Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/170/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312213461 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312213461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. R. J. XXX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom K. XXXX, XXX XX F., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 806,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb 26/2012-35 zo dňa 15. júla 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/26/2012-60 zo dňa 31. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb 26/2012-35 zo dňa 15. júla 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb/26/2012-60 zo dňa 31. augusta 2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 10 ods. 1, 3, 5 zák. č. 381/2001 Z.z., § 104 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“, resp. „OZ“), okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Čadca dňa 20.12.2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 806,72 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na Okresnom súde Čadca bolo pod sp.zn. 4C 31/2009 vedené konanie o náhradu škody. V tomto konaní žalobca vystupoval ako žalovaný a žalovaný vystupoval ako vedľajší účastník. V predmetnom konaní sp.zn. 4C 31/2009 ho okresný súd uznesením, č.k. 4C 31/2009-183 zo dňa 26.4.2011 zaviazal poškodenej žalobkyni uhradiť trovy konania vo výške 619,11 Eur. Keďže žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vypočítal výšky plnenia za náklady spojené s liečením, stratu na zárobku počas práceneschopnosti a bolestné až 27.8.2009, porušil podľa žalobcu povinnosť dodržať zákonnú trojmesačnú lehotu, ktorú má ustanovenú v § 11 ods. 6 písm. a) zák. č. 381/2001, v dôsledku čoho bol povinný nahradiť poškodenej žalobkyni v konaní, sp.zn. 4C 31/2009 trovy konania. Žalovaný ako vedľajší účastník v konaní sp.zn. 4C 31/2009 bol povinný nahradiť poškodenej trovy konania „za neho ako navrhovateľa, nakoľko odporca uznal nárok poškodenej a aj ho uhradil. Trovy právneho zastúpenia poškodenej však odporcom neboli uhradené, v dôsledku čoho bolo voči nemu ako navrhovateľovi začaté exekučné konanie na ich zaplatenie. Toto exekučné konanie bolo vedené pred Exekútorským úradom súdnej exekútorky JUDr. Lucie Ďuricovej pod spisovou značkou Ex 106/12. Dňa 25. 10. 2012 navrhovateľ tieto trovy zaplatil priamo u poverenej súdnej exekútorky dvomi príjmovými pokladničnými dokladmi celkom vo výške 806,72 €. S odporcom sa snažil komunikovať o zaplatení trov konania, a to žiadosťou zo dňa 21. 8. 2012 a odpoveďou zo dňa 12. 9. 2012. Odporca vôbec neodpovedal a ani sa nevyjadril k úhrade predmetných trov a napriek jeho snahe o mimosúdne vyrovnanie, odporca svoj dlh doposiaľ nesplnil. Konanie odporcu je nezákonné, nakoľko porušil ustanovenie § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v zmysle § 4 ods.2 písm. c/ uvedeného zákona je povinný nahradiť trovy konania poškodenej O. K.. Nakoľko navrhovateľ tieto trovy na základe uvedenej exekúcie vo výške 806,72 € uhradil, žiada ich zaplatiť od odporcu. Odporca uvedenú náhradu doposiaľ neuhradil, v dôsledku čoho sa odporca týmto dostal do omeškania, keď v lehote určenej výzvou na zaplatenie zo dňa 5. 11. 2012 uvedenú sumu do 20. 11. 2012 nesplnil. Navrhovateľ preto žiada aj úrok z omeškania počnúc od 21. 11. 2012 do zaplatenia.“ Okresný súd podľa § 101 ods. 2 OSP konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil kolíziou s pojednávaniami vytýčenými na rovnaký deň na Okresnom súde Martin a Žilina a navrhol pojednávať v jeho neprítomnosti. Kolíziu pojednávaní okresný súd nevyhodnotil ako prekážku odôvodňujúcu odročenie pojednávania v danej právnej veci. Bolo na žalovanom zabezpečiť svojho zamestnanca, ktorý by sa pojednávania v danej právnej veci zúčastnil. Preto okresný súd konal v neprítomnosti žalovaného, prihliadal pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca zotrval na žalobe a dôvodoch v návrhu uvedených. „Uviedol, že keď sa to stalo, vtedy požičali autobus spoločnosti Bioexpres. V autobuse nebol ani ich vodič. Vodič, ktorý autobus viedol, viedol ho neopatrnou jazdou a zadrel motor, čím došlo k pretlaku. Praskla hadička na kúrení, ktorá obarila poškodenú pani K.. Autobus bol v dobrom technickom stave, o čom svedčia dva nezávislé znalecké posudky. Za poškodenou pani K. bol, keď sa vrátila z nemocnice a povedal jej, u ktorej poisťovne je autobus poistený a oznámili poistnú udalosť. Poškodená na to nereagovala, ale cez svojho právneho zástupcu podala návrh na súd. Kedy bol za poškodenou, si nepamätá. Poškodená bola dosť dlho v nemocnici. V nemocnici za ňou nebol, pretože mal dosť starostí s autobusom. Autobus musel na vlastné náklady dať odtiahnuť. Poistky mal dve uzatvorené. Jedna bola v UNION poisťovni, to bola poistka aj na medzinárodnú prepravu. Táto poisťovňa mu povedala, že by išlo o dvojité plnenie. Potom, keď to poškodená dala na súd, už to ďalej neriešil. Následne Kooperatíva poisťovňa jej poskytla plnenie a právny zástupca poškodenej vzal návrh na začatie konania späť.