Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207868 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314207868.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: VPS Vysoké Tatry, s.r.o., so sídlom Starý Smokovec 45, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 43 795 773, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Dagmar Schmidtovou, advokátkou, so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: VIA - CESTY, s.r.o., so sídlom 023 01 Oščadnica 1180, IČO: 36 382 558, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom B. U. XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 13.001,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/22/2014-107 zo dňa 29.6.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/22/2014-126 zo dňa 2.9.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/22/2014-107 zo dňa 29.6.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 5Cb/22/2014-126 zo dňa 2.9.2015 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,25 % zo sumy 573,79 Eur od 11.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 918 Eur od 11. 5. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.749,79 Eur od 20. 5. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.302,72 Eur od 23.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 2.612,40 Eur od 23.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 882,62 Eur od 26. 5. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.124,64 Eur od 2. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.067,04 Eur od 2. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 331,30 Eur od 7. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 338,59 Eur od 8. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 364,70 Eur od 10. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.736,40 Eur od 10. 6. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/22/2014-126 zo dňa 2.9.2015 uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.001,99 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 573,79 Eur od 11.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 918 Eur od 11. 5. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.749,79 Eur od 20. 5. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.302,72 Eur od 23.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 2.612,40 Eur od 23.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 882,62 Eur od 26. 5. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.124,64 Eur od 2. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.067,04 Eur od 2. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 331,30 Eur od 7. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 338,59 Eur od 8. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 364,70 Eur od 10. 6. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 1.736,40 Eur od 10. 6. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách prvostupňového konania prvostupňový súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 780 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 1.943,81 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca podľa žaloby na základe objednávky vykonával pre žalovaného práce - dopravné služby, ktoré mu vyfakturoval faktúrami č. 7040240 na sumu 573,79 Eur splatnou dňa 10. 5. 2014, faktúrou č. 7040246 na sumu 918 Eur splatnou dňa 10. 5. 2014, faktúrou č. 7040268 na sumu 1.749,79 Eur splatnou dňa 19. 5. 2014, faktúrou č. 7040273 na sumu 1.302,70 Eur splatnou dňa 22. 5. 2014, faktúrou č. 7040278 na sumu 2.612,40 Eur splatnou dňa 22. 5. 2014, faktúrou č. 7040283 na sumu 882,62 Eur splatnou dňa 25.5.2014, faktúrou č. 7040307 na sumu 1.124,64 Eur splatnou dňa 1. 6. 2014, faktúrou č. 7040310 na sumu 1.067,04 Eur splatnou dňa 1. 6. 2014, faktúrou č. 7040318 na sumu 331,30 Eur splatnou dňa 6. 6. 2014, faktúrou č. 7040320 na sumu 338,59 Eur splatnou dňa 7. 6. 2014, faktúrou č. 7040323 na sumu 364,70 Eur splatnou dňa 9. 6. 2014, faktúrou č. 7040330 na sumu 1.736,40 Eur splatnou dňa 9. 6. 