KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Žilina24. 2. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/484/2015 z 24. 2. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 24. februára 2016, sp. zn. 10Co/484/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5313209078.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/484/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209078
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5313209078.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - Lesné spoločenstvo Kysučné,
s. r. o., Makov 121, IČO: 36 058 43, právne v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849 proti odporcovi
- D. A., nar. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, Q. F. R., právne v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec, Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o návrhu na obnovu konania, na základe
odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 4C/249/2013-54 zo dňa 21.5.2015
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia v sume 87,50 eur na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec,
R. Q. XX, W., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 3.9.2013 domáhal
obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 9C 326/2002.
Navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 251,68 eur na účet
právneho zástupcu odporcu AK JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., Žilina.
Žiadateľ obnovy konania sa domáhal , aby konajúci súd v obnovenom konaní vedenom u Okresného
súdu Čadca pod sp.zn. 9C/326/2002 v spojení s odvolacím konaním u Krajského súdu v Žiline vedenom
pod sp.zn. 10 Co/170/2012 zamietol návrh navrhovateľa D. A. o zaplatenie 165,97 eur so 17,6%-
ným úrokom z omeškania. Z obsahu spisu 9C 326/2002, konkrétne z návrhu na začatie konania
zo dňa 6.3.2002 mal súd preukázané, že v označenom konaní navrhovateľ ( pozn. odvolacieho súdu
- v aktuálnom konaní odporca ) sa domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže odporcu ( pozn.
odvolacieho súdu - v aktuálnom konaní navrhovateľ ) k povinnosti zaplatiť mu sumu 5.000 Sk so 17,6
% úrokom z omeškania ročne od 16.12.2001 do zaplatenia. O tomto návrhu rozhodol okresný súd
rozsudkom č.k. 9C 326/2002-197 zo dňa 23.4.2012 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 165,97 eur so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16.12.2001 do zaplatenia, tento rozsudok
potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10 Co170/2012-233 zo dňa 14.3.2013. Rozhodnutia súdov
nadobudli právoplatnosť 17.5.2013. Okresný súd po porovnaní rozsudočného výroku v návrhu na
obnovu konania s rozsudočným výrokom rozsudku vydaného v konaní 9C/326/2002 mal preukázanú
súvislosť výrokov, následne konštatoval, že navrhovaný výrok rozhodnutia v návrhu na obnovu konania
smeruje k rovnakému predmetu sporu ako tomu bolo v konaní 9C 326/2002 o obnovu ktorého
navrhovateľ žiada. Súd v štádiu rozhodovania o povolení obnovy konania uzavrel aj ďalšiu podstatnú
otázku, a to, že navrhovaný rozsudok vynesenia ktorého sa navrhovateľ v obnovenom konaní domáha
( žiada zamietnutie návrhu) by bol pre neho priaznivejší.



V nadväznosti na § 228 O.s.p. navrhovateľ uviedol (poukaz súdu na č.l. 26 spisu), že existuje nové
rozhodnutie, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, jedná sa o rozhodnutie Krajského súdu Žilina
č.k. 5Co 479/2012 zo dňa 9.7.2013, tvrdil, že výroková veta označeného rozsudku ktorou boli určené
za neplatné darovacie zmluvy medzi D. A. a jeho dcérami, ale aj odôvodnenie rozhodnutia by znamenali
pre neho priaznivejší záver. Súd v odvolaním napadnutom uznesení uvádza žiadateľom obnovy konania
označenú časť znenia odôvodnenia rozsudku nasledovne: „Pokiaľ ide o zodpovedanie základnej otázky
pre posúdenie platnosti, či neplatnosti predmetných darovacích zmlúv, je predmetom tohto konania
a teda či podiely určené právnej predchodkyni navrhovateľov, E. T., právoplatným rozsudkom súdu v
súdnom konaní pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 10C/333/2000 a v odvolacom konaní na Krajskom
súde v Žiline 5Co/552/2001 sú totožné alebo čiastočne totožné s podielmi v darovacích zmluvách, v
ktorých odporca 1/ (D. A.) tieto previedol na odporkyne 2/, 3/, dospel odvolací súd k záveru, že odporca
1/ predmetnými darovacími zmluvami určenými za neplatné vo výrokovej časti tohto rozsudku previedol
na obdarované odporkyne 2/, 3/ viac, než sám vlastnil, pretože previedol aj podiely určené uvedenými
rozsudkami súdov právoplatne do vlastníctva právnej predchodkyne navrhovateľov.“ Vychádzajúc z
tohto odôvodnenia rozsudku žiadateľ obnovy konania mal za to, že v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Čadca 10C/333/2000 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/552/2001, ktorým bolo určené, že z
podielu D. A. 25,5 podielu pripadlo nebohej E. T. 21,25 podielu, neostalo vo vlastníctve D. A. 5,5 podielu,
keď daroval po 10 podielov svojim dcéram, ale mu ostalo len 25,5 podielu mínus 21,25 podielu, čo je
3,75 podielu, avšak vo veci 9C/326/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 10Co/170/2012
bola menovanému priznaná výplata za 5,5 podielu.