“ Žiadosťou zo dňa 21.8.2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu trov konania poškodenej vo výške 619,11 Eur, ktoré jej boli priznané v konaní sp.zn. 4C 31/2009 a ktorých zaplatenie poškodená od neho žiadala. Listom zo dňa 12.9.2012 žalobca opakovane žiadal žalovaného o zaplatenie sumy 619,11 Eur poškodenej O. K., nakoľko mal za to, že žalovaný porušil svoju povinnosť vykonať šetrenie poistnej udalosti v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote ustanovenej § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Listom zo dňa 5.11.2012 označeným ako posledný pokus o zmier - výzva na zaplatenie, žalobca opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie už navýšenej sumy 806,72 Eur, nakoľko priznané trovy konania neboli poškodenej uhradené, voči nemu bolo začaté exekučné konanie na ich zaplatenie a dňa 25.10.2012 u súdnej exekútorky zaplatil dvoma príjmovými pokladničnými dokladmi uvedenú sumu. Podľa pokladničných dokladov súdnej exekútorky JUDr. Lucie Ďuricovej zo dňa 25.10.2012 žalobca uhradil súdnej exekútorke k sp.zn. Ex 106/2012 sumu 701,73 Eur a sumu 104,99 Eur. Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 6Er 430/2012 bola pod uvedenou sp.zn. vedená exekúcia v prospech oprávnenej O. K. a k povinnosti povinného S. D., IČO: 35 220 732, a to pre vymoženie sumy 619,11 Eur s príslušenstvom. Poverenie číslo 5502*041681 zo dňa 26.9.2012 bolo udelené súdnej exekútorke JUDr. Lucii Ďuricovej a pred súdnou exekútorkou je toto konanie vedené pod sp.zn. Ex 106/2012. Exekúcia skončila vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 25.12.2012. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 11.7.2014, ktorým žiadal aj o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, uviedol, že vyjadrením zo dňa 27.4.2009 zahlásil vstup do konania sp.zn. 4C 31/2009. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.5.2009 uviedol, že je ochotný veci riešiť, avšak potrebuje predložiť potrebné doklady na riadne zlikvidovanie poistnej udalosti. Pojednávanie na žiadosť vtedajšieho žalobcu bolo odročené dňa 23.6.2009. „Do uvedeného dátumu však vtedajší navrhovateľ nepredložil potrebné doklady, pričom žiadal o ďalšie odročenie pojednávania. Tomuto návrhu súd nevyhovel, preto bolo žiadané o prerušenie konania. Tomuto návrhu súd vyhovel uznesením zo dňa 23. 6. 2009. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne do tohto dátumu nemal vtedajší vedľajší účastník potrebné doklady na zlikvidovanie poistnej udalosti. Ako však uvádza navrhovateľ dňa 27. 8. 2009 odporca všetky nároky vtedajšej navrhovateľky riadne odškodnil. Odporca si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 381/2004 Z. z., a teda poskytol poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončil prešetrovanie na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Preto k preukázaniu nároku a počítaniu lehoty troch mesiacov došlo až odo dňa predloženia dokladov potrebných na zlikvidovanie poistnej udalosti vtedajším navrhovateľom a nie odo dňa zahlásenia vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka. Odporca taktiež poistné plnenie neodmietol a ani nijakým spôsobom nekrátil. Súčasne nakoľko navrhovateľ uplatňuje svoj nárok ako náhradu poistného plnenia z poistnej zmluvy, odporca vznáša námietku premlčania, a to v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka, kde pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Odchylne od § 101 je v ustanovení § 104 určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde premlčacia doba začína plynúť až za rok po poistnej udalosti. Tým sa fakticky všeobecne určená trojročná premlčacia doba (§101) predĺži o jeden rok v prospech a na ochranu poisteného. Tento záver platí pre všetky druhy poistenia, teda tak pre zmluvné poistenie, ako aj pre zákonné poistenie majetku i poistenie osôb, či pre poistenie zodpovednosti za škodu (§789, 790). K poistnej udalosti došlo dňa 7. 5. 2008, avšak nárok bol zo strany navrhovateľa podaný na súde až dňa 20.12.2012, pričom k premlčaniu podľa názoru odporcu došlo dňa 8. 5. 2012.“ Právna zástupkyňa žalobcu vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania uviedla, že s touto nesúhlasí, nakoľko trovy konania, ktoré boli priznané v konaní sp.zn. 4C 31/2009, boli právoplatne priznané až uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 8Co 384/2011-201 zo dňa 15.5.2012, kedy mala začať plynúť premlčacia lehota. Návrh na začatie konania podali na okresný súd dňa 20.12.2012, preto mala za to, že premlčacia lehota neuplynula. „Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 4 C 31/2009 Okresný súd Čadca uznesením, č. k. 4 C 31/2009-183 zo dňa 26. 4. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 8Co 384/2011-201 zo dňa 15. 5. 2012 priznal v uvedenom konaní navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 619,11 €. Zo spisového materiálu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 4 C 31/2009 vyplynulo, že odporca Kooperatíva poisťovňa podaním doručeným súdu v elektronickej forme dňa 28. 4. 2009, doplnenej v písomnej forme dňa 4. 5. 2009 zahlásila svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Uznesením, č. k. 4 C 31/2009-115 zo dňa 21. 5. 