Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209665 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314209665.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. M., ul. X. U.. XXXX a otca: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. M. č. XXXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1 A, IČO: 36 866 849, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6P/57/2014-164 zo dňa 12. júla 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6P/57/2014-164 zo dňa 12.07.2016 zvýšil výživné, naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 16P/25/2011-61 zo dňa 09.03.2011, ktoré je povinný platiť otec maloletého na maloletého Z. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 95 eur mesačne počnúc dňom 28.10.2014 do 21.06.2015 na sumu 130 eur mesačne a od 22.06.2015 naďalej na sumu 115 eur mesačne (výrok I.). Zvýšené výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred (výrok II.). Nedoplatok z titulu zvýšenia výživného za obdobie od 28.10.2014 do 12.07.2016 spolu vo výške 550 eur súd povolil otcovi maloletého splácať v splátkach vo výške po 10 eur mesačne splatných s bežným výživným počnúc prvou splátkou výživného nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so splatením čo i len jednej splátky alebo jej časti (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd konštatoval, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4P/73/2013-40 zo dňa 22.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2013, kedy bol návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietnutý. V konaní súd vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, keby sa vlastnou vinou nedostal do výkonu trestu a to sumy 800 eur - 1.200 eur, ktorý by umožňoval hradiť výživné v sume 95 eur mesačne. Nevychádzal teda z príjmu, ktorý dosahoval vo výkone trestu. Matka dieťaťa bola na materskej dovolenke a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnom konaní bolo zistené, že príjem matky predstavuje rodičovský príspevok, ročný príspevok za vykonávanie funkcie domovníčky cca 5 eur mesačne (55 eur ročne) a prídavky na dve deti, ktorá suma nepresahuje 500 eur mesačne. Výdavky na maloletého vzrástli v súvislosti s jeho vekom, trvajúcimi zdravotnými problémami, jeho záujmami, ale predovšetkým s návštevou školy, krúžkov, zakúpení pomôcok, oblečenia a iných vecí. Od zamestnávateľa otca dieťaťa bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem od septembra do decembra 2014 bol v sume 1.038 eur, za čas od januára do augusta 2015 v sume 1.036 eur a po započítaní daňových bonusov v sume 1.063 eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni brutto príjem otca bol v jednotlivých mesiacoch roku 2015 - 2016 od 1.300 eur (marec 2015) do 1.750 eur mesačne (apríl 2016). Otec špecifikoval svoje výdavky vrátane dokladov preukazujúcich tieto náklady a to na úvery 264,62 eur + 162,80 eur mesačne, na elektrinu 50 eur a 30 eur mesačne, strava 250 eur mesačne, drevo 200 eur, výživné na syna Z. 95 eur, trovy súdneho exekútora 22,80 eur, ošatenie a obuv 40 eur, hygiena 15 eur, účet za telefón 40 eur, cestovné do práce 50 eur, bytový fond 20 eur, lieky pre I. a U. 15 eur mesačne, škôlka 8 eur, strava U. 20 eur mesačne, ošatenie a obuv pre deti 30 eur, hygiena a plienky 30 eur mesačne. Nové skutočnosti na strane otca dieťaťa boli tiež tie, že si zakúpil byt (nadobudol s manželkou majetok), vzal si ďalšie dva úvery so svojou manželkou (finančne sa zadĺžil) na zabezpečenie adekvátneho bývania pre súčasnú rodinu v celkovom objeme 43.200 eur a 12.000 eur a to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému I., nar. XX.XX.XXXX. Súd s prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ od poslednej úpravy v roku 2013 objektívne najmä na strane dieťaťa odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca určil tomuto povinnosť platiť výživné v sume 130 eur mesačne od 28.10.2014 do 21.06.2015 a od 22.06.2015 naďalej v sume 115 eur mesačne. Rozdielnu sumu výživného určil v nadväznosti na tú skutočnosť, že 22.06.2015 pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi I., ktorá skutočnosť má za následok uhrádzanie ďalších nákladov tomuto dieťaťu, avšak výdavky maloletého Z. nepoklesli, nedošlo k ich zmene. Za takejto situácie potom súd zvýšenie výživného o 35 eur mesačne a od 22.06.2015 o 20 eur mesačne nepovažoval za také, ktoré by ohrozilo pri príjme otca uhrádzanie iných jeho výdavkov a ktoré by ohrozilo starostlivosť o jeho ďalšie maloleté deti s prihliadnutím i k tej skutočnosti, že na platení nákladov sa podieľa so svojou manželkou. Okrem toho zodpovedá aj odôvodneným potrebám oprávneného maloletého dieťaťa. Pokiaľ bola v konaní namietaná tá skutočnosť zo strany otca dieťaťa, že maloletý má výdavky podľa prepočtu len v sume 106 eur a teda výživné mu v celej miere pokryje jeho náklady, súd sa s týmto