Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201688 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313201688.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: Credium Slovakia, a.s., so sídlom Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO: 35 845 490, proti odporkyni: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX Y., adresa pre doručovanie: P.O.BOX, U. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1.937,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/47/2013-61 zo dňa 07. októbra 2014, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 10C/47/2013-71 zo dňa 12. februára 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 10C/47/2013-61 zo dňa 07. októbra 2014, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 10C/47/2013-71 zo dňa 12. februára 2015 v časti prvej vety výroku, v ktorej súd povolil odporkyni splácať navrhovateľovi istinu vo výške 1.937,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.928,01 od 22.05.2012 do zaplatenia v splátkach po 30,00 Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením, čo i len jednej z nich, počnúc od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania potvrdzuje. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 58,87 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 10C/47/2013-61 zo dňa 07. októbra 2014, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 10C/47/2013-71 zo dňa 12. februára 2015 nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 160 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.937,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.928,01 Eur od 22.05.2012 do zaplatenia, a to v splátkach po 30,00 Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporkyni podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 116,00 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 213,72 Eur, a to v splátkach po 20,00 Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, počnúc od právoplatnosťou rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi došlo dňa 28.07.2008 k uzavretiu kúpnej a lízingovej zmluvy, od ktorej navrhovateľ z dôvodu neplnenia povinností odporkyňou odstúpil a v konaní si uplatňoval nároky uvedené vo finančnom vyrovnaní. Tieto odporkyňa nijako nespochybnila a zároveň ich navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi. Prihliadajúc na osobné a majetkové pomery odporkyne, okresný súd rozhodol o povinnosti splniť uložené povinnosti v splátkach. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny v časti určenia splátok. Uplatnenú pohľadávku uznala, avšak z dôvodu nedostatočných majetkových pomerov a nezamestnanosti je schopná túto splácať po 10,00 Eur mesačne. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odvolateľkou navrhované splátky považoval za neúmerné výške priznanej pohľadávky, Už splátky v sume 30,00 Eur sú tak nízke, že istinu odporkyňa splatí za 5 rokov, v prípade splátok po 10,00 Eur mesačne by bola istina splatená za viac ako 16 rokov a k úplnému splateniu pohľadávky vrátane úrokov z omeškania by došlo až po 32 rokoch. Naviac zdôraznil, že odporkyňa je v omeškaní s platením od roku 2012 a za dobu omeškania neprejavila vôľu splniť svoj dlh ani len sčasti. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 Písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v časti určenia výšky splátok, ktorými má odporkyňa uhrádzať svoj dlh, a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Procesná norma ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t. j. možná i bez návrhovej dispozície povinného, spravidla však s ňou spojená), že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť celé zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale môže sa vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročností určí súd. Každá takáto výnimka (bez ohľadu na jej konkrétny obsah) sa považuje vždy za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten má totiž vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu navrhovateľa a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie dlhšiu lehotu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (porovnaj R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, ním prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa príliš ťaživé (porovnaj tiež R V/1968). V danom prípade okresný súd prihliadajúc najmä na výšku peňažného plnenia (sledujúc tým oprávnené záujmy navrhovateľa), ale aj na sociálne pomery odporkyne určil, že priznané peňažné plnenie možno uskutočniť v mesačných splátkach po 30,00 Eur (v prípade náhrady trov právneho zastúpenia bola výška týchto splátok 20,00 Eur mesačne). Odporkyňa, odvolávajúc sa len na jej nepriaznivú finančnú a sociálnou situáciu, ktorú okresný súd podľa jej názoru nesprávne vyhodnotil, navrhovala znížiť výšku mesačnej splátky na 10,00 Eur. To by však znamenalo (ako to poznamenal i navrhovateľ), že k uspokojeniu istiny pohľadávky by došlo po viac ako 16 rokoch. V kontexte toho je zrejmé, že by nedošlo k zohľadneniu najmä výšky priznaného plnenia a možnosti navrhovateľa byť uspokojený v primeranej dobe. Dôraz len na zohľadnenie osobných pomerov odporkyne, tak ako nimi argumentovala v odvolaní, by jednak narušil vyváženosť záujmov oboch účastníkov konania a sám osebe je indikátorom právnej argumentácie, ktorá by odôvodňovala skôr záver o nesplnení podmienok pre povolenie plnenia v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., najmä pokiaľ ide o platobnú schopnosť odporkyne, jej snahu o zaplatenie plnenia v splátkach, skutočnosť, že plnenie v splátkach nebude vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa príliš ťaživé a nedôjde k faktickému popretiu právoplatne priznaných práv ani k inej ujme na oprávnených záujmoch navrhovateľa. Za tejto situácie odvolací súd nepovažoval argumentáciu odvolateľky v opravnom prostriedku za takú, ktorá by opodstatnene mohla spochybniť správnosť právneho záveru okresného súdu, ktorý umožnil odporkyni vykonať prisúdené plnenie v splátkach po 30,00 Eur mesačne a v sume 20,00 Eur mesačne, pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý plne zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozhodnutí. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. V odvolacom bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k podanému odvolaniu v celkovej sume 58,87 Eur , t.j. 1 úkon v sume 40,67 Eur účtovaný podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ku ktorému mu prináleží režijný paušál v sume 8,39 Eur účtovaný podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH zo súčtu uvedených súm v čiastke 9,81 Eur účtovanú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Vzhľadom na to, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zániku právneho zastúpenia navrhovateľa, odvolací súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov druhostupňového konania priamo navrhovateľovi (nie na účet advokáta). Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.