Okresný súd poukazuje na to, že predmetom sporu 9C 326/2002 bol návrh D. A. na zaplatenie sumy
titulom nájomného za spoluvlastnícky podiel, ktorý má D. A. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v
katastrálnom území E.. Na základe ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. súd je viazaný len výrokom rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co 479/2012 zo dňa 9.7.213 a nie je viazaný odôvodnením rozsudku.
Výrok rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co 479/2012 zo dňa 9.7.2013 znel tak, že darovacie
zmluvy medzi darcom D. A. a jeho dcérami sú neplatné. Pri určení neplatnosti darovacích zmlúv je
úkon od počiatku neplatný. Rozsah vlastníckeho práva navrhovateľa zapísaného na liste vlastníctva
sa v dôsledku rozsudku 5Co 479/2012 nezmenší, ale sa zväčší. Predmet sporu 9C 326/2002 to však
neovplyvní, pretože predmetom pôvodného konania bol nárok na zaplatenie nájomného len za tie
podiely D. A. na ktoré mal uzavretú nájomnú zmluvu. Ku dňu rozhodovania o návrhu na povolenie
obnovy konania navrhovateľ podľa § 154 ods. 1 O.s.p. nepreukázal aktuálnym listom vlastníctva, žeby
veľkosť podielov D. A. v čase uzavretia nájomnej zmluvy bola v menšom rozsahu, než bola zapísaná
na LV. č. XXXX v k. ú. E., v menšom rozsahu, než bola predmetom konania 9C 326/2002. Nadväzne
nepreukázal, že by po povolení obnovy konania rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod spisovou
značkou 5Co/479/2012 privodilo pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

Súd dodal, že procesné podmienky ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. boli splnené. Rozsudok Krajského
súdu v Žiline č.k. 5Co 479/2012 je zo dňa 9.7.2013, právoplatnosť nadobudol dňa 27.1.2014, návrh
na obnovu konania navrhovateľ podal dňa 3.9.2013, stalo sa tak v zákonnej lehote troch mesiacov
(počítanej od vydania rozhodnutia). Označené rozhodnutie súd kvalifikoval ako novú skutočnosť, ktorá
navrhovateľovi v čase pôvodného konania ( obnovy ktorého sa domáha ) známa nebola. Súd zdôraznil,
že návrh na obnovu konania zamietol z jediného dôvodu - navrhovateľ nepreukázal, že nové
rozhodnutie vo veci 5Co 479/2012 môže pre neho priniesť priaznivejšie rozhodnutie v právnej veci,
obnovy konania ktorej sa navrhovateľ domáhal.

V otázke náhrady trov konania súd analogicky aplikoval § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., navrhovateľ
nepreukázal dôvodnosť návrhu na obnovu konania a tým zodpovedá za trovy konania odporcovi, ktoré
mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia, tie boli uplatnené v účelne vynaloženej a správne vyčíslenej
výške. Vychádzajúc z týchto úvah okresný súd priznal odporcovi náhradu trov konania titulom trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby ( prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na obnovu
konania, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa ) v celkovej výške 251,68 eur (3 x 61,87 eur, 1 x režijný
paušál 8,04 eur a 20% DPH 41,95 eur).