nestotožnil. Náklady, ktoré matka špecifikovala, sú náklady nevyhnutné (minimálne). Nie je v nich započítaná suma podielu dieťaťa na bývaní, nehovoriac o strave. I keď je na prospech otca, pokiaľ sa snaží zabezpečiť svoje dve maloleté deti, ktoré má s manželkou a to kúpou bytu a jeho plným vybavením, nič to nemení na tom, že jeho syn, ktorý pochádza z predchádzajúceho partnerského vzťahu, má právo na to, aby mu bolo poskytnuté primerané výživné bez ohľadu na to, že otec chce dopriať viac svojej terajšej rodine. Otec maloletého by mal zmeniť postoj k maloletému, nakoľko počas celého konania nebolo preukázané, že by okrem výživného na syna tomuto „prispel“ i niečím nad rámec jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ má aktuálne otec tri vyživovacie povinnosti, najviac výdavkov má s prihliadnutím veku, školskej dochádzke, strave, oblečeniu, záujmom najstarší syn oproti jeho mladším súrodencom. Súd neprihliadol na výdavky otca, ktoré nemusí nevyhnutne vynaložiť (napr. telefón 40 eur), ako i na majetkové zaťaženie v súvislosti so zakúpením nehnuteľnosti s poukazom na prednosť výživného pred akýmikoľvek inými výdavkami. Súd preto vyživovaciu povinnosť otcovi zvýšil počnúc dňom podania matky podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Otcovi vzniklo zameškané (splatné) výživné s poukazom na ust. § 76 a § 77 Zákona o rodine, a to od podania návrhu do rozhodnutia súdu v celkovej sume 555 eur, ktorú sumu mu povolil splácať s prihliadnutím k zvýšeniu vyživovacej povinnosti mesačne v sume po 10 eur pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto nesprávne rozhodol. Podľa neho bolo nesporne preukázané, že je ženatý a má 2 maloleté deti, z ktorých jedno sa narodilo v priebehu súdneho konania, a teda vyživuje tieto osoby. Tiež i to, že je zamestnaný u INA Kysucké Nové Mesto, kde jeho mesačný príjem je 850 eur mesačne a v tomto príjme sú aj nadčasové hodiny, ktoré pracuje v rámci svojho voľna, kedy by mal regenerovať svoju pracovnú silu. Príjem z nadčasových hodín je však len dočasný, nakoľko je to z dôvodu inštalácie inej technológie výroby a táto ihneď, ako bude pevne zavedená, tieto nadčasové hodiny sa znížia na minimum a tým i jeho príjem. Nemožno preto z takéhoto príjmu sťahovať výživné, ale len z príjmu bez nadčasových hodín. Taktiež bolo podľa otca dieťaťa nesporne preukázané, že spláca úver vo výške 230 eur mesačne, ako i to, že stravné, ktoré minie v práci, je okolo 20 eur mesačne a cestovné 50 eur mesačne. Taktiež preukázal výdavky na maloletého syna U. okolo 25 eur mesačne a v tej dobe tehotnú manželku približne 35 eur mesačne a na maloletého I., ktorý sa narodil v priebehu konania, ktorý spotrebuje minimálne 100 eur až 150 eur mesačne (na plienky, ošatenie a výživu). Okrem toho platí plyn 78 eur mesačne, elektrinu 50 eur mesačne, zobral si ďalší úver, ktorý spláca, ktoré všetky okolnosti sú zdokladované v spise. Otec dieťaťa vytýkal súdu, že tieto okolnosti nezohľadnil a nezohľadnil ani zmenu pomerov na jeho strane, a to najmä to, že sa mu narodil dňa XX.XX.XXXX syn I., a teda došlo k závažnej zmene pomerov na jeho strane. Naopak vyhodnotil ako zmenu pomerov len dieťa staršie, že má zvýšené náklady na stravu, oblečenie a dochádzku, čo však v zmysle ustálenej praxe nie je jednoznačnou zmenou pomerov bez ďalšieho. V doplnení odvolania otec dieťaťa uviedol, že maloletý jazykovú školu nenavštevuje. Predložil potvrdenie, že maloletý bol študentom jazykovej školy Brainy JAM, s.r.o. Krásno nad Kysucou od septembra 2014 do júna 2015. V školskom roku 2015/2016 jazykovú školu nenavštevoval. Uviedol tiež, že matka dieťaťa nepodala návrh na zastavenie exekúcie tak ako tvrdila v konaní pred súdom. 3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že v dobe jej žiadosti o zvýšenie výživného zo dňa 06.10.2014 (správne 26.10.2014) syn navštevoval 3. ročník základnej školy a v tejto dobe boli u neho diagnostikované ortopedické problémy. Na výdavkoch v súvislosti s týmto zdravotným stavom, ako aj na zabezpečenie školských potrieb sa otec dieťaťa nepodieľal. Maloletý v septembri nastúpi na druhý stupeň základnej školy, v dôsledku čoho sa mu zvýšia výdavky spojené s návštevou školy. Taktiež jeho pribúdajúci vek a fyzické dospievanie sa odráža na výdavkoch a strave (60 - 70 eur mesačne), hygienické potreby (9 - 15 eur), životná poistka so sporením 32 eur, mimoškolské aktivity 5 - 15 eur, ostatné nepravidelné ale pomerne časté výdavky ako odev, obuv, lekár, zubár, školské potreby a iné v priemere 25 - 30 eur. Ďalej matka dieťaťa poukázala na to, že jej príjem je momentálne 405 eur, a preto sa nedá s príjmom otca dieťaťa porovnať aj vzhľadom na to, že na výdavkoch na byt a výživu detí sa podieľa aj jeho manželka. Zo svojho príjmu platí byt, elektrinu v sume 190 eur, dcére poistku v sume 30 eur, strava okolo 85 - 100 eur, hygienické prostriedky. Ona nie je schopná zo svojho príjmu pokryť všetky synove potreby, ktoré má vzhľadom k svojmu veku. 4. Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadril. 5. Otec dieťaťa na vyjadrenie matky dieťaťa písomne nereagoval. 6. Krajský súd ako súd odvolací (34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario 2 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 7. V preskúmavanej veci okresný súd ohľadom návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného došlého dňa 28.10.2014 rozhodol tak, že zvýšil výživné, naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 16P/25/2011-61 zo dňa 09.03.2011, ktoré je povinný platiť otec na maloletého zo sumy 95 eur mesačne počnúc dňom 28.10.2014 do 21.06.2015 na sumu 130 eur mesačne a od 22.06.2015 naďalej na sumu 115 eur mesačne a to k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred. 8. Odvolací súd sa po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu v súdenej veci mal zistené, že súd po predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolacieho súdu venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu tiež vyplýva, že vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu a porovnal okolnosti dôležité pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodnutia v r. 2013 (rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4P/73/2013-40 zo dňa 22.10.2013 bol návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietnutý) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe. Odvolací sud sa tiež stotožnil sa s rozhodnutím súdu určujúcim počas rozhodného obdobia výživnej v rozdielnej výške s ohľadom na skutočnosti, ktoré nastali v uvedenom období. Dôvody, pre ktoré zaviazal otca dieťaťa prispievať výživným súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku, ktoré má náležitosti uvedené v ust. 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na to, že výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej stane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o také zvýšenie, či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a pod. 10. Otec dieťaťa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto nesprávne rozhodol. 11. Odvolanie otca dieťaťa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Aj keď s poukazom na vyššie uvedené pribudnutie vyživovacej povinnosti môže byť okolnosťou majúcou za následok zmenu pomerov, v danej veci bolo však preukázaným aj to, že zárobkové pomery otca dieťaťa sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zvýšili (z predpokladanej sumy 800 eur konštatovanej v poslednom rozhodnutí o výživnom na sumu 1.063 eur od septembra 2014 do augusta 2015 a v hrubom vyjadrení od 1.300 eur do 1.750 eur od marca 2015 do apríla 2016). Zmenila sa v jeho prospech majetková situácia. Pokiaľ ide o maloletého tento je vekovo starší, má zdravotné problémy, navštevuje vyšší ročník základnej školy, má mimoškolské aktivity. Samotný otec v odvolaní listinne preukazuje navštevovanie jazykovej školy maloletým od septembra 2014 do júna 2015. Preto aj napriek tomu, že otcovi dieťaťa pribudla vyživovacia povinnosť jeho zárobkové pomery mu umožňujú platiť zvýšené výživné. Naviac pribudnutie vyživovacej povinnosti dňa 22.06.2015 súd zohľadnil v určení nižšieho výživného od uvedeného dňa a to zo sumy 130 eur mesačne na sumu 115 eur mesačne. Na poukazovanie otca dieťaťa na to, že v jeho príjme 850 eur mesačne sú aj nadčasové hodiny, ktoré vykonáva v rámci svojho voľna, kedy by mal regenerovať svoju pracovnú silu, odvolací súd neprihliadol. Súdna judikatúra (R 15/1968) zastáva názor, že časť zárobku, dosiahnutú za nadčasové hodiny nemožno vylučovať zo základu, rozhodného pre určenie výživného. K tvrdeniu otca dieťaťa, že príjem v súvislosti s prácou nadčas je len dočasného charakteru s ohľadom na inštaláciu inej technológie do jej zavedenia poukazuje na to, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 C. s. p.). Čo sa týka výdavkov otca dieťaťa tieto boli okresným súdom správne zistené a zohľadnené tie, ktoré nemusí nevyhnutne vynaložiť. Pokiaľ tento poukazoval na výdavky týkajúce sa maloletých detí pochádzajúcich z terajšieho manželstva, odvolací súd tieto nespochybňuje, ale je potrebné zdôrazniť, že maloleté deti sú vo veku 5 rokov a 1 rok, kým maloletý Z. je vekovo podstatne starší (10 rokov) a navštevujúci základnú školu. Naviac ako správne konštatoval okresný súd na týchto sa podieľa aj manželka otca detí. Naopak bolo potrebné prihliadnuť na to, že otec dieťaťa nad rámec výživného na maloletého ničím neprispieva. Z týchto dôvodov otec dieťaťa v odvolaní neuvádza žiadne relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. 12. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu o zvýšení výživného a to vrátane rozhodnutia o zameškanom výživnom a trovách konania ako vecne správny potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).