Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201570 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313201570.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK s.r.o., IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti odporcom: v rade 1/ F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, G. a v rade 2/ D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, G., v konaní o zaplatenie 4.065,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16C/44/2013-129 zo dňa 28. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol do sumy 3 685,11 eur z titulu zmluvného úroku s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 15. 6. 2012 do zaplatenia, potvrdzuje a do sumy 380,02 eur z titulu úroku z omeškania, ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec na ďalšie konanie. Vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu 4 065,13 eur, odvolaním nenapadnutom, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 4 065,13 eur, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že návrh je podaný dôvodne v časti zaplatenia sumy 4 065,13 eur, preto v tejto časti návrhu ako dôvodnému vyhovel. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na zaplatenie kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 380,02 eur, tento súd navrhovateľovi nepriznal, a to z dôvodu, že výpočet úroku z omeškania vo výške 380,02 eur nebol navrhovateľom podrobne matematicky a prehľadne tabuľkovou formou špecifikovaný, t.j. z návrhu ani zo žiadneho ďalšieho podania navrhovateľa nevyplýva konkrétny výpočet tohto úroku. Navrhovateľ nepreukázal ani to, aká suma (nesplatená časť úveru) bola základom pre výpočet úroku z omeškania, preto súdu nie je zrejmé ako dospel k sume 380,02 eur uplatnenej z titulu úrokov z omeškania a za aké konkrétne obdobie bola uvedená suma vypočítaná. Za nedôvodný považoval súd tiež nárok navrhovateľa na kapitalizovaný zmluvný úrok 7,24% ročne vo výške 3 685,11 eur, ktorý si uplatňuje za obdobie odo dňa konečnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky, teda po konečnej splatnosti úveru. Zmluvné dojednanie /na ktoré navrhovateľ ani nepoukazuje/, ktoré by oprávňovalo navrhovateľa (jeho právneho predchodcu) na zmluvný úrok aj po dobe splatnosti úveru, je v rozpore s účelom zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnutie úveru a ktorý patrí po dobu splácania úveru. Zmluvný úrok nemôže plniť funkciu sankcie za oneskorené splácanie úveru aj po dobe dohodnutej splatnosti, pretože túto funkciu plní úrok z omeškania, ktorý navrhovateľ aj uplatňuje. Súd preto návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Nadväzujúc na túto skutočnosť nebolo možné priznať navrhovateľovi ani uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3 685,11 eur od 15.6.2012 do zaplatenia, nakoľko súd navrhovateľovi nárok na zaplatenie samotnej sumy 3 685,11 eur (ako sumy predstavujúcej kapitalizovaný zmluvný ročný úrok (7,24%) za obdobie odo dňa konečnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky) nepriznal, pretože nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3 685,11 eur z titulu zmluvných úrokov po dobe mimoriadnej splatnosti úveru nie je zákonný a takisto nie je zákonný uplatnený nárok navrhovateľa na úrok z omeškania z takejto sumy. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že na úverovú zmluvu sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda prvostupňový súd aplikoval na posudzovaný vzťah nesprávny právny predpis. Odporca v rade 1/ mal v plnom rozsahu uznať pohľadávku a nie iba čiastočne. Pokiaľ išlo o kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 380,02 Eur, zdôraznil, že aj bez predloženia podrobnej matematickej špecifikácie uplatneného nároku vydal prvostupňový súdu platobný rozkaz, a teda navrhovateľ sa dôvodne domnieval, že súd nepovažoval uplatnený nárok v tejto časti za dostatočne preukázaný. Pokiaľ by to tak nebolo, mohol a mal navrhovateľa vyzvať na doplnenie matematickej špecifikácie nároku. Pokiaľ išlo o kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 7,24% ročne, poukázal na to, že platiť z poskytnutých finančných prostriedkov zmluvné úroky až do vrátenia týchto prostriedkov vyplýva priamo zo zákona (ust. § 497 Obchodného zákonníka). Aj v prípade predčasného splatenia úveru je trvanie povinnosti platiť zmluvné úroky viazané na vrátenie peňažných prostriedkov. Úroky je povinný vrátiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. V ďalšom poukázal na legislatívny vývoj v tejto otázke. Uplatnil si trovy konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol do sumy 3 685,11 eur z titulu zmluvného úroku s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 15. 6. 2012 do zaplatenia, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a čo do sumy 380,02 eur z titulu úroku z omeškania, ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie. Vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu 4 065,13 eur ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Pokiaľ išlo o rozsudok vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol do sumy 3 685,11 eur z titulu zmluvného úroku s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 15. 6. 2012 do zaplatenia, tak so skutkovými zisteniami, vyhodnotením rozhodujúcich skutočností a právnym posúdením veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, čo sa týka dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Odvolateľ namietal skutočnosť, že na predmetnú zmluvu o úvere sa neaplikuje zákon o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd považoval tento jeho názor za správny. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd síce poukázal na ustanovenia tohto zákona, ale na konkrétny prípad ich neaplikoval. Uvedená vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že nie je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, nemení nič na tom, že stále ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa budú vzťahovať príslušné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. Aj keď odvolateľ uvádza, že odporca v rade 1/ uznal celú pohľadávku, a nie iba pomernú časť, je nutné zdôrazniť, že pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, musí súd ex offo aplikovať priaznivejšie právne predpisy (Občiansky zákonník) na tento vzťah a prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a preto pristúpil k čiastočnému zamietnutiu návrhu vo veci. Ak aj odporca v rade 1/ uznal pohľadávku a toto uznanie malo byť bez vád, mohol sa s ním navrhovateľ dohodnúť a uzavrieť súdny zmier, ktorý by súd mohol schváliť. Pokiaľ išlo o kapitalizovaný zmluvný úrok 7,24% ročne vo výške 3 685,11 eur v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. V citovanom ustanovení ide o úpravu špeciálneho inštitútu odstúpenia od úverovej zmluvy pre prípad nesplácania splátok riadne a včas. Veriteľ je pri odstúpení od zmluvy podľa tohto ustanovenia oprávnený požadovať dlžnú čiastku s úrokmi. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru stráca dlžník výhodu splátok a vzniká mu povinnosť vrátiť poskytnutý úver spolu so zmluvným úrokom z úveru. Pokiaľ však ide o úrok z úveru, krajský súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že veriteľovi vzniká nárok na zmluvný úrok do splatnosti úveru a zmluvný úrok aj po dobe splatnosti úveru je v rozpore s účelom zmluvného úroku. Momentom vyhlásenia splatnosti úveru dochádza k zmene práv a povinností účastníkov zmluvy, keď dlžníkovi vzniká povinnosť platiť sankčné úroky z omeškania popri povinnosti peňažné prostriedky vrátiť. Pokiaľ si dlžník túto povinnosť nesplní a nepristúpi k dobrovoľnému vráteniu peňažných prostriedkov, okrem povinnosti platiť sankčné úroky, má veriteľ právo od neho dlžnú sumu vymáhať v nachádzacom, ako aj vykonávacom konaní. Momentom vzniku povinnosti vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi veriteľ stráca nárok na dohodnutý úrok z úveru. Namiesto toho sa môže domáhať nárokov vzniknutých z porušenia povinnosti dlžníka. Pokiaľ išlo o kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 380,02 eur, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd zamietajúci výrok v časti kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 380,02 eur založil na závere, že navrhovateľ nedostatočne špecifikoval svoj nárok. Odvolací súd takýto záver prvostupňového súdu nepovažuje za správny. Navrhovateľ si dostatočne splnil povinnosť, keď dostatočným spôsobom špecifikoval žalovanú sumu pre posúdenie dôvodnosti ním podanej žaloby. Navrhovateľ jasne špecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma, aká je výška istiny, aká je výška úrokov, úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa tak mal dostatok podkladov na to, aby posúdil, či žalobou uplatnená suma má oporu v uzavretej zmluve, ako aj v hmotnom práve. Postup súdu prvého stupňa, ktorým fakticky dospel k záveru o nemožnosti preskúmania návrhu v tejto časti, je potrebné považovať za arbitrárny a rozporný so základnou zásadou spravodlivosti a kontradiktórnosti sporového konania. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude presne preskúmať uvedenú časť uplatneného nároku a zodpovedať všetky relevantné právne otázky, v prípade potreby doplniť dokazovanie, vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu, výsledky dokazovania riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.