Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/235/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313206477 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313206477.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Čadca, Gočárova č. 252, IČO: 31 622 704, zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Záhumenským, so sídlom M., M. P. č. XXXX, proti žalovaným: 1/ D. P., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXX, 2/ MUDr. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T., Q. J. č. XXXX/XX, zastúpení spoločnosťou URBÁNI & Partners, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 73,32 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 4C/23/2014-41 zo dňa 18. marca 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 4C/23/2014-41 zo dňa 18. marca 2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol návrh žalobcu. Žalobcovi zároveň podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil krátený súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 9,80 Eur. V rozhodnutí ďalej žiadal Slovenskú poštu, a.s., aby najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku súdny poplatok v sume 9,80 Eur vrátila žalobcovi na jeho adresu. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1/ náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli a žalobcovi uložil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinnosť nahradiť žalovanej 2/ náhradu trov konania vo výške 58,58 Eur. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom, že vôbec nevyšpecifikoval a nezdôvodnil uplatnený nárok vo výške 73,32 Eur. Podľa vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za kalendárny rok 2009 žalovaní mali nedoplatok za uvedené služby v sume 73,32 Eur. Táto suma bola splatná 30.6.2010. Tieto skutočnosti a tiež dôkazy na ich preukázanie boli uvedené v žalobe. Žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho podanie - návrh je jasný, určitý, skutkovo špecifikoval, o ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy opiera svoj nárok. Zároveň predložil účtovné doklady, z ktorých je preukázaná výška oprávneného nároku žalobcu. 3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“ a „žalovaných“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporcovia“ uvádzaných v napadnutom uznesení. 5. Návrh na začatie konania (v sporových konaniach od 1.7.2016 v zmysle Civilného sporového poriadku už len „žaloba“) predstavuje v občianskom súdnom konaní podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam, resp. navrhuje začať súdny proces v iných prípadoch, v ktorých je súd podľa zákona povinný konať. Zároveň týmto návrhom vymedzuje žalobca rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplného návrhu (žaloby) s jeho náležitosťami v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 42 ods. 3 O.s.p. (aktuálne podľa § 127 a § 132 CSP). Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 152 ods. 1, § 153 ods. 2 O.s.p., aktuálne § 216 ods. 1 CSP). Z návrhu musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania. 6. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú základné procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore. 7. Treba zdôrazniť, že zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania je existencia takého nedostatku návrhu, ktorý bráni súdu pokračovať v spore. Bude tomu tak najmä v prípade, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa žalobca domáha, alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci. 8. Právo na spravodlivý súdny proces garantované ustanoveniami článkov 46 a nasl. Ústavy SR znamená okrem iného aj povinnosť súdu poskytnúť stranám priestor na uplatnenie tohto práva, a to aj realizáciou poučovacej povinnosti. Uvedená požiadavka bola vyjadrená hlavne v ustanovení § 5 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Civilný sporový poriadok upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť v ustanovení § 160. V jednotlivých ustanoveniach upravoval Občiansky súdny poriadok a v súčasnosti Civilný sporový poriadok osobitnú poučovaciu povinnosť, teda v kontexte konkrétnej procesnej situácie reguluje osobitný prístup súdu k strane, a to bez ohľadu na to, že inak by vo vzťahu k nej všeobecné poučovanie nie je prípustné. 9. V posudzovanej veci uplatnil žalobca voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 73,32 Eur s príslušenstvom, pričom vymedzil skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzoval svoje právo. Žalovaným mal vzniknúť nedoplatok za rok 2009 v súvislosti s platbami spojenými s užívaním bytu. K žalobe boli pripojené listinné dôkazy. 10. Okresný súd uznesením zo dňa 29.9.2014 vyzval žalobcu na odstránenie vád podaného návrhu zo dňa 20.6.2016 (žaloby), pričom v podobnostiach definoval nedostatky, ktoré následne pri ich neodstránení mali viesť k odmietnutiu podania. Súd prvej inštancie poukázal na konkrétne vady návrhu a inštruoval stranu k tomu, aby svoje podanie spresnila. Z obsahu rozhodnutia podľa názoru krajského súdu vyplýva, že tu boli prekročené medze poučovacej povinnosti, ktorá mohla mať len procesný charakter, t. j. súd mohol poukázať len na prípadné formálne nedostatky - chýbajúce označenie sporových strán, určitosť petitu návrhu, vymedzenie skutkových okolností. Okresný súd v rozhodnutí zo dňa 29.9.2014 zameral svoju pozornosť na skutkové okolnosti prípadu, ktoré požadoval spresniť. Takúto požiadavku mohol súd realizovať len v snahe odstrániť nezrozumiteľnosť podania, nemohol dotknutej osobe „pomáhať“ pri uplatňovaní jej hmotných práv, pretože toto už nie je predmetom oprávnenia súdu. Strana je totiž povinná prezentovať tvrdenia, ktoré z hľadiska formálneho vymedzenia by mali byť logické a konzistentné, hoci pri splnení tejto podmienky ešte nemuseli potvrdzovať požadované materiálne právo. Inak povedané, žalobcovi postačovalo stručne definovať svoj nárok, jeho dôvody a označiť dôkazy do tej miery, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci; ich nedostatočná preukazná hodnota nemohla viesť okresný súd k realizácii výzvy na odstránenie vád (a následnému odmietnutiu podania), pretože tak prekročil svoje poučovacie oprávnenia. 11. Odvolací súd bol presvedčený, že žaloba v danej veci obsahovala všetky formálne náležitosti vyžadované zákonom a mohla byť spôsobilým podkladom pre iniciovanie súdneho procesu. Jej materiálne posúdenie malo byť predmetom ďalšieho konania vo veci samej, nie dôvodom pre odmietnutie podania. 12. Na základe uvedeného krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že výroky napadnutého rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku a trovách konania mali závislý charakter vo vzťahu k výroku o odmietnutí podania (§ 379 písm. a/ CSP), odvolací súd zrušil rozhodnutie ako celok. 13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).