoré boli uvedené v spise OS Čadca 11C/161/94. Kúpnou zmluvou V 3124/2007 si právni predchodcovia žalovaných iba splnili svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia Okresného súdu Čadca 11C/161/94. Ďalej uviedli, že návrh na určenie vlastníckeho práva nemohli podať skôr, pretože pôvodný vlastník R. X. zomrel a museli čakať až na prejednanie dedičstva po jeho osobe. Namietali, že nie sú pravdivé tvrdenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorých sa mali domáhať neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že by nehnuteľnosti nepredali za 1,- Sk, keď teraz ich predávajú za 10.000,- eur + 5.000,- eur. Uviedli, že tento právny úkon je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka avšak z dôvodu, že odporuje prejavu vôle zmluvných strán. Títo chceli zameniť nehnuteľnosti. Uzatvorená kúpna zmluva je v rozpore so zákonom a s prejavenou vôľou uskutočniť dané právne úkony. Zdôraznili, že zámennými zmluvami mala byť uskutočnená ich vôľa zameniť si nehnuteľnosti uvedené v konaní 11C/161/94. V konaní bolo preukázané, že pokiaľ účastníci týchto zmluvných vzťahov uzatvorili kúpne zmluvy, tento postup je obchádzanie zákona a prieči sa dobrým mravom. 11. Žalobcovia napadli správnosť výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania. Poukázali na to, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, nie hodnota nehnuteľnosti. Okresný súd nevykonal žiadne úkony na zistenie ceny nehnuteľnosti, preto ak si žalovaný uplatňoval trovy právneho zastúpenia, mala byť výška odmeny za úkon právnej služby určená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ako neurčitý úkon. 12. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. Uviedla, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku a jemu predchádzajúcom konaní dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení krajského súdu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že kogentný písomný prejav obsiahnutý v kúpnej zmluve zo dňa 13.11.2007 č. vkladu V 3122/2007 je jednoznačný vo svojom formálnom označení kúpnej zmluvy, predmete kúpy, kúpnej ceny. Tento jednoznačný písomný prejav vôle nemožno doplniť, meniť, nahradiť ústnym prejavom vôle a tvrdeniami, že nemalo ísť o kúpne, ale zámenné zmluvy. S týmto odôvodnením rozhodnutia okresného súdu sa jednoznačne stotožňuje. Prevodcovia, toho času neb. F. Q. a L. P. iniciovali uzavretie kúpnych zmlúv a splnomocnili na ich vypracovanie svojho právneho zástupcu. Ním vypracovaná kúpna zmluva bola všetkými účastníkmi zákonným spôsobom podpísaná a vklad bol povolený v katastrálnom konaní. Napriek tomu, že kúpne zmluvy boli uzavreté ešte v roku 2007, žalobcovia sa začali domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva až dňa 30.08.2012. Ich argumentácia, že museli počkať do ukončenia dedičského konania po R. X. nie je opodstatnená. Ochrany svojho práva sa mohli domáhať voči všetkým do úvahy prichádzajúcim zákonným nástupcom poručiteľa. Absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a tým určenia svojho vlastníckeho práva sa začali domáhať až po zistení nárastu všeobecnej ceny predmetu prevodu. Za vecne správne považovala aj rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania. Uviedla, že okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Štefana Smiešku č. 34/2008, ktorý tvoril prílohu podania, ktorým vyčíslila trovy konania. 13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP") po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej a podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil vo výroku, ktorým bola žalovanej v rade 1/ priznaná náhrada trov konania. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá pôvodných účastníkov konania označuje ako strany sporu s tým, že namiesto navrhovateľa uvádza žalobca a na miesto odporcu uvádza žalovaný. 14. Žalobcovia tvrdili, že pri spísaní kúpnej zmluvy V 3122/2007 došlo omylu a ako predmet prevodu nemali byť uvedené sporné nehnuteľnosti parc. č. 471 a 478 zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R.. Prevedené mali byť nehnuteľnosti nachádzajúce sa blízkosti rodinného domu R. Z. (pôvodnej žalovanej v rade 2/), ktorými boli KN C parc. č. 610/2 a 611/2 nachádzajúce sa v k.ú. R.. Tieto sú oplotené a boli súčasťou jedného celku. Následne R. Z. kúpnou zmluvou V 2400/2008 zo dňa 29.07.2008 sporné nehnuteľnosti previedla na R. X., ktorý zomrel a na základe osvedčenia o dedičstve sa preberateľom dedičstva po jeho osobe stala žalovaná v rade 1/. 15. Okresný súd pri posúdení platnosti uvedenej kúpnej zmluvy, v zmysle právnych záverov prezentovaných v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok v prejednávanej veci zrušený, sa správne zaoberal výkladom prejavu vôle pri písomnej forme právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Správne konštatoval, že z obsahu tejto kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, čo bolo jej predmetom, v akej výške bola dohodnutá kúpna cena. Kúpna zmluva má tak všetky formálne náležitosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z tejto zmluvy bolo jednoznačné, že F. Q., rod. J. a L. P. ako predávajúci previedli na R. Z. ako kupujúcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. R., a to č. 471 a č. 478 (čl. I zmluvy) za kúpnu cenu 1,- Sk (čl. III zmluvy). Následne okresný súd skúmal okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu tejto kúpnej zmluvy a následné správanie sa účastníkov tejto kúpnej zmluvy po jej uzavretí, aby vyhodnotil, aká bola vôľa zmluvných strán pri jej uzavretí. Zisťoval tak skutočnú vôľu zmluvných strán, ktorá v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť pri výklade právneho úkonu relevantná len za predpokladu, že nie je v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom vyjadreným písomne. Raz vyjadrený obsah právneho úkonu nemožno výkladom doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať. Okresný súd správne ustálil, že z uzatvorenej kúpnej zmluvy nespochybniteľne vyplynulo, čo bolo jej predmetom, teda aká vôľa bola týmto právnym úkonom vo vzťahu k predmetu kúpy prejavená, t.j. previesť okrem iného aj sporné nehnuteľnosti na R. Z. ako kupujúcu. 