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, prioritne namietal
zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa odvolateľa z odôvodnenia rozhodnutia súdu sa
nedá zistiť kto je vlastne navrhovateľom obnovy konania, keďže hneď v prvom odseku odôvodnenia sa
píše, že dňa 3.9.2013 navrhovateľ podal návrh na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom



Čadca pod spisovou značkou 9C 326/2002. Navrhovateľom obnovy konania je Lesné spoločenstvo
Kysučné, s.r.o. V ďalšom odseku píše súd, že návrh navrhovateľa D. A. o zaplatenie 165,97 eur zamietol.
V ďalšej časti opäť nezrozumiteľne okresný súd udáva, že v tomto smere navrhovaný rozsudok je nielen
obnovou konania pod sp. zn. 9C/326/2002, ale vo formálnej rovine by bol pre navrhovateľa priaznivejší,
keďže navrhuje zamietnutie návrhu, ktorému prvostupňový i odvolací súd vyhovel. Tento odsek odporuje
odseku predošlému. V ďalšej časti opätovne okresný súd nezrozumiteľne dôvodí, že i keď sú darovacie
zmluvy medzi D. A. a jeho dcérami neplatné, pri určení neplatnosti darovacích zmlúv je úkon neplatný.
Rozsah vlastníckeho práva navrhovateľa zapísaného na liste vlastníctva sa nezmenší, ale zväčší a na
liste vlastníctva bude zapísaný vo väčšom rozsahu. Okresný súd však opomenul rozsudok Okresného
súdu Čadca 10C/333/00 v spojení s rozsudkom KS Žilina 5Co/552/01, ktorý uvádza, že z 25,5 podielu,
čo činí 255000/10500000 pripadlo E. T. 21,25 podielu, čo je 215000/10500000.

Keďže v konaní OS Čadca 9C/326/2002 priznal súd finančnú náhradu D. A. za 5,5 úkonov (poznámka
odvolacieho súdu zrejme odvolateľ má na mysli 5,5 podielov), hoci už mohol byť vlastníkom maximálne
podielu 3,75 (37500/10500000), priznal mu výplatu aj za 1,75 podielov (17500/10500000) zapísaných
na LV. Vzhľadom na rozsudok OS Čadca 10C/333/00 v spojení s rozsudkom KS Žilina 5Co/552/01 je
zrejmé, že v konaní 9C/326/2002 bolo vyplatených D. A. viac ako vyplatené byť malo. Ak návrh na
obnovu konania zamietol súd z jediného dôvodu, že on ( navrhovateľ ) nepreukázal, že nové rozhodnutie
5Co/479/2012 môže pre neho priniesť priaznivejšie rozhodnutie, svoje závery oprel o neexistujúce
dôvody. Odvolateľ vytýka okresnému súdu, že mu (navrhovateľovi) znemožnil konať ako účastníkovi. Za
ďalšie závažné pochybenie okresného súdu považoval odvolateľ tú skutočnosť, že nemal k dispozícii
súvisiace spisy, tie sú na NS SR a keďže súd nevypočul ani účastníkov, nevykonal žiadne dokazovanie,
nie je zrejmé na základe čoho rozhodoval, súd pochybil ďalej aj v tom, že účastníkov nepoučil podľa §
120 ods. 4 O.s.p., rozhodol bez takéhoto poučenia, hoc Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 4 O.s.p.
súdu poučovaciu povinnosť ukladá.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal potvrdenie uznesenia, podľa
jeho názoru správne zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na obnovu konania. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné, nesporne z neho vyplýva, že navrhovateľom je Lesné
spoločenstvo Kysučné, s.r.o. Tak, ako súd v odôvodnení uznesenia uviedol, navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal, že by veľkosť podielov jeho - odporcu bola v čase uzavretia nájomnej zmluvy
v menšom rozsahu, než bola zapísaná na LV XXXX v k.ú. E., teda v menšom rozsahu než v dobe
rozhodovania v konaní 9C/326/2002. Nie je pravdivé odvolacie tvrdenie odvolateľa, že okresný súd
opomenul rozsudok OS Čadca č.j. 10C/333/00 v spojení s rozsudkom KS Žilina č.j. 5C/552/01,
súd na označené rozhodnutia poukazuje v odôvodnení uznesenia. Nebolo potrebné, aby súd pri
rozhodovaní o zamietnutí návrhu na obnovu konania mal k dispozícii súvisiace spisy, vypočul účastníkov
a vykonal nejaké osobitné dokazovanie, pretože súd vyhodnotil, že dôvod obnovy konania prezentovaný
navrhovateľom (rozsudok Krajského súdu v Žiline č.j. 5Co/479/2012) nie je dostatočným na povolenie
obnovy konania, pretože pre navrhovateľa nemôže priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ
tento predpoklad obnovy konania nebol splnený, nebolo potrebné pristupovať ani k pripojeniu spisov,
výsluchu účastníkov a k vykonaniu nejakého dokazovania. Súd splnil voči účastníkom aj poučovaciu
povinnosť, poučil aj jeho - odporcu, pričom ak by aj k poučeniu zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nedošlo, platí procesné ustanovenie § 5 O.s.p. (odporca jeho znenie zacitoval v písomnom vyjadrení).

