Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010384 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314010384.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 16. augusta 2016 prejednal odvolanie podané obžalovaným G. U. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/145/2014 z 19.10.2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 2T/145/2014 z 19.10.2015 bol obžalovaný G. U. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: ako otec dvoch maloletých detí: K. U., nar. XX.XX.XXXX a O. U., nar. X.X.XXXX, ktoré sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky Z. U., trvale bytom P. nad W. XX, okr. K., úmyselne riadne na tieto deti neplatil výživné v dobe od 1.12.2013 do 19.10.2015. K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp.zn. 16P/71/2013 zo dňa 4.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2013, a to prispievať mesačne sumou 150,- Eur na mal. K. a 100,- Eur na mal. O., spolu sumou 250,- Eur mesačne na obidve deti, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Obvinený za uvedené obdobie dlhuje na výživnom k rukám Z. U. najmenej 5.120,- Eur. Obvinený v dobe, keď neplatil výživné, sám uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 500,- Eur, čiže z tejto sumy mohol výživné na svoje dve maloleté deti platiť. Za tento trestný čin bol obžalovaný G. U. odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podal odvolanie obžalovaný G. U., a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde 19.10.2015. Svoje odvolanie ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu písomne neodôvodnil. Na verejnom zasadnutí obžalovaný stručne uviedol, že by súhlasil s uložením trestu povinnej práce. Uložený trest považuje za neprimerane prísny. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému G. U.. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený druh a výmera trestu odňatia slobody a zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedajú stavu veci a zákonu. Pri ukladaní trestu obžalovanému G. U. súd prvého stupňa aplikoval všetky zákonné ustanovenia, ktoré súd musí zobrať do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Odvolací súd, na rozdiel od obžalovaného, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepovažuje za neprimeraný. Iný, miernejší druh trestu, napr. trest povinnej práce, ktorého uloženie navrhoval na verejnom zasadnutí, v prípade obžalovaného neprichádzal ani do úvahy, pretože bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že u obžalovaného ide o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou. V odpise registra trestov sa nachádza sedem záznamov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý sa sústavne dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, v jednom prípade obžalovaný spáchal aj trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že v piatich prípadoch bolo na prevýchovu obžalovaného pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody. V prípade hodnotenia osoby obžalovaného je teda dôvodné konštatovať, že ide o osobu, u ktorej predchádzajúce uložené tresty zrejme neviedli k jeho náprave a najmä k tomu, aby viedol riadny život usporiadaného občana. Podľa § 31 ods. 1, 2 Tr. zák. sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin. Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Na záver treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Na podklade odvolania obžalovaného G. U. odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku, a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného G. U., pretože zistil, že nie je dôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.