16. Nie je právne významné, tak ako to aj konštatoval okresný súd, či touto kúpnou zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon, a to zámenná zmluva, dôležité je, či predmetom kúpnej, prípadne aj zámennej zmluvy mali byť sporné nehnuteľnosti. Okresný súd sa dôsledne zaoberal posúdením okolností, ktoré predchádzali uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj skutočnosťami a správaním sa zmluvných strán po uzavretí tejto zmluvy, aby mohol posúdiť otázku prejavu vôle účastníkov z predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že uvedenou kúpnou zmluvou mali byť usporiadané vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré boli neoprávnene užívané rodinou H.. 17. Krajský súd mal preukázané, že okresný súd vychádzal zo zistenia, že okrem uvedenej spornej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti registra bola uzatvorená ďalšia kúpna zmluva, kde ako predávajúci vystupovali R. Z., R. H., E. Q., R. H. a ako kupujúci L. P. a J. Q.. Predmetom prevodu boli spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. R., išlo o spoluvlastnícke podiely vo viac ako v 30 parcelách. Je možné, že vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu boli účastníci týchto kúpnych zmlúv dohodnutí, že si recipročne za takúto nízku kúpnu cenu prevedú nehnuteľnosti, aby usporiadali svoje vlastnícke práva k prevádzaným nehnuteľnostiam. Nemožno však z týchto skutočností ustáliť, že vôľa nesmerovala k prevodu aj sporných nehnuteľností. 18. Ak žalobcovia poukazovali na to, že touto kúpnou zmluvou sa mali usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom súdnych sporov vedených na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11C/161/94 a 8C/309/1995, táto skutočnosť z týchto spisov nevyplývala. V prejednávaných konaniach sa F. Q. a X. P. domáhali voči žalovaným J. H. a spol. najskôr určenia, že neboli u nich splnené podmienky na vydanie osvedčenia o vlastníctve ohľadne nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe k.ú. R. vo vložke č. 112 ako časť parcely č. 1444/1, ktorá je totožná s KN parc. č. 610/2, 613/1 a 611/2 (11C/161/1994). a následne sa domáhali vydania týchto nehnuteľností (8C/309/1995). 19. Iba porovnaním predmetu konania týchto súdnych sporov (11C/161/1994 a 8C/309/1995) a predmetu kúpnych zmlúv zo dňa 13.11.2007, o ktorých bolo vkladové konanie vedené pod V 3122/2007 a V 3124/2007 vyplýva, že sa žalobcovia v týchto konaniach domáhali vydania parciel KN C parc. 610/2, 611/2 a 613/1, predmetom kúpnej zmluvy V 3122/2007 nebola KN parc. č. 613/1. Nemožno tak usudzovať, že uvedenou kúpnou zmluvou malo dôjsť len k zámene nehnuteľností tak, aby sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, ktorí vystupovali v predmetných civilných sporoch „dostali" k vlastníctvu nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto sporu. Okresný súd tak správne ustálil, že žiadne predchádzajúce a ani následné konanie účastníkov týchto kúpnych zmlúv neodôvodňuje záver, že ich vôľa nesmerovala k prevodu sporných nehnuteľností. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdil. Ako vecne správny potvrdil aj výrok, ktorým neboli priznané trovy prvostupňového konania žalovaným v rade 2/ a 3/. 20. Výrok o priznaní trov prostupňového konania žalovanej v rade 1/ zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd pri vyčíslení výšky odmeny za úkon právnej služby právneho zástupcu žalovanej v rade 1/ vychádzal z tarifnej hodnoty veci, ktorá vyplývala zo znaleckého posudku predloženého žalovanou v rade 1/ spolu s vyčíslením trov konania. Odvolatelia mali pravdu, ak tvrdili, že hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania nebola počas celého konania zisťovaná a ani sa k nej nevyjadrovali strany sporu. V konaní o určenie vlastníckeho práva, hodnota nehnuteľností, pre ktoré sa vedie spor je podľa §§ 9 a 10 ods. 1,2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tarifnou hodnotou, z ktorej sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny. Žalovaná v rade 1/, správne predložila na preukázanie uplatnenej výšky odmeny za úkony právnej služby znalecký posudok. Splnila si tak povinnosť označiť a predložiť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ktorá platí aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu trov konania. Okresný súd však, mal s týmto znaleckým posudkom - listinným dôkazom oboznámiť aj žalobcov, ako stranu sporu a dať im možnosť sa k nemu vyjadriť. Až následne mohol rozhodnúť o trovách konania žalovanej v rade 1/ a pri rozhodovaní vyhodnotiť , či žalovaná v rade 1/ dostatočne preukázala výšku uplatnených trov konania znaleckým posudkom a vysporiadať sa s prípadnými námietkami a vyjadreniami žalobcov k tomuto dôkazu. Výrok o priznaní trov prostupňového konania žalovanej v rade 1/ tak krajský súd zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ten oboznámi žalobcov v rade 1/ a 2/ s obsahom znaleckého posudku predloženého právnym zástupcom žalovanej v rade 1/ a pri rozhodovaní dôsledne odôvodní na základe akých skutočností dospel k výške tarifnej hodnoty veci, z ktorej bude následne vychádzať pri určení trov právneho zastúpenia. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou v rade 1/. 21. Žalovaným v rade 2/ a 3/ priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešným žalobcom. O výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. 22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)