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214 ods. 2
O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil pre vecnú správnosť.

Krajský súd sa nestotožnil s odvolacím argumentom navrhovateľa, ktorým namieta nepreskúmateľnosť,
zmätočnosť a nezrozumiteľnosť uznesenia. V odvolateľom namietaných častiach okresný súd
zrozumiteľne vymedzil čoho sa navrhovateľ obnovy konania domáha v návrhu, obnovu ktorého konania
vo svojom návrhu žiada, aký rozsudok pre prípad obnovy žiada vyniesť, čo bolo predmetom pôvodného
rozsudku. V uvedených častiach z hľadiska celkovej koncepcie písomné odôvodnenie rozhodnutia (ale
aj ako komplexný celok) zodpovedá požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 169
O.s.p. a garantuje účastníkom konania spravodlivý súdny proces.



Okresný súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na obnovu konania v celom rozsahu akceptoval
procesné podmienky ustanovení § 228, § 230, § 232, § 234 O.s.p. a správne ich premietol do svojich
záverov v konkrétne súdenej veci.

Navrhovateľ obnovu konania žiadal z dôvodov podľa § 228 ods. 1, písm. a/ O.s.p., podľa označeného
ustanovenia právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu vyvodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ za novú skutočnosť označil
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/479/2012 zo dňa 9.7.2013, podľa výrokovej vety ktorého bola
určená neplatnosť darovacích zmlúv medzi darcom D. A. a jeho dcérami, následne navrhovateľ tvrdil,
že vzhľadom na výrokovú vetu tohto rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie môže to znamenať pre neho
priaznivejšie rozhodnutie v právnej veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 9C/326/2002.

Zhodne ako súd prvého stupňa, aj krajský súd zistil, že Okresný súd Čadca rozsudkom č.k.
9C/326/2002-197 zo dňa 23.4.2012 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,97 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne z tejto sumy od 16.12.2001 do zaplatenia. Vychádzal z toho,
že navrhovateľ ( v aktuálnom konaní odporca ) ako prenajímateľ dňa 4.1.2000 uzatvoril nájomnú zmluvu,
ktorou prenechal odporcovi ( v aktuálnom konaní navrhovateľ ) - nájomcovi za odplatu poľnohospodárske
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. E., pričom jeho podiel zo spoločnej nehnuteľnosti činí
5,5. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca vyplatil nájomné navrhovateľovi len za 4,25 podielu,
pričom cena bola stanovená 4.000 Sk za jeden podiel. Následne navrhovateľovi za 1,25 podielu prináleží
5.000 Sk, čo po prepočte na (novú) menu eur činí 165,97. Okresný súd už v tomto konaní zdôraznil, že
predmetný podiel nebol predmetom darovacích zmlúv medzi navrhovateľom a jeho dcérami, keďže ku
dňu 7.6.2000 vlastnil 25,5 podielov a prevod sa týkal „len“ 20 podielov.

