Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/228/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209976 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314209976.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., U A. XXX/XA, proti odporcovi X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A., Na Q. XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT Adriana Hrdinová s. r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola 1726/13, o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/1/2015-48 zo dňa 05.08.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 po 75 eur mesačne, spolu 450 eur v lehote do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti jej návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s .p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na ich náhradu právo. Mal za to, že návrh navrhovateľky, ktorá sa voči odporcovi domáhala platenia výživného 100 eur mesačne od 01.10.2014 do 31.03.2015 (návrh upresnila na pojednávaní 05.08.2015), je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom, s ktorým manželstvo stále trvá, nie kvôli tomu, že by si našla priateľa, čo poprela, ale kvôli vzájomným nezhodám, z ktorého dôvodu odsťahovaním sa do Čadce z objektívnych dôvodov prišla aj o zamestnanie, kde dosahovala príjem 380 eur mesačne. Od 01.04.2014 do 31.03.2015 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberala podporu 210 eur mesačne, 50 eur platil otec výživné na maloleté dieťa mesačne (od októbra 2014 do marca 2015 100 eur), pričom mala výdavky na byt, stravu, hygienické potreby, pôžičku, telefón a na maloletú. Vychádzajúc z uvedeného jej súd za požadované obdobie priznal na vyrovnanie životnej úrovne manželské výživné 75 eur mesačne a vo zvyšku do požadovaných 100 eur mesačne návrh zamietol, vychádzajúc z toho, že odporca mal do augusta 2014 priemerný mesačný zárobok 310 eur, následne do konca roku z dôvodu poklesu odpracovaných hodín 155, resp. 176 eur mesačne, od roku 2015 86 eur, keďže došlo k ďalšiemu poklesu odpracovaných hodín. Skutočnosť, že spoločnosť, pre ktorú odporca pracoval ako konateľ, je v úpadku a vykonáva činnosť nebola preukázaná. Preukázané bolo, že spoločnosť, v ktorej jedným spoločníkom je matka odporcu, prenajíma penzión, a preto nebolo preukázané, že u odporcu došlo k zníženiu zárobku z objektívnych dôvodov, z ktorého dôvodu vychádzal podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine z jeho predpokladaného príjmu 310 eur mesačne. Výživné navrhovateľke priznal za obdobie jej evidencie na úrade práce, t. j. za 6 mesiacov 175 eur, spolu 450 eur, keďže zodpovedá jej oprávneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p. a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Mal za to, že navrhovateľka neuviedla, za aké obdobie požaduje výživné, pričom súd postupoval v rozpore so zákonom (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), keď jej priznal výživné za obdobie pred začatím súdneho konania 10.11.2014. Mal za to, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je primárnym kritériom životná úroveň každého z manželov, keď od októbra 2014 do marca 2015 boli preukázané príjmy navrhovateľky 210 - 220 eur podpora, 23 eur prídavky na dieťa + 100 eur výživné, z prác navrhovateľky na dohodu 50 eur mesačne, t. j. spolu 380 eur mesačne. Jeho príjem bol v rozhodnom období do konca roku 2014 160 eur mesačne a v roku 2015 80 eur mesačne z dôvodu znižovania pracovného úväzku, pričom súd vychádzal z jeho príjmu 310 eur mesačne bez vykonania akéhokoľvek dokazovania odôvodňujúceho takúto jeho úvahu. Súd nezdôvodnil, v čom vidí rozdiel v životnej úrovni a ani ho nekvalifikoval, preto je jeho rozhodnutie neodôvodnené a nepreskúmateľné. Ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľky, že zo spoločnej domácnosti odišla kvôli vzