Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/227/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314200641 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314200641.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci žalobcu: DOMBYT Čadca, so sídlom U Kyzka 751k, Čadca, IČO: 35 658 312, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarik, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. H. XXXX/XX, W. a 2/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. H. XXXX/XX, W., v konaní o zaplatenie 1.136,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/61/2015-67 zo dňa 22.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca návrh žalobcu zamietol a žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval podľa ustanovení § 494, § 685 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 697 Občianskeho zákonníka. 3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení. Dôvodil, že podmienkou uplatnenia nároku na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním prenajatého bytu je platná nájomná zmluva za sporné časové obdobie. Žalobca doslovne v návrhu pod bodom II. čl. 2 spisu uviedol: „Žalovaní v súčasnosti obývajú vyššie uvedený byt (myslel tým byt č. X v W. na O. ulici, bytový dom č. XXXX) bez právneho dôvodu, no aj napriek tomu majú povinnosť uhrádzať nájomné a platby za služby súvisiace s bývaním, ktoré mesačne predstavujú sumu 227,27 eur a ku dňu podania návrhu 1.136,35 eur (na pojednávaní upresnené za mesiace september, október, november, december 2013 a január 2014 - za 5 mesiacov).“ Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi žalovaným R. D. a U. G. na č. l. 9 spisu dňa 15.11.2010 mal súd prvej inštancie preukázané pod bodom III., že bola uzavretá na dobu určitú od 15.11.2010 do 15.11.2011. Podľa bodu IV. za toto obdobie boli povinní žalovaní platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu v preddavkovanej výške 227,27 eur mesačne, ako vyplýva zo zálohového predpisu č. l. 8 spisu. Predmetom sporu je však obdobie, kedy nájomná zmluva zanikla uplynutím času dňom 15.11.2011. Predmetom sporu je časové obdobie september, október, november, december 2013 a január 2014. Na toto časové obdobie nepredložil žalobca platnú nájomnú zmluvu ako základ účtovania nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, ktoré vymáha v tomto konaní. Z toho dôvodu mu podľa súdu prvej inštancie nevzniklo právo na zaplatenie nájomného na základe neexistujúcej nájomnej zmluvy podľa ustanovení § 685 ods. 1 a § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ani za služby spojené s užívaním bytu. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie platného záväzku - platnej nájomnej zmluvy za sporné časové obdobie, na základe ktorej by mal právo požadovať od žalovaných platbu nájomného a služieb spojených s užívaním bytu tak, ako to v návrhu požadoval za dané sporné obdobie - september, október, november, december 2013 a január 2014. Rozhodujúce skutkové tvrdenia neumožňovali súdu prvej inštancie podriadiť skutkový stav pod hypotézu právnej normy o bezdôvodnom obohatení podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu bolo zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za sporné časové obdobie. Žalobca v návrhu neuviedol faktickú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá nie je totožná so zmluvným nárokom na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, ktoré sú zmluvne dohodnuté v prípade uzavretia platného právneho úkonu - nájomnej zmluvy. Pre alternatívne posúdenie nároku podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení bola splnená len podmienka neplatnosti, resp. neexistencie platnej nájomnej zmluvy za sporné časové obdobie. V rozhodujúcich skutkových tvrdeniach však v nadväznosti na ustanovenie § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola konkretizovaná majetková ujma, bezdôvodné obohatenie, ktoré za sporné časové obdobie žalobcovi vznikla. Bezdôvodné obohatenie nemožno stotožniť s výškou zmluvne dohodnutého nároku na nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Pre nárok, resp. alternatívne posúdenie nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca nepreukázal ani faktický stav užívania bytu žalovanými v spornom časovom období, ktoré sa pre uplatnenie nároku na základe bezdôvodného obohatenia vyžaduje. Pri platnej nájomnej zmluve nie je právne relevantné, či žalovaní v byte bývajú, alebo nebývajú. Na základe platnej nájomnej zmluvy sú povinní platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu bez ohľadu na skutočnosť, či byt fakticky užívajú, alebo nie. Pri alternatívnom posúdení nároku z titulu bezdôvodného obohatenia však je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že žalovaní fakticky v byte bývali v spornom časovom období - september, október, november, december 2013, január 2014, v akom rozsahu a v akom rozsahu sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu. V tomto smere žalobca podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Adresa sporného bytu je byt č. 8, O. ulica, bytový dom č. XXXX. Z výpovede žalovanej v rade 2/ mal súd prvej inštancie za preukázané, že všetky platby po august 2013 platila ona. V auguste 2013 fakticky opustila byt aj žalovaná 2/ aj žalovaný 1/. Žalovaná 2/ sa odsťahovala na adresu W., M. R. H. XXXX/XX a žalovaný 1/ na adresu M. R. H. XXXX/XX, W.. Takáto informácia a jej pravdivosť vyplýva aj z vyjadrenia Mestského úradu v Čadci na č. l. 24 spisu, z ktorého tiež vyplýva, že ani jeden zo žalovaných v nájomnom byte č. 8, W. - U T., O. XXXX/XD nemá prihlásený ani trvalý, ani prechodný pobyt. Tým mal súd prvej inštancie preukázané, že od augusta 2013 fakticky obaja žalovaní v byte nebývali a od uvedeného časového obdobia preto žalobcovi nemohlo vznikať žiadne bezdôvodné obohatenie (za sporné časové obdobie - september, október, november, december 2013, január 2014). Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že byt bol fakticky voľný v 8. mesiaci 2013 a právne voľný momentom uplynutia nájomného vzťahu, teda dňom 14.11.2011. Nič nebránilo žalobcovi, aby právne a fakticky sa ujal dispozície bytu. Skutočnosť, že tak neurobil, nemožno vykladať na úkor žalovaných a vymáhať od nich nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie. Taký záver súdu prvej inštancie nemožno vyvrátiť skutočnosťou - dôkazom vo formálnej rovine, zápisnicou o prevzatí bytu, kedy žalovaní podpísali odovzdanie bytu dňom 31.01.2015. V konaní bolo vyvrátené, že by fakticky užívali byt do 31.01.2015, a to nielen ich tvrdením, ale aj objektívnym dôkazom - nájomnou zmluvou, z ktorej súd prvej inštancie mal preukázanú dobu trvania nájomného vzťahu a objektívnou evidenciou mestského úradu o skutočnom hmotnoprávnom bydlisku žalovaných v spornom časovom období. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol. Úspešnými účastníkmi konania sú žalovaní 1/, 2/. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. im patrí plná náhrada trov konania. Trovy konania neuplatnili návrhom podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p., preto im súd náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdením súdu, že výšku nároku bezdôvodného obohatenia nemožno stotožniť s výškou zmluvného nároku na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu nemožno súhlasiť, pretože v danom prípade sa nejedná o zmluvný nárok, ale o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že tým, že žalovaní aj po skončení nájmu byt bez právneho dôvodu užívali a neprispievali na nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu riadne a včas, sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, a preto sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájmu a služieb spojených s užívaním tohto bytu. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. Preto je nevyhnutné, aby sa ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/104/2008 zo dňa 30.06.2009, podľa ktorého bezdôvodného obohatenie žalovaného sa rovná dohodnutej výške nájomného. Predmetom sporu je bezdôvodné obohatenie, a teda s tvrdením súdu, že aj napriek neexistencii nájomnej zmluvy za neurčité časové obdobie si žalobca uplatňuje zmluvný nárok na zaplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu nemožno súhlasiť, pretože v danom prípade sa nejedná o zmluvný nárok, ale o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal len z vyjadrenia žalovanej v rade 2/, pričom z vyjadrenia Mestského úradu v Čadci vyplýva skutočnosť, že žalovaní nemajú v predmetnom byte nahlásený trvalý alebo prechodný pobyt, čo však nemôže vyvrátiť skutočnosť, že byt užívali. Žalovaní 1/, 2/ byt fakticky odovzdali až ku dňu 31.01.2015, o čom svedčí aj zápisnica, ktorá bola na pojednávaní dňa 22.03.2016 predložená. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa teda nemohol ujať dispozície bytu, keďže žalovaní obmedzili svojím konaním žalobcovi riadne užívanie predmetného bytu až do riadneho odovzdania. 5. K podanému odvolaniu sa žalovaní 1/, 2/ písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval právnu normu správne. 8. Predmetom nároku žalobcu je zaplatenie sumy 1.136,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa 26.12.2013 do zaplatenia. Pričom svoj nárok odvodzuje od zmluvy o nájme bytu, ktorá zmluva bola uzavretá na jeden rok a to od 15.11.2010 do 14.11.2011. Užívateľmi bytu boli žalovaní 1/ a 2/, ktorí bez právneho dôvodu užívali predmetný byt a neuhrádzali nájomné a služby spojené s bývaním. 9. V danom prípade bolo podstatné posúdenie otázky právneho režimu užívania bytu po skončení nájmu. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom smere, že rozhodujúce tvrdenia neumožňovali podriadiť skutkový stav pod hypotézu právnej normy o bezdôvodnom obohatení podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že bezdôvodné obohatenie nemožno stotožniť s výškou zmluvne dohodnutého nároku na nájomné a služby spojené s užívaním bytu, ako to správne namietal odvolateľ. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/104/2008, v ktorom konštatuje, že „plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk“. Hoci sa uvedené rozhodnutie týka absolútnej neplatnosti nájmu nebytových priestorov, tieto sú aplikovateľné aj na danú situáciu. 10. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti nároku žalobcu s ohľadom na právne posúdenie užívania predmetného bytu po uplynutí doby užívania z titulu nájomnej zmluvy. Bude potrebné správne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa posúdenia veci v zmysle bezdôvodného obohatenia. Následne vyhodnotí nárok žalobcu a závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 11. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)