Krajský súd v Žiline rozsudkom 10Co/170/2012-223 zo dňa 14.3.2013 rozsudok OS Čadca č.k.
9C/326/2002-197 zo dňa 23.4.2012 potvrdil pre vecnú správnosť. Odvolací súd osobitne zvýraznil, že
tak v čase rozhodovania okresného súdu, ako i odvolacieho súdu v predmetnej veci boli vlastnícke
podiely vyjadrené/zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva a ak mali byť preukázané iné
vlastnícke pomery, ako vyplývajú z dotknutých zápisov, bolo nevyhnutné návrh smerovať vo vzťahu ku
konkrétnemu spoluvlastníckemu podielu podľa údajov v katastri nehnuteľnosti, následne je nevyhnutné
vychádzať z údajov katastra nehnuteľnosti, ktorým zodpovedá aj obsah nájomnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí prijal záver, že okolnosti týkajúce sa dispozície
navrhovateľa s 20 podielmi, ktoré previedol na svoje dcéry D. A. nie sú spôsobilé relevantne ovplyvniť
výsledky posudzovaného prípadu. Ani prípadné vyslovenie neplatnosti dotknutých darovacích zmlúv by
neznamenalo, že navrhovateľ nie je „vlastníkom“ podielu 5,5, ktorý vôbec nebol predmetom dotknutých
prevodov.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/479/2012 zo dňa 9.7.2013 (podľa odvolateľa jeho závery
ale i odôvodnenie môžu znamenať pre neho priaznivejšie rozhodnutie a preto je dôvod podľa neho pre
povolenie obnovy pôvodného konania 9C/326/2002 v spojení s rozsudkom KS v Žiline 10Co/170/2012)
boli určené za neplatné darovacie zmluvy medzi darcom D. A. a jeho dcérami. V aktuálne súdenej veci
aj podľa názoru krajského súdu výsledok konania 5 Co/479/2012 nemôže znamenať pre navrhovateľa
priaznivejšie rozhodnutie, pretože predmetom pôvodného konania 9C/326/2002 boli len tie podiely D.
A. na ktoré mal uzavretú nájomnú zmluvu, v pôvodnom konaní navrhovateľ sa nedomáhal zaplatenia
nájomného nad rámec, teda aj za podiely, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv. Preto krajský súd
zdieľa názor súdu prvého stupňa, že ku dňu rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania
navrhovateľ podľa § 154 ods. 1 O.s.p. nepreukázal aktuálnym listom vlastníctva D. A., žeby veľkosť jeho
podielov v čase uzavretia nájomnej zmluvy bola v menšom rozsahu, než bola zapísaná na LV č. XXXX
v k.ú. E., teda v menšom rozsahu, než bol jeho podiel za ktorý sa priznávala náhrada titulom nájomného
v konaní 9C/326/2002.

Vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu na obnovu konania, ďalšie odvolacie argumentácie právne
významné neboli.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovanie súdu prvého stupňa má
oporu v aplikovanom procesnom ustanovení, trovy boli priznané v účelne vynaloženej a v správnej výške.



Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemohol.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, úspešnou procesnou stranou bol odporca,
povinnosťou navrhovateľa je nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej procesnej strane. Trovy
odvolacieho konania navrhovateľ uplatnil titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby
- písomné vyjadrenie k odvolaniu. Krajský súd konštatoval účelnosť vynaloženia tohto úkonu právnej
služby a po zistení, že boli uplatnené v správnej výške, priznal odporcovi trovy odvolacieho konania v
sume 87,50 eur ( 1 x 64, 53 eur, režijný paušál 8,39 eur, 20 % DPH - 14,58 eur - viď účinné ustanovenia
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. ) a k ich úhrade zaviazal navrhovateľa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5313209078

  1. 27. 5. 2014Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/249/2013 z 27. 5. 2014zrušené
  2. 25. 3. 2015Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/690/2014 z 25. 3. 2015
  3. 21. 5. 2015Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/249/2013 z 21. 5. 2015potvrdené
  4. 24. 2. 2016Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/484/2015 z 24. 2. 2016 (toto rozhodnutie)