2009 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Podľa späťvzatia návrhu Kooperativa poisťovňa uhradila navrhovateľke (poškodenej) nároky dňa 8. 9. 2009 a dňa 5. 11. 2009. Z predmetného spisového materiálu, konkrétne uznesenia, č. k. 8Co 277/2010-171 zo dňa 31. 8. 2010, tiež vyplynul záver, že odvolací súd si v predmetnom uznesení neosvojil tvrdenie odporcu (v danom súdnom konaní navrhovateľa), že navrhovateľka (poškodená) mala možnosť zistiť si z vyšetrovacieho spisu, aké má odporca „poistky“, lebo z obsahu uvedeného spisu toto nevyplýva. Ak by mal odporca skutočný záujem prostredníctvom svojej poisťovne škodu uhradiť, tak by uvedené náležite prejavil aj odpoveďou na výzvou navrhovateľky, v ktorej by jej odporučil, aby sa obrátila na subjekty, u ktorých je poistený. Iný spôsob komunikácie s navrhovateľkou nepreukázal. Odvolací súd sa v predmetnom uznesení stotožnil s tvrdením navrhovateľky (poškodenej), že si nemohla uplatniť svoj nárok u poisťovne, keďže nevedela u ktorej poisťovne je odporca (v danom konaní navrhovateľ) poistený a či vôbec nahlásil predmetnú poistnú udalosť.“ V súdenom prípade žalovaný voči nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške celkom 806,72 Eur s príslušenstvom vzniesol námietku premlčania. Okresný súd sa najskôr zaoberal touto obranou žalovaného a dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. Okresný súd ustálil, že v danom prípade okamih rozhodujúci pre plynutie premlčacej doby, nie je okamih, kedy došlo k poškodeniu zdravia poškodenej O. K., „ale až okamih, kedy bola poškodenej právoplatne priznaná náhrada trov konania v súvislosti s ňou uplatňovanými nárokmi na náhradu škody, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Čadca, č. k. 4 C 31/2009-183 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 8Co 384/2011-201 zo dňa 15. 5. 2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 22. 8. 2012. Podľa názoru súdu až právoplatné priznanie nároku na náhradu trov konania a ich výšky predstavuje „tzv. poistnú udalosť“, od ktorej začína plynúť premlčacia doba. Z uvedených dôvodov, keďže právoplatnosť uznesenia o náhrade trov konania nastala dňa 22. 8. 2012 a nárok na náhradu uvedených trov bol na súd podaný dňa 20. 12. 2012, bol podaný pred uplynutím premlčacej doby.“ Námietka premlčania vznesená žalovaným nebola podľa okresného súdu dôvodná, preto preskúmal nárok uplatnený žalobcom z vecnej stránky a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca si nárok na zaplatenie istiny vo výške 806,72 Eur s príslušenstvom uplatňoval z titulu porušenia povinností žalovaného „dodržať zákonnú trojmesačnú lehotu v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z., s ktorým porušením povinnosti je spojený nárok poisteného na náhradu účelne vynaložených nákladov na právne zastupovanie poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z. z.“. Okresný súd konštatoval, že právo poisteného, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému ním účelne vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastúpením pri uplatňovaní jeho nárokov v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. prichádza do úvahy vtedy, ak poistený splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z tohto zákona, teda poistený písomne oznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľovi bez zbytočného odkladu písomne oznámil, že bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadril sa k požadovanej náhrade a jej výške v zmysle § 10 ods. 3 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. a na žiadosť poškodeného poskytol poškodenému bez zbytočného odkladu údaje potrebné na uplatnenie nároku na náhradu škody, teda že dôvody, pre ktoré došlo k súdnemu konaniu neexistujú na strane poisteného, ale tieto existujú na strane poisťovateľa. Oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 4C 31/2009, mal okresný súd preukázané, že žalobca „(v konaní 4 C 31/2009 v procesnom postavení odporcu) túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 10 zákona č. 381/2001 Z. z. nesplnil a poškodenej O. K. údaje potrebné na uplatňovanie jej nároku na náhradu škody u príslušnej poisťovne neoznámil. Navrhovateľ týmto svojim konaním, resp. nekonaním podľa názoru súdu neúčelne vyvolal súdne konanie, v ktorom bola poškodenej náhrada trov priznaná, ktorých náhradu si navrhovateľ v tomto konaní v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z. z. uplatňuje. Ak by bol navrhovateľ postupoval v súlade s vyššie citovaným § 10 zákona č. 381/2001 Z. z. a bol by poškodenej oznámil, na ktorú poisťovňu sa má so svojimi nárokmi obrátiť, konanie 4 C 31/2009 aj v nadväznosti na správanie sa odporcu (v konaní 4 C 31/2009 vystupujúceho v procesnom postavení vedľajšieho účastníka), ktorý nároky poškodenej nerozporoval, ale tieto nároky poškodenej uspokojil, v dôsledku ktorej skutočnosti poškodená i podaný návrh na začatie konania vzala v celom rozsahu späť, vyvolané ani byť nemuselo a nemuseli ani tieto trovy vzniknúť.