2014. Nakoľko žalovaný žalobcovi ani jednu z faktúr neuhradil, bol žalobca nútený podať žalobu na okresný súd. Okresný súd po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mal preukázané, že žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.001,99 Eur (poznámka krajského súdu: správne malo byť uvedené 13.001,99 Eur) za vykonané dopravné služby fakturované vystavenými faktúrami. Žalovaný sa bránil námietkou fakturácie dodaných služieb nad dojednaný cenový rámec, spochybňoval rozsah skutočného plnenia a namietal, že fakturácia nezodpovedá zákonným podmienkam a zmluvne dojednaným právam a povinnostiam. Okresný súd zistil, že žalobca dodané služby fakturoval faktúrami, ktoré boli žalovanému doručené, pričom žalovaný v konaní nenamietal, že by mu faktúry neboli doručené a nepreukázal, pokiaľ namietal rozsah skutočného plnenia a dojednanú cenu prác, že by niektorú faktúru vrátil ako nedôvodnú alebo nesprávne vyúčtovanú. Podľa okresného súdu, pokiaľ žalovaný chcel namietať rozsah vykonaných prác, resp. ich cenu, bol povinný žalobcovi vrátiť faktúru a uviesť dôvody pre jej vrátenie. Žalovaný nenamietal, že niektoré objednané práce neboli vykonané, pričom práce nad rámec sa doobjednávali telefonicky, prípadne e-mailom, ako to vyplývalo z výpovedí svedkov a písomnej objednávky na rok 2014. K žalovaným namietanému rozsahu vykonaných prác poukázal okresný súd na vyjadrenie svedka M. U., podľa ktorého stazky a doložky, ako podklady pre fakturáciu, vždy podpísali zamestnanci žalovaného, pričom ani jedna stazka alebo doložka nebola namietaná alebo vrátená ako nepodpísaná. Túto skutočnosť žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal. Ohľadom namietanej kilometráže vykonaných prác sa okresný súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, že nakoľko ide o práce na desať kilometrovom úseku diaľnice, nebolo možné technicky dosiahnuť rovnaký počet kilometrov, pokiaľ ide o cestu tam a späť, a to zvlášť v prípade cisterny, ktorá z Tatranskej Lomnice vychádzala do Starého Smokovca, kde načerpala vodu, ktorú dodala žalovanému zadarmo, a až potom išla na miesto vykonávania prác. Okresný súd potom námietku žalovaného ohľadom rozsahu vykonaných prác a dokladov o týchto prácach ako podkladoch pre fakturáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. Za účelové tvrdenie považoval okresný súd aj vyjadrenie žalovaného, že nemal vedomosť o cenách, za ktoré budú jednotlivé služby dodávané. Podľa okresného súdu toto tvrdenie vyvracia skutočnosť, že žalobca mal cenník uverejnený na internete a tieto ceny neboli menené od roku 2011. Dôkazom, že žalovaný o cenách vedel, je, že žalobca už v roku 2011 uplatňoval proti žalovanému pohľadávku za rovnaké služby podľa rovnakého cenníka, pričom žalovaný ešte pred vydaním platobného rozkazu uhradil značnú časť tejto pohľadávky a zvyšok pohľadávky zaplatil po vydaní platobného rozkazu. Svedok Q. S., ktorý bol za žalovaného oprávnený dojednávať obchodné podmienky, potvrdil, že medzi účastníkmi bola viacročná spolupráca, a preto žiadal o obvyklé ceny, z čoho podľa okresného súdu vyplýva, že výška ceny dojednaných služieb mu musela byť známa. Podľa okresného súdu z logického hľadiska si žiadna firma neobjedná dodanie prác na dlhšie obdobie bez toho, aby mala vedomosť o cenníku týchto prác. K námietke žalovaného, že faktúry nie sú v súlade so zákonom o DPH, okresný súd uviedol, že nezistil rozpor vystavených faktúr so zákonom a konštatoval, že z hľadiska existencie pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka nemá evidovanie faktúr žiaden dopad. Žalobca bol povinný v konaní preukázať, že oprávnene vyfakturoval služby poskytnuté žalovanému, pričom žalovaný nepreukázal, že by poskytnuté služby, resp. vystavené faktúry a podklady k týmto faktúram, vrátil alebo reklamoval. Tieto skutočnosti namietal až po začatí súdneho konania, a preto okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania rozhodol okresný súd v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, keďže nebolo preukázané, ako tvrdil právny zástupca žalovaného, že dlžník nie je v omeškaní počas omeškania veriteľa. Okresný súd nemal preukázané omeškanie veriteľa, žalovaný pred začatím pojednávania doručenie faktúr nenamietal, žiadnu faktúru nevrátil a žalobca žiadnu faktúru nestiahol. Okresný súd potom priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo