Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/76/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203757 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314203757.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. E., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov, matky M. E., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., U. XXXX/XD a otca M. E., nar. XX. X. XXXX, bytom V. I., G. O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou so sídlom J., Z. E. XXX/XX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 6P/22/2014-158 zo dňa 16. 6. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými upravil styk otca s maloletou N. počas jarných prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov, počas Vianočných sviatkov, počas zimných prázdnin, matke uložil povinnosť pripraviť maloletú na stretnutie s otcom v určenom termíne a hodine a dieťa odovzdať, resp. prevziať, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a nedotknutý. V ostatných výrokoch, ktorými súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a oprávnil dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, zvýšil výživné, rozhodol o zameškanom výživnom, upravil styk otca s maloletou N. v párny a nepárny týždeň, rozhodol o trovách konania, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca na návrh matky maloletého dieťaťa rozhodoval o úprave práv a povinností, pričom maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej prípadný majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. počnúc dňom 1. 10. 2014 výživné sumou 130,- eur mesačne, vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 10. 2014 do 16. 6. 2015 v sume 470,- eur a povolil toto splácať otcovi spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur. Zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa stretávať každý párny týždeň od piatku do nedele a nepárny týždeň v piatok v mieste trvalého bydliska maloletej a tiež upravil styk otca s dcérou počas jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v kalendárnom roku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, a to § 28, § 36, resp. § 63. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa v marci 2014 odsťahovala a žije v nájomnom byte. Dieťa v čase rozhodovania súdu navštevovalo základnú školu. Matka maloletého dieťaťa časť posudzovaného obdobia bola nezamestnaná, od 1. 4. 2015 vykonáva prácu na čiastočný úväzok. Otec maloletej má príjem za výkon funkcie konateľa v spoločnosti HESTIA-FOSFOROS, s.r.o., Dolný Hričov. Po vypočutí účastníkov, oboznámení sa s listinnými dôkazmi prvostupňový súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, preto dieťa zveril matke, otcovi stanovil výživné a upravil styk. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Napadol výroky, ktorými bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky, matke dané oprávnenie maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, výrok o stanovení vyživovacej povinnosti, zameškanom výživnom, ako aj výrok o úprave styku v priebehu kalendárneho roka, okrem výrokov, ktorými súd upravil styk počas sviatkov a prázdnin. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti a na základe toho dospel k nesprávnemu právnemu záveru, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je arbitrárne, nezákonné, predchádzal tomu nesprávny procesný postup súdu, keď súd nevykonal navrhnuté a predložené dôkazy. Napadnuté výroky prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd tieto riadnym spôsobom nezdôvodnil, resp. súd o zverení dieťaťa rozhodol napriek tomu, že samotná matka v návrhu uvádzala, že vo výkone týchto práv vo vzťahu k maloletej problémy medzi rodičmi nie sú. Takýmto postupom prvostupňový súd odňal rodičovské práva otcovi, ktorý nemôže dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, hoci takéto rozhodnutie súdu nie je ničím odôvodnené a súd k tomu nevykonal ani žiadne dokazovanie. Pokiaľ súd rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti, tento výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia zistených skutkových okolností, ako aj z nesprávneho posúdenia vykonaných dôkazov. Súd navyše nesprávne aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec maloletého dieťaťa nie je podnikateľským subjektom, ale štatutárom oprávneným konať v mene spoločnosti. Otec nemal majetkovú účasť v spoločnosti HESTIA-FOSFOROS, s.r.o.. Súd pritom odmietol prevziať od otca predkladané listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať príjem otca (mzdový list), resp. účtovnú závierku spoločnosti za rok 2014. Podľa výpisu z obchodného registra jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti od roku 2009 je E. E.. Napriek týmto overiteľným skutočnostiam v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že otec podával daňové priznanie spoločnosti ako spoločník. Otec ako zamestnanec nemá možnosť doložiť iné doklady o svojom príjme, keď tieto neexistujú. Pri stanovení výšky výživného potom nesprávne súd zaujal stanovisko o možnostiach podnikateľa vykazujúceho stratu. Pokiaľ ide o pomery rodičov, tieto sú v zásade rovnaké, otec aj matka dosahujú príjem zo závislej činnosti vo výške zodpovedajúcej rozsahu pracovného času. Dieťa tak má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v rozsahu ich reálnych finančných pomerov, nie v rozsahu špekulatívnych predpokladov vyplynuvších z nesprávne právne podporenej úvahy súdu. Otec rovnako ako matka dieťaťa nevlastní žiadny majetok, býva v dome u rodičov, ktorí mu zároveň finančne pomáhajú, najmä vo vzťahu k maloletej dcére. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, matka okrem bežných potrieb nepreukázala žiadne zvýšené výdavky na dieťa, naopak súd k týmto výdavkom pripočítal aj výdavky na potreby matky. Nesprávne súd vyhodnotil aj potreby dieťaťa súvisiace so záujmovou činnosťou - návštevou krúžku mažoretiek, keď súd hodnotil aj potreby, ktoré môžu nastať až v budúcnosti, nie však potreby reálne. Pokiaľ odvolateľ napadol výrok o úprave styku, tento je v podstate nevykonateľný a opäť nezodpovedá tomu, čo bolo preukázané v konaní. Súd v napadnutom výroku určil, že otec sa môže s maloletou dcérou stretávať len v mieste trvalého bydliska, pričom upravil v párny týždeň stretávanie od piatku 14,00 hod. do nedele 19,00 hod.. Súd tiež nijako nezdôvodnil, prečo neupravil stretávanie sa v priebehu týždňa v pracovné dni, o čo mal otec dieťaťa záujem. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolateľ žiadal, aby prvostupňový súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch a v ostatnej časti ponechal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. K podanému odvolaniu sa matka maloletého dieťaťa, ani opatrovník dieťaťa nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Výroky, ktorými prvostupňový súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas prázdnin a sviatkov, ponechal nedotknuté s tým, že takáto úprava styku vyhovuje potrebám a záujmom maloletého dieťaťa a zrejme aj rodičom, keď proti prijatej úprave nemali žiadne pripomienky. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania konštatuje, že toto je dôvodné. Postup prvostupňového súdu vykazuje vady konania, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ktoré mali (mohli mať) za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia. Zároveň postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konania - otcovi riadne realizovať svoje práva pred súdom, keď k určujúcim definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce argumenty jednotlivých strán (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V tomto prípade odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu jednotlivých napádaných výrokoch nespĺňa kritériá, keď účastníkovi nedáva spoľahlivú odpoveď na to, z akých dôkazov súd vychádzal, ako tieto hodnotil a aký prijal právny záver, resp. ako aplikoval jednotlivé právne ustanovenia. V súdenej veci ide o konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda o konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu, čo sa prejavuje v charaktere tzv. nesporového konania, ktoré sa riadi odlišnými zásadami ako konanie sporové. Predovšetkým pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť vo veciach, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade prvostupňový súd pri napadnutých výrokoch rozsudku vyslovil závery, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. pri určení výživného aplikoval nesprávne právne ustanovenia vo vzťahu k zisteniu príjmu povinného. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 25 a 26 sa použijú primerane. V zmysle § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Vzhľadom na tieto zákonné ustanovenia by sa mohlo javiť z výroku prvostupňového súdu, ktorý zveril správu majetku len matke maloletého dieťaťa, že otec je z tohto základného rodičovského práva, resp. povinnosti vylúčený. V tejto súvislosti súd správne konštatoval, že v bežných veciach dieťa zastupuje ten z rodičov, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ súd rozhodoval o výške výživného, možno prisvedčiť odvolateľovi, že v tomto smere je odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu nejednoznačné. Hoci otec maloletého dieťaťa preukazoval, že má príjem zo závislej činnosti, keď vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti, súd ho nazýva podnikateľom, pričom takáto skutočnosť z obchodného registra evidujúceho spoločnosť HESTIA-FOSFOROS, s.r.o., Dolný Hričov nevyplýva (ani z iných dôkazov). Nesprávne potom súd aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Nadväzujúc na tieto zákonné ustanovenia prvostupňový súd nijakým spôsobom nezdôvodnil ako dospel k určenej výške výživného 130,- eur mesačne, akými úvahami sa riadil a ako mal preukázané jednotlivé skutočnosti potrebné pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd pristúpiť k zrušeniu jednotlivých napadnutých výrokov a v tejto časti vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom by mal prvostupňový súd v zmysle ust. § 120 ods. 2 O.s.p. zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na vydanie meritórneho rozhodnutia a vykonať hodnotenie dôkazov podľa § 132 a nasl. O.s.p. a následne rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odôvodnenie by malo obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti jednotlivých výrokov, t.j. musí byť preskúmateľné. V ďalšom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o prípadných trovách odvolacieho konania (§ 224 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .