Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/692/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313202040 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313202040.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, so sídlom K., V. X, proti žalovaným 1/ P. F., nar. X.X.XXXX, 2/ X. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom F. XXXX, právne zastúpení advokátkou JUDr. Martou Heidingerovou, so sídlom V., X. XX, o neúčinnosť právnych úkonov, na základe odvolania oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/69/2013-109 zo dňa 17. februára 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon - zmluva z 2.2.2011 o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam C-KN parc. č. 6819/1, 2 (LV č. XXXX) kat. úz. F. (ďalej len zmluva o prevode pozemkov) medzi žalovanými 1/ a 2/ ako rodičmi (obdarovanými) a L. F., ich synom (akom darcom) - je právne neúčinným voči žalobcovi v rozsahu jeho vymáhateľnej pohľadávky voči L. F. na základe rozsudku tamojšieho súdu č.k. 10C/130/2011-77 zo dňa 25.4.2012. Vychádzal z toho, že ku dňu rozhodovania existuje pohľadávka žalobcu voči L. F., ktorú tento dobrovoľne nezaplatil a nie je ju možné vymôcť ani v exekučnom konaní. Konštatoval, že zmluva o prevode pozemkov ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, pričom ide o právny úkon urobený medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami. V danom prípade sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o úmysle ukrátiť veriteľa predpokladajú; dochádza tak k presunu dôkazného bremena na žalovaných. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania mal za to, že vedomosť žalovaných (rodičov dlžníka) o úmysle ukrátiť veriteľa bola nielen predpokladaná, ale i preukázaná. Dlžník - syn žalovaných - výslovne potvrdil, že rodičia sa ho pýtali, či má finančné problémy a dlhy, na čo on odpovedal, že má dlhy. Keď v príčinnej súvislosti s touto vedomosťou realizovali prevod pozemkov, mali vedomosť o úmysle syna ukrátiť jeho veriteľa, čo bol i skutočný motív uzavretia zmluvy o prevode pozemkov. 2. Naproti tomu okresný súd zamietol žalobu v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov - žiadosti o zmenu stavebníka rozostavaného domu na pozemku C-KN parc. č. 6819/2 kat. úz. F. z pôvodných stavebníkov L. F. a jeho manželky Z. na nových stavebníkov/žalovaných a rozhodnutia Obce Skalité z 23.3.2011 o povolení zmeny stavebníka na základe dotknutej žiadosti. Vychádzal z toho, že žiadosť o povolenie zmeny stavby a na ňu nadväzujúce rozhodnutie obce nemožno považovať za právny úkon podľa § 34 Obč. zák., preto na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Zo žiadosťou stavebníka totiž právne predpisy nespájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. 3. Keďže predmetom konania boli dva „rozsudočné návrhy“, pričom v prvom výroku bol úspešný žalobca a v druhom žalovaní, v otázke trov konania okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe procesné strany. 5. Žalobca napádal zamietajúci výrok a alternatívne navrhoval jeho zmenu tak, že žalobe i v tejto časti bude vyhovené, alebo jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so záverom, že by žiadosť o zmenu stavebníka a od nej sa odvíjajúce rozhodnutie obce neboli právnymi úkonmi; tieto totiž spĺňajú všetky pojmové znaky inštitútu právnych úkonov. Súčasne bolo nesporné preukázané, že dotknutú žiadosť vykonal L. F. v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu). Odvolateľ tvrdil, že takýmto postupom nadobudli žalovaní vlastnícke právo k rozostavanému rodinnému domu. Namietal tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, pri ktorom okresný súd nezohľadnil zásadu zavinenia, pričom výlučne žalovaní zapríčinili nielen podanie žaloby, ale aj účelovo a zámerne sa svojimi tvrdeniami snažili oddialiť vymožiteľnosť práva žalobcu. 6. Žalovaní prvotne podali len tzv. „blanketové odvolanie“, t.j. odvolanie bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. V neskoršom podaní uviedli, že ani jedna svedecká výpoveď nepreukazovala, že by dlžník urobil v uvedenom čase právny úkon v prospech svojich rodičov a „ani v jednom prípade nebolo preukázané, že konal v úmysle ukrátiť veriteľa“. Rozsudok okresného súdu považovali za právne nesprávny a riadne neodôvodnený, preto sa domáhali v „prvej časti výroku“ jeho zrušenia a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. 7. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaných žiadal rozsudok okresného súdu v nimi napadnutej časti potvrdiť. Poukazoval na to, že protistrana neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal okresný súd. Zopakoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že jeho dlžník urobil zmluvu o prevode pozemkov s úmyslom ukrátiť veriteľa. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nevyvrátili zákonnú domnienku o tom, že k dotknutému právnemu úkonu došlo (práve) v úmysle ukrátiť veriteľa. Taktiež v konaní bolo preukázané, že motívom spätného prevodu nebolo správanie syna v rozpore s dobrými mravmi; čo mu zodpovedá i obsah samotnej zmluvy. Žalobca dodal, že dlžník doteraz nezaplatil z dlžnej čiastky žiadnu sumu, hoci v konaní neustále tvrdil, že chce splatiť svoj dlh a aj žalovaní navrhovali prerušenie konania za účelom mimosúdneho vysporiadania predmetnej záležitosti. 8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. Odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosť konkrétnymi dôvodmi odvolania vymedzenými odvolateľom. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných je nutné konštatovať, že fakticky neobsahuje žiadne konkrétne odvolacie námietky, ktoré by boli spôsobilé relevantne spochybniť predmetný (vyhovujúci) výrok rozsudku okresného súdu. Tvrdenia o údajnom nedostatku odôvodnenia rozsudku (jeho nepreskúmateľnosti) sú maximálne všeobecné bez čo i len rámcového označenia konkrétnych nedostatkov odôvodnenia. Krajský súd zdôrazňuje, že takéto všeobecné tvrdenia, ako i samotný nesúhlas strany sporu s dôvodmi súdneho rozhodnutia neznamená, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Nie je porušením ústavného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia. 11. Už východiskovo je neopodstatnená i ďalšia námietka žalovaných o nepreukázaní úmyslu ukrátiť veriteľa. Okresný súd správne zdôraznil, že v prípadoch prevodov medzi blízkymi osobami sa úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá priamo zo zákona. To znamená, že nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať existenciu tohto úmyslu, ale naopak, bolo dôkaznou povinnosťou žalovaných preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V tomto smere žalovaní (ani) v odvolacom štádiu konania neposkytli žiadnu (proti)argumentáciu. Naopak, zo svedeckej výpovede ich syna (na ktorú sami poukazujú) bolo nepochybné, že žalovaní mali vedomosť o jeho dlhoch. 12. V súvislosti s odvolaním žalovaných krajský súd opakovane poukazuje na to, že ich prvotné odvolanie neobsahovalo takmer žiadne náležitosti tohto opravného prostriedku. Ničím nezdôvodneným oznámením (ani nie žiadosťou) o dodatočné uvedenie dôvodov si vlastným faktickým postupom predĺžili lehotu na podanie odvolania takmer o 3 mesiace. Hoci časť súdnej praxe označuje takéto správanie za zákonom akceptovateľné, odvolací súd vzhľadom na zásadu rovnosti strán, kvalifikované právne zastúpenie žalovaných a ani len netvrdenie okolností brániacich včasnému splneniu tejto elementárnej procesnej povinnosti strany sporu, považuje dotknutý prístup za (minimálne) vykazujúci znaky zneužitia práva. 13. Ako nedôvodné krajský súd vyhodnotil aj odvolanie žalobcu, hoci na základe posúdenia (i) širších súvislostí než zohľadňoval okresný súd. Zásadný záver o tom, že žiadosť o zmenu stavebníka/stavby a na ňu nadväzujúce rozhodnutia obce (príslušného správneho orgánu) nie sú právnymi úkonmi, ktorým by bolo možné odporovať v zmysle Občianskeho zákonníka, však zostáva totožný. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu tejto časti nároku žalobcu je nutné konštatovať, že žalobca sa v konečnom dôsledku domáha štandardnou civilnou sporovou žalobou (žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov) zmeny, resp. zrušenia rozhodnutia vydaného v rámci administratívneho konania. Uvedené je však (už) zo svojej podstaty neprípustné; administratívne konanie má (vlastné) zákonom stanovené postupy, akým spôsobom je v ich rámci možné uplatňovať príslušné práva a povinnosti. Nezodpovedá účelu Civilného sporového poriadku (naopak, je v priamom rozpore s ním), resp. predtým konaniu podľa III. časti Občianskeho súdneho poriadku, aby určovacou civilnou žalobou boli menené výsledky administratívneho/správneho konania. 14. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd konštatuje, že nezaujíma stanovisko k dôvodnosti predmetného správneho/stavebného konania, k možnosti žalobcu vstúpiť do daného konania, k vecnej správnosti rozhodnutia „o zmene stavebníka“ a napokon ani k vlastníckym pomerom k dotknutej (rozostavanej) stavbe. 15. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky oboch sporových strán boli neopodstatnené, krajský súd napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. 16. Vecne správnym je taktiež výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Okresný súd náležite zohľadnil zásadu pomerného (v súdenej veci v podstate totožného) úspechu strán v konaní, ktorá je určujúcou pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade meritórneho ukončenia veci (§ 255 CSP; resp. v čase rozhodovania okresného súdu § 142 O.s.p.). Zásada (procesného) zavinenia bola v zmysle § 146 ods. 1, 2 O.s.p. (aktuálne zhodne podľa § 256 ods. 1 CSP) v sporových veciach významná pri zastavení konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Zavinenie v širšom ponímaní (tak ako to naznačuje žalobca) zodpovedá svojou povahou dôvodom hodným osobitného zreteľa a môže mať význam len pri nepriznaní náhrady trov konania; nemôže však založiť povinnosť náhrady trov konania (§ 150 O.s.p., i aktuálne § 257 CSP). 17. Taktiež v odvolacom štádiu konania boli obe sporové strany rovnako (ne)úspešné, keď odvolaniu ani jednej z nich nebolo (vôbec) vyhovené. S poukazom na predmetný celkový výsledok odvolacieho konania krajský súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu jeho trov (§ 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.