súm uvádzaných podľa jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, právo na ich náhradu. Tieto trovy zodpovedajú sume 780 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sume 1.943,81 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie, a to v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v celom rozsahu a v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Žalovaný namietal neúplne zistený skutkový stav veci, nesprávne skutkové zistenia okresného súdu a nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Podľa žalovaného je z obsahu vzájomných dojednaní nesporné, že ako dlžník - odberateľ mohol cenu plnenia ako finančný záväzok, ktorého výška bola veriteľom určená iba vystavenou faktúrou, teoreticky zaplatiť až po doručení takej faktúry. Dlžník preto nemôže byť v omeškaní s platením svojho finančného záväzku do dňa doručenia faktúry + najmenej dva dni ako primeraná doba na jej úhradu. Z dokazovania plynie, že medzi účastníkmi nedošlo k dojednaniu o cene služieb, nebol dojednaný ani spôsob a obsah fakturácie a ani doba splatnosti faktúr. Žalobca tak mal dodané služby fakturovať v súlade s právnou úpravou zákona o DPH, a to mesačne. Ak fakturoval inak, mohol fakturovať v rozpore zo zákonom a takýto postup mohol mať vplyv aj na splatnosť faktúr. Žalovaný poukázal na všeobecnú úpravu splatnosti finančného záväzku podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že žalobca faktúry vystavil po tom, čo plnil, a preto sa žalovaný mohol dostať do omeškania až 31. dňom od doručenia dokladu - faktúry. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že v konaní nenamietal, že mu faktúry neboli doručené. Žalovaný nikdy nepotvrdil doručenie faktúr a na pojednávaní pred okresným súdom dňa 19.3.2015 právny zástupca žalovaného argumentoval, že žalobca v konaní doručenie a deň doručenia faktúr právne relevantne nepreukázal. Či faktúry boli doručené a kedy boli žalovanému doručené, v konaní preukázané nebolo a žalobca ani nepociťoval potrebu túto podstatnú skutočnosť preukazovať. Pokiaľ okresný súd rozhodol o priznaní úrokov z omeškania a o určení dňa, odkedy je žalovaný v omeškaní, mal mať pre takéto rozhodnutie túto skutočnosť relevantne preukázanú. Argumentácia, že žalovaný faktúry nevrátil, ktorá má znamenať, že tieto faktúry boli skutočne doručené, neobstojí. Skutočnosť preukázania doručenia faktúr je dôkaznou povinnosťou žalobcu. Dôkazná iniciatíva je na strane žalobcu, ktorý má povinnosť dokazovať ním uplatnený nárok. Žalobca však v konaní nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce, kedy boli faktúry žalovanému doručené a či vôbec boli doručené. Závery okresného súdu v tomto smere nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom a okresný súd vychádzal len z domnienky doručenia faktúr, ktorej existencia však nebola preukázaná. Od žalovaného nemožno požadovať, aby preukazoval to, čo sa preukázať nedá, teda to, čo sa nestalo. Doručenie faktúr bola povinnosť žalobcu, a preto žalobca musí preukazovať, že táto povinnosť bola splnená. Okresný súd v tomto smere dokazovanie odmietol a akceptoval to, čo tvrdil žalobca, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Okresný súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom svedkov - pracovníkov žalovaného, ktorí boli prítomní pri výkone prác, čím neúplne zistil skutkový stav veci. Nevykonaný ostal aj žalovaným navrhovaný dôkaz - vypracovanie analýzy v súvislosti s fakturovanými kilometrami presunu mechanizmov a strojov medzi sídlom žalobcu a miestom výkonu prác žalobcu pre žalovaného. Okresný súd sa ohľadom namietanej kilometráže vykonaných prác stotožnil s vyjadrením žalobcu, pričom jeho argumentácia nebola riadne odôvodnená. Okresný súd nevysvetlil a neanalyzoval, na základe čoho, na základe akých právnych skutočností je kilometráž stanovená a účtovaná správne. Žalovaný sa nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu ani v časti náhrady trov konania. Ak okresný súd vychádzal z výsledku sporu, potom rozsah priznaných trov konania žalobcovi nezodpovedá jeho percentuálnej úspešnosti v spore. Podľa výsledku mal okresný súd priznať náhradu trov konania žalovanému vo výške jeho percentuálnej úspešnosti. Žalovaný žiadal odvolaním napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalobca cestou právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že okresný súd riadne a dôkladne posúdil celý prípad rozsiahlym dokazovaním. Odvolanie žalovaného považuje žalobca za účelový krok s cieľom oddialiť zaplatenie dlhu. O účelovosti odvolania svedčí podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný sumu 3.001,99 Eur zaplatil žalobcovi dňa 18.9.2015. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdiť v celom rozsahu. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil v tejto časti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V odvolacom konaní je krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Žalovaný odvolaním zo dňa 17.07.2015 (č.l. 121 spisu) napadol rozsudok okresného súdu v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný tak vymedzil rozsah prieskumu odvolacieho súdu vo vzťahu k tej časti výroku rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Uvedené krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť s ohľadom na odôvodnenie podaného odvolania, v ktorom žalovaný uvádzal aj skutočnosti ohľadom kilometráže vykonaných prác, ktorých rozsah má dopad pre určenie výšky priznaného plnenia žalobcovi proti žalovanému čo do istiny 13.001,99 Eur, čo by mohlo viesť k záveru o podaní odvolania žalovaným nielen proti výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, ale tiež o podanom odvolaní žalovaným proti výroku rozsudku okresného súdu vo veci samej týkajúceho sa istiny 13.001,99 Eur. Krajský súd s prihliadnutím na jednoznačné vyjadrenie žalovaného v podanom odvolaní zo dňa 17.07.2015, kde výslovne uviedol, že napáda len časť rozsudku okresného súdu o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a o povinnosti zaplatiť trovy konania, a tiež s prihliadnutím na podanie žalovaného zo dňa 16.09.2015 (č.l. 134 spisu), v ktorom žalovaný výslovne uviedol, že odvolanie podal iba proti výroku rozsudku o príslušenstve a trovách konania, konštatoval vymedzenie rozsahu podaného odvolania žalovaným výlučne proti výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a nahradiť trovy konania. Tým bol daný aj rozsah prieskumnej právomoci odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil záver okresného súdu ohľadom vzniku omeškania na strane žalovaného s platením jeho finančného záväzku voči žalobcovi. Žalovaný tiež namietol, že v konaní nebolo preukázané, či a kedy boli predmetné faktúry, ktorých úhrada bola predmetom konania, zo strany žalobcu žalovanému doručené. S ohľadom na takto vymedzený rozsah odvolacích námietok žalovaného považuje krajský súd za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Krajský súd vo všeobecnosti k úprave omeškania v Obchodnom zákonníku uvádza, že v prípade, ak záväzok dlžníka spočíva v peňažnom plnení, dostáva sa dlžník do omeškania, ak tento svoj záväzok nesplní riadne v lehotách uvedených v ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tieto lehoty ale platia len pre prípad, ak zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nevyplýva iná lehota splatnosti. Dlžník sa potom dostáva do omeškania buď uplynutím času určeného na plnenie v zmluve uzavretej medzi účastníkmi alebo uplynutím času stanoveného zákonom v ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením k doterajším právam a povinnostiam účastníkov zmluvného vzťahu pristupujú nové práva a povinnosti, napr. v podobe práva veriteľa požadovať od dlžníka zaplatenie úroku z omeškania. V prejednávanom prípade krajský súd zistil, že základom právneho vzťahu účastníkov bola objednávka žalovaného zo dňa 15.4.2014 (č.l. 15 spisu), podľa ktorej žalovaný objednal u žalobcu zametanie po cestnej fréze a dovoz vody do cestnej frézy pre rok 2014 s tým, že objednávky budú upresňované telefonicky, prípadne e-mailom. Z textu samotnej objednávky tak nevyplýva, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená osobitná dohoda o lehote splatnosti odplaty za poskytnuté služby alebo tovar dodaný žalobcom žalovanému. Pre posúdenie otázky vzniku omeškania žalovaného s jeho povinnosťou poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie za poskytnuté služby a dodaný tovar je tak nevyhnutné zaoberať sa otázkou vzniku omeškania žalovaného v zmysle ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluvné strany si v zmluve nedohodli lehotu na plnenie peňažného záväzku. V takomto prípade je lehota na plnenie peňažného záväzku stanovená tým spôsobom, že Obchodný zákonník po márnom uplynutí lehoty 30-tich dní konštruuje omeškanie dlžníka, pričom táto zákonná 30 dňová lehota na plnenie peňažného záväzku začína buď od momentu poskytnutia plnenia veriteľom dlžníkovi alebo od momentu doručenia dokladu na zaplatenie veriteľom dlžníkovi. Pre ustálenie okamihu vzniku omeškania s plnením peňažného záväzku žalovaného voči žalobcovi tak bolo v konaní nevyhnutné zaoberať sa otázkou doručenia faktúr vystavených žalobcom za poskytnuté plnenie žalovanému. Okresný súd sa k tejto otázke uspokojil s konštatovaním, že pred začatím pojednávania žalovaný doručenie faktúr nenamietal a žiadnu z faktúr nevrátil a na základe tohto konštatovania ustálil vznik omeškania žalovaného s plnením jeho peňažných záväzkov voči žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne posúdenie je krajský súd názoru, že tento záver okresného súdu je predčasný, a preto nesprávny. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na obranu žalovaného, ktorý už v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 59 spisu) namietal, že fakturácia žalobcu nezodpovedá zákonným podmienkam a zmluvne dojednaným právam a povinnostiam účastníkov. Následne na prvom pojednávaní vo veci pred okresným súdom dňa 19.3.2015 (č.l. 69 spisu) právny zástupca žalovaného žiadal preukázať, kedy skutočne boli faktúry doručené a namietol, že faktúry neboli doručené tak, aby žalovaný mohol plniť včas v prípade, ak by plniť chcel. Napriek tejto námietke žalovaného o nepreukázaní doručenia faktúr žalobcom žalovanému konštatoval okresný súd vznik omeškania na strane žalovaného v súlade s vystavenými faktúrami odo dňa nasledujúceho po lehote ich splatnosti. Bez preukázania okamihu doručenia vystavených faktúr žalobcom žalovanému však pre takýto záver okresného súdu absentuje v konaní relevantný podklad. Aby bolo možné ustáliť vznik omeškania žalovaného, je potrebné zaoberať sa otázkou doručenia vystavených faktúr žalobcom žalovanému s tým, že v súlade s ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka sa v takomto prípade dostáva žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku najneskôr po uplynutí lehoty 30-tich dní odo dňa doručenia faktúry. Pokiaľ faktúra ako doklad na zaplatenie bola žalobcom žalovanému zaslaná, avšak deň doručenia tohto dokladu je neistý alebo medzi účastníkmi sporný, začína v zmysle tohto zákonného ustanovenia 30 dňová lehota na plnenie peňažného záväzku plynúť od poskytnutia plnenia veriteľom dlžníkovi. V zmysle uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru o nesprávnom právnom posúdení otázky vzniku omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi okresným súdom. Krajský súd preto pristúpil k zrušeniu a vráteniu veci okresnému súdu v odvolaním napadnutom výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a v závislom výroku o náhrade trov konania, a to za aplikácie ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a ust. § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania voči žalovanému. Okresný súd sa bude zaoberať doručením faktúr vystavených žalobcom žalovanému a s prihliadnutím na závery, ktoré vyplynú z doplneného dokazovania, ustáli vznik omeškania na strane žalovaného s úhradou peňažného záväzku voči žalobcovi v zmysle ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka vo väzbe na doručenie týchto faktúr alebo vo väzbe na deň poskytnutia plnenia žalobcom žalovanému. Odvolací súd pritom pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa žaloby na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom. Okresný súd zistenia plynúce z doplneného dokazovania vyhodnotí vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania s prihliadnutím na právne záväzný názor odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodne. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.