“ Podľa okresného súdu podmienky, za ktorých by mal žalobca nárok na náhradu trov, ktoré vyplatil poškodenej, splnené neboli, preto okresný súd žalobu zamietol. Vo výroku o trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že „S predmetným rozsudkom OS Čadca zo dňa 15.7.2014 iba vo výroku č. I. nesúhlasím, a preto proti nemu podávam v zmysle § 201 a nasl. OSP odvolanie v zákonnej lehote stanovenej ust. § 204 ods. 1 OSP, pričom svoje dôvody opieram o § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP.“ Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 10 zákona č. 381/2001 Z.z. v konaní o zaplatenie 5.952,65 Eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 4C/31/2009, nakoľko poškodenej O. K. neoznámil údaje potrebné na uplatňovanie jej nároku na škodu u žalovaného. Uvedeným konaním, resp. nekonaním mal neúčelne vyvolať súdne konanie, v ktorom bola poškodenej priznaná predmetná náhrada trov, a preto žalobu žalobcu zamietol. S argumentáciou okresného súdu v plnom rozsahu nesúhlasil. „Dopravná nehoda sa stala na území Českej republiky dňa 7.5.2008, pričom poistnú udalosť som nahlásil ako vlastník autobusu dňa 6.6.2008, t.j. zákonnú povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. som splnil, nakoľko som vznik škodovej udalosti oznámil odporcovi do 30 dní po jej vzniku. Na Obvodnom oddelení PZ Turzovka bolo vedené trestné konanie proti neznámemu páchateľovi pod č.k. ČVS:ORP-1276/TU-CA-2008, v ktorom si poškodená uplatnila škodu vo výške 5.952,65 €, ktorú si vymáhala súdnou cestou na OS Čadca v konaní vedenom pod č.k. 4C/31/2009. Uvedené trestné konanie bolo v celom rozsahu zastavené, pričom ako navrhovateľ som nebol účastníkom tohto trestného konania, a preto som neporušil § 10 ods. 3 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z.. Neporušil som ani § 10 ods. 3 písm. a) a c) zák. č. 381/2001 Z.z., nakoľko v konaní č. 4C/31/2009 som vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 17.3.2009 žiadal súd o pripustenie do konania vedľajšieho účastníka na mojej strane a to odporcu, pretože s touto som mal uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 3550045918, a to okamžite, ako mi bol doručený návrh poškodenej. Z uvedených skutočností je evidentné, že som neporušil ani § 10 ods. 3 zák. 381/2001 Z.z.“ V zmysle § 10 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. bol žalobca povinný na žiadosť poškodenej bez zbytočného odkladu poskytnúť jej údaje potrebné na uplatnenie nároku na náhradu škody. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť poskytnúť údaje potrebné na riadne uplatnenie náhrady škody mu vzniká ako poistenému až po podaní žiadosti poškodenej o tieto údaje. „Poškodená O. K. si odo mňa tieto údaje nepýtala, avšak po jej návrate z nemocnice som ju navštívil, pričom som jej doniesol aj tlačivo z poisťovne, aby si túto škodu uplatnila u odporcu. Poškodená mi však oznámila, že ona už splnomocnila JUDr. Stopku na podanie žaloby, ktorá bola vedená na OS Čadca pod č.k. 4C/31/2009. Z uvedeného je zrejmé, že som chcel riešiť celú vec mimosúdne, avšak poškodená sa rozhodla ihneď podať žalobu, čím vznikli zbytočné trovy konania. Navyše poškodená p. K. sama spôsobovala prieťahy v šetrení poistnej udalosti, čo preukazuje aj odpoveď odporcu zo dňa 17.6.2009, v ktorom odporca uviedol, že navrhovateľka p. O. K. na ich žiadosť o poskytnutie dokladov potrebných na ďalšie šetrenie poistnej udalosti nereagovala.“ Okresný súd sa v prejednávanej veci vôbec nezaoberal tým, či odvolateľ bol v konaní sp.zn. 4C/31/2009 pasívne legitimovaný a či skutočne zavinil trovy konania. Vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 17.3.2009, namietal, že nebol v tom konaní o zaplatenie 5.952,65 Eur pasívne legitimovaný, nakoľko okresný súd mal preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla - autobusu na trase Zubří (Česká republika) - Vysoká nad Kysucou (Slovenská republika) bola spoločnosť Bioexpres, s.r.o., zastúpená konateľom Jozefom Bittalom, ktorému žalobca motorové vozidlo - autobus prenajal. Z tohto dôvodu poukázal na § 427 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého zodpovednou osobou za zranenia, ktoré boli spôsobené poškodenej, bol prevádzateľ stálej medzinárodnej linky - spoločnosť Bioexpres, s.r.o., t.j. spoločnosť, ktorá mala v čase úrazu poškodenej právnu ako i faktickú možnosť nakladať s dopravným prostriedkom, pričom táto nemusí byť vždy vlastníkom, ale týmto môže byť aj detentor - držiteľ za predpokladu, že ide o právny vzťah trvalejšej povahy - v našom prípade nájomnej zmluvy. Za prevádzateľa motorového vozidla je treba v zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov považovať toho, kto má právnu a faktickú možnosť dispozície s vozidlom (R 55/1971), pričom pokiaľ dôjde k prenechaniu vozidla tretej osobe, stáva sa táto tretia osoba prevádzateľom vozidla, aj keď na ňu neprešlo vlastnícke právo k vozidlu. Vzhľadom k tomu, že poškodená zobrala návrh v celom rozsahu späť, súd sa v konaní sp.zn. 4C/31/2009 nezaoberal námietkou pasívnej legitimácie, a preto považoval tvrdenie okresného súdu, že spôsobil vznik súdneho konania, za nepravdivé, nakoľko žiadnym rozhodnutím nebol zaviazaný uhradiť poškodenej predmetnú škodu a mal záujem túto vec riešiť s poškodenou mimosúdne. Keby poškodená bola ochotná komunikovať o náhrade škody, súdne konanie sp.zn. 4C/31/2009 by nikdy nevzniklo i vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný v tomto konaní poškodenej škodu bez problémov uhradil a napokon poškodená zobrala súdny návrh späť. Navyše v konaní sp.zn. 4C/31/2009 spochybnil podanú žalobu aj v tom smere, že sú u neho ako zodpovednej osoby splnené možnosti liberácie (v zmysle ktorých sa môže v úzkom rozsahu liberácie zbaviť objektívnej zodpovednosti). Podľa § 428 veta druhá OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Z hľadiska možnosti liberácie osoby žalobcu bolo potrebné uviesť, že svojím motorovým vozidlom - autobusom nevykonával prepravu osôb, ale túto prepravu vykonávala spoločnosť Bioexpres, s.r.o., preto neboli splnené ani všetky 3 špecifické podmienky pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov ako osobitnej zodpovednosti, pričom medzi podmienky patrí: a) že škodcom musí byť iba osoba uvedená v § 427 a 430 OZ, b) že ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, c) že tu nie je dôvod na liberáciu poškodeného. Žalobca mal za to, že ako škodca nespĺňal podmienky uvedené pod písm. a) a c), avšak všetky podmienky spĺňal prevádzateľ, spoločnosť Bioexpres, s.r.o. Okrem uvedených osobitných podmienok je predpokladom zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkou. Keďže medzinárodnú linku z ČR do SR žalobca nevykonával, nebol u neho splnený ani predpoklad zodpovednosti v zmysle § 427 a nasl. OZ, pretože nebol osobitne zodpovednou osobou. Poškodená „zobrala návrh späť, a preto sa súd týmito mojimi otázkami vôbec nezaoberal a je možné sa domnievať, že v prípade neuhradenia odporcom v tomto konaní náhradu škody poškodenej, súdne konanie č. 4C/31/2009 by sa uberalo iným smerom a je dôvodný predpoklad, že návrh poškodenej by bol v plnom rozsahu zamietnutý.“ V odvolaní ďalej uviedol, k výške žalovanej sumy, že žalovaného - poisťovňu Kooperativa, a.s., vyzýval na uhradenie trov právneho zastúpenia vo výške 619,11 Eur, ktoré vznikli v konaní sp.zn. „4C/31/2009, žiadosťou zo dňa 21.8.2012, teda ešte pred exekučným konaním u súdnej exekútorky JUDr. Lucii Ďuricovej, avšak tieto odporca neuhradil, a preto sa nekonaním odporcu trovy právneho zastúpenia zvýšili o trovy exekúcie na žalovanú sumu 806,72 €.“ Okresný súd sa nezaoberal vôbec otázkou, či žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Poškodená O. K. podala žalobu na Okresný súd Čadca o náhradu škody 5.952,65 Eur s príslušenstvom zo dňa 26.2.2009, ktorý bol vedený pod sp.zn. 4C/31/2009. Žalovaný podal na Okresnom súde Čadca zahlásenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania zo dňa 27.4.2009, v ktorom uviedol, že nemal vedomosť o uplatňovanom nároku poškodenej až do podania jej žaloby. Takúto vedomosť nemal ani žalobca, žalovaný v tom konaní, a to až do podania žaloby poškodenou p. K.. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vypočítal výšky plnenia za náklady spojené s liečením, stratu na zárobku počas PN a za bolestné až 27.8.2009, porušil tým povinnosť dodržať zákonnú trojmesačnú lehotu, ktorú mu ustanovuje § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., a preto bol povinný nahradiť poškodenej trovy konania v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, i keď nebol ich uhradením zaviazaný žiadnym rozhodnutím súdu. Zo zákona č. 381/2001 Z.z. však túto povinnosť žalovaný mal a keďže tak nespravil, bol žalobca nútený na základe prebiehajúceho exekučného konania u JUDr. Lucii Ďuricovej tieto uhradiť, a preto sa ich domáhal v tomto konaní. „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že ako odporca v konaní vedenom na OS Čadca č. 4C/31/2009 som nespôsobil vznik súdneho konania, a teda aj vznik predmetných trov právneho zastúpenia. Mám za to, že odporca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce ust. § 11 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedených skutočností je môj nárok zákonný a napádané rozhodnutie súdu považujem za nezákonné, a preto žiadam, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ „Napádaný rozsudok je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ako poistený som si poctivo platil poistenie na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s odporcom, pričom mám zákonný nárok na poistné plnenie z jeho strany v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a to nahradenie trov právneho zastúpenia, ktoré mal za mňa uhradiť odporca. Avšak súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal, a preto úctivo žiadam odvolací súd o zrušenie napádaného rozsudku.“ V odvolaní žalobca citoval § 201 OSP, § 204 ods. 1 OSP, § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 427 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10Cb 26/2012-35 zo dňa 15.7.2014 v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/170/2015-66 zo dňa 30.05.2016 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku zverejnením na úradnej tabuli krajského súdu a tiež k oznámeniu termínu verejného vyhlásenia rozsudku na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline. Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku vo veci samej, krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 806,72 Eur s príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa 17.10.2014 (č.l. 40 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcu. Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel počas konania k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalobcu považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Nosnou odvolacou námietkou žalobcu bolo konštatovanie nesprávnosti záverov okresného súdu o nesplnení povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 10 zák. č. 381/2001 Z.z. V rámci podaného odvolania ďalej žalobca dôvodil tým, že „dopravná nehoda sa stala na území Českej republiky dňa 07.05.2008, pričom poistnú udalosť som nahlásil ako vlastník autobusu dňa 06.06.2008“. K podanému odvolaniu boli zo strany žalobcu pripojené listinné dôkazy na č.l. 45-46 spisu. V súvislosti s uvedenými listinnými dôkazmi však krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že ide o nové tvrdenia žalobcu, ktoré neboli použité pred súdom prvého stupňa. Zo zápisnice spísanej pred okresným súdom podľa obsahu spisu na č.l. 30 spisu vyplýva, že bolo žalobcovi dané poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP. V súvislosti s tvrdením žalobcu o nahlásení poistnej udalosti dňa 06.06.2008, ako i potvrdením o nahlásení poistnej udalosti zo dňa „19.03.200“ (č.l. 40 spisu) krajský súd uvádza, že ich vyhodnotil ako nové skutočnosti, dôkazy, ktoré neboli predmetom argumentácie žalobcu pred súdom prvého stupňa, pričom nebol žalobcom preukázaný, ale ani tvrdený žiaden z dôvodov podľa § 205a ods. 1 OSP, preto sa tento odvolací dôvod nemohol stať relevantným odvolacím dôvodom a predložené dôkazy na č.l. 45-46 spisu relevantnými listinnými dôkazmi, práve z titulu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady, teda povinnosti tvrdenia skutočností a označovaní dôkazov len do momentu vyhlásenia uznesenia súdom prvého stupňa, ktorým sa konanie končí. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého ... „ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., postupom odvolacieho súdu keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. e/ OSP“. V podanom odvolaní žalobca ďalej poukázal na to, že podľa § 10 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. bol povinný na žiadosť poškodenej bez zbytočného odkladu poskytnúť jej údaje potrebné na uplatnenie nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že takáto povinnosť mu vzniká až po podaní žiadosti poškodenej o tieto údaje a tiež uviedol, že poškodená O. K. si od neho tieto údaje nepýtala (odvolanie č.l. 41 spisu). Tiež poukázal na to, že poškodená pani K. spôsobovala prieťahy v šetrení poistnej udalosti, čo mala preukazovať aj odpoveď žalovaného zo dňa 17.06.2009 (č.l. 47 spisu), v ktorej žalovaný uviedol, že pani O. K. na žiadosť nereagovala. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní krajský súd uvádza, že opätovne ide o novú argumentáciu, ktorá nebola žalobcom poskytnutá v konaní pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP s tým, že neboli tvrdené ani preukázané žiadne dôvody podľa § 205a OSP, pričom až v odvolacom konaní žalobca uviedol, že jej doniesol tlačivo z poisťovne, aby si škodu uplatnila u žalovaného, ktorá výpoveď sa však nezhoduje s jeho výpoveďou pred súdom prvého stupňa, v ktorom vypovedal „povedal som jej, u ktorej poisťovne je autobus poistený, že sme dali poistnú udalosť“ (rub č.l. 29 spisu). V súvislosti s uvedenou argumentáciou a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa riadne vykonal dokazovanie podľa obsahu zápisnice, a to i so spisom okresného súdu sp.zn. 4C/31/2009 s dôrazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.l. 167 a uznesenie Krajského súdu v Žiline č.l. 170 (spis okresného súdu sp.zn. 4C/31/2009) potom krajský súd konštatuje, že skutkové závery uvádzané žalobcom pred súdom prvého stupňa v konaní sp.zn. 10Cb/26/2012 nie sú totožné so skutočnosťami, tak ako boli ustálené odvolacím súdom v rozhodnutí č.k. 8Co/277/2010-167 zo dňa 31.08.2010 (spis sp.zn. 4C/31/2009), v ktorom bolo uvedené: „odvolací súd si neosvojil tvrdenie odporcu, že by mala mať navrhovateľka možnosť zistiť si z vyšetrovacieho spisu, aké má odporca poistky, lebo z obsahu uvedeného spisu toto nevyplýva. Ak by mal odporca skutočný záujem prostredníctvom svojej poisťovne škodu uhradiť, tak by uvedené náležitosti prejavil aj odpoveďou na výzvu navrhovateľky, v ktorej by jej odporučil, aby sa obrátila na subjekty, u ktorých je poistený. Iný spôsob komunikácie s navrhovateľkou nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že si nemohla uplatniť svoj nárok u poisťovne, keďže nevedela, u ktorej poisťovne je odporca poistený a či vôbec nahlásil predmetnú poistnú udalosť. Správanie odporcu skôr nasvedčovalo tomu, že si nebol vedomý svojej zodpovednosti s ohľadom na to, že motorové vozidlo, ktoré vlastnil požičal inému subjektu, ktorý škodu spôsobil“ (č.l. 171 spisu, sp.zn. 4C/31/2009). Tiež z predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa preukázala, že si uplatnila škodu u žalovaného listom zo dňa 12.02.2009, ktorú skutočnosť potvrdil aj sám „odporca“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom nemohol krajský súd zobrať za relevantné tvrdenie žalobcu, že poškodená zobrala návrh späť a jeho otázkami sa súd ďalej nezaoberal a že je možné domnievať sa, že v prípade neuhradenia žalovaným v tomto konaní náhrady škody poškodenej, súdne konanie sp.zn. 4C/31/2009 by sa uberalo iným smerom a že by bol dôvodný predpoklad, že návrh poškodenej by bol v plnom rozsahu zamietnutý. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval, že ako žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca sp.zn. 4C/31/2009 nespôsobil vznik súdneho konania, a teda aj vznik predmetných trov právneho zastúpenia, tak v tomto smere krajský súd poukazuje na závery vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia okresného súdu č.k. 4C/31/2009-183 zo dňa 26.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2012, ktorým bolo priznané žalobkyni právo na náhradu trov konania za aplikácie § 146 ods. 2 druhá veta OSP a analogicky podľa § 142 ods. 1 OSP, s dôrazom na viazanosť závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/277/2010-167 zo dňa 31.08.2010. V rámci podaného odvolania žalobca ďalej poukazoval na aplikáciu a uplatnenie dobrých mravov, ktorý rozpor vyvodzoval zo skutočnosti, že žalobca ako poistený si plnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy, preto má zákonný nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného. „Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 172/2007 z 30. septembra 2008). Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel je potrebné podľa krajského súdu použiť ďalšie vodidlá, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku žalobcu v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní príp. rozporu rozhodnutia okresného súdu z hľadiska dobrých mravov bolo nutné uvážiť všetky skutočnosti vyplývajúce z prejednávanej veci, ak okresný súd konštatoval, že „V danom prípade vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Čadca, č. k. 4 C 31/2009, mal súd preukázané, že navrhovateľ (v konaní 4 C 31/2009 v procesnom postavení odporcu) túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 10 zákona č. 381/2001 Z. z. nesplnil a poškodenej O. K. údaje potrebné na uplatňovanie jej nároku na náhradu škody u príslušnej poisťovne neoznámil. Navrhovateľ týmto svojim konaním, resp. nekonaním podľa názoru súdu neúčelne vyvolal súdne konanie, v ktorom bola poškodenej náhrada trov priznaná, ktorých náhradu si navrhovateľ v tomto konaní v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z. z. uplatňuje. Ak by bol navrhovateľ postupoval v súlade s vyššie citovaným § 10 zákona č. 381/2001 Z. z. a bol by poškodenej oznámil, na ktorú poisťovňu sa má so svojimi nárokmi obrátiť, konanie 4 C 31/2009 aj v nadväznosti na správanie sa odporcu (v konaní 4 C 31/2009 vystupujúceho v procesnom postavení vedľajšieho účastníka), ktorý nároky poškodenej nerozporoval, ale tieto nároky poškodenej uspokojil, v dôsledku ktorej skutočnosti poškodená i podaný návrh na začatie konania vzala v celom rozsahu späť, vyvolané ani byť nemuselo a nemuseli ani tieto trovy vzniknúť“, tak krajský súd na tomto mieste uvádza, že dôsledne síce vníma celú odvolaciu argumentáciu žalobcu, avšak dospel k záveru, že nebol pre odvolací súd vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP stotožnil a ani na konštatovanie, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi. Ak žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. je žalovaný povinný nahradiť poškodenej O. K. v konaní Okresného súdu Čadca č. k. 4C/31/2009 trovy konania, tak vo väzbe na § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001, kedy argumentoval nesplnením povinností uvedených v § 11 ods. 6 písm. a) a písm. b) a zvýraznil „do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, je potrebné podľa krajského súdu zobrať do úvahy závery vyplývajúce z konania okresného súdu vo väzbe na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 8Co/277/2010-167, kedy krajský súd konštatoval, že z vyšetrovacieho spisu OOPZ Turzovka si O. K. podaním zo dňa 11.11.2008 prostredníctvom splnomocneného zástupcu v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, následne sa O. K. žalobou došlou okresnému súdu dňa 26.02.2009 domáhala proti odporcovi, prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, zaplatenia sumy ........“, tak krajský súd poukazuje na závery odvolacieho súdu v konaní č.k. 8Co/277/2010-167 z 31.8.2010, na tvrdenia žalovaného, že poistky si mala možnosť zistiť z obsahu spisu O. K. a aj skutočnosť, že na výzvu žalobkyne, aby jej odporučil, na ktoré subjekty sa má obrátiť, u ktorých je poistený, neodpovedal. V tomto smere je však relevantný záver odvolacieho súdu v konaní č.k. 8Co/277/2010-167 z 31.8.2010, že O. K. si nemohla uplatniť svoj návrh u poisťovne, keďže nevedela u ktorej poisťovne je žalovaný poistený a či vôbec nahlásil predmetnú poistnú udalosť. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že znenie § 11 ods. 6 písm. a) zák. č. 381/2001Z.z., ktoré uvádzal žalobca v žalobe, nezodpovedá zákonnej úprave v čase škodovej udalosti, pretože žalobcom uvádzané znenie sčasti zodpovedalo § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré znenie bolo totožné s terajšou úpravou a tou uvádzanou v žalobe ako § 11 ods. 6 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., napriek tejto zistenej rozdielnosti, krajský súd pre zachovanie práv žalobcu ako i terminologickej jednoty sa zaoberal citáciou uvedených zákonných ustanovení a ich obsahom, bez toho, aby pripisoval rozhodnosť samotnému paragrafovému zneniu v rovine uvádzaného § 11 zák. č. 381/2001 Z.z. Zo samotnej žaloby žalobcu pritom absentuje rozhodné tvrdenie pre naplnenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. vo väzbe na žalobcom uvádzaný § 11 ods. 6 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (správne § 11 ods. 5) tak, aby mohlo byť určené, kedy začala lehota stanovená v § 11 ods. 6 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. plynúť (správne § 11 ods. 5), z ktorého dôvodu nie je možné bez ďalšieho konštatovať porušenie povinnosti žalovaným, ak žalobca relevantne nepreukázal, kedy O. K. ako poškodená oznámila škodovú udalosť žalovanému. V tomto smere sa tiež poukazuje na vyjadrenie žalovaného (č.l. 26 spisu), a práve v rovine týchto záverov podľa krajského súdu však nemožno opomenúť, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2013 (č.l. 20 spisu) poukazoval na to, že: „Navrhovateľka O. K. v konaní pod č.k. 4C/31/2009 podala žalobu na Okresný súd v Čadci zo dňa 26.02.2009. Žalovaný podal na okresný súd zahlásenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania zo dňa 27.04.2009, v ktorom uviedol, že nemal vedomosť o uplatňovanom nároku poškodenej až do podania žalobného návrhu navrhovateľkou. Nakoľko žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vypočítal výšky plnenia za náklady spojené s liečením, stratu na zárobku počas PN a za bolestné až 27.08.2009, porušil tým povinnosť dodržať zákonnú trojmesačnú lehotu, ktorú mu ustanovuje § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z., pričom je povinný nahradiť poškodenej trovy konania“. Krajský súd konštatuje, že dátum, ktorý uvádzal žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.10.2013 (č.l. 20 spisu), a to 27.04.2009, keď žalovaný podal na okresný súd zahlásenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní sp.zn. 4C/31/2009, vo väzbe na skutočnosti uvádzané v predmetnom zahlásení vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania tak, ako vyplývajú z č.l. 80 spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/31/2009, pričom samotný vedľajší účastník v tomto konaní v pozícii žalovaného poukázal na to, že vznik dopravnej nehody mu bol písomne oznámený - S. D., a nie poškodenou, tak ako vyžaduje § 11 ods. 5 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010 (ktorú podmienku stanovuje aj § 11 ods. 6 písm. a zák. č. 381/2001 Z.z. uvádzaný žalobcom v žalobe). Žalobca sa v žalobe domáhal aplikácie § 11 ods. 6 písm. a) zák. č. 328/201 Z.z. s uvedením znenia, ktoré bolo účinné až po 31.5.2010. Znenie § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. účinného v čase škodovej udalosti, výslovne uvádza, že „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Vzhľadom na vyššie uvedenú citáciu krajský súd uvádza, že ak zo zákonnej úpravy pre povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca dovoláva, sa vyžaduje uplatnenie „do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti“, pričom nebolo v konaní preukázané žalobcom oznámenie škodovej udalosti poškodenej žalovanému a tiež nebolo možné bez ďalšieho konštatovať ani naplnenie ďalšej časti zákonnej úpravy „ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný“, čo v konečnom dôsledku, v časovom úseku namietanom žalobcom, nebolo preukázané, teda, že by bol relevantne preukázaný rozsah povinnosti, ako i nárok na náhradu škody v lehote stanovenej v § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu škodovej udalosti „do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti“. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že pokiaľ žalobca uvádzal § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“, tak niet pochybností, že vyššie uvedené závery odvolacieho súdu sa vzťahovali i na toto znenie. Krajský súd pritom poukazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.10.2013, v ktorom žalovaný namietal splnenie takto stanovených zákonných podmienok. Napriek tejto námietke, žalobca v prvostupňovom konaní a ani v odvolacom konaní argumentáciu žalovaného v podaní zo dňa 01.10.2013 nevyvrátil a naplnenie vyššie uvedených zákonných podmienok nepreukázal. K úplnosti krajský súd uvádza, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 157 ods. 2 OSP. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. Na základe odvolacích dôvodov žalobcu nebolo krajským súdom zistené, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). Výrok o trovách prvostupňového konania nebol žalobcom osobitne napadnutý, preto bol v závislosti od výroku vo veci samej potvrdený ako vecne správny cez úpravu v § 219 ods. 1, 2 OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolacím súdom náhrada trov odvolacieho konania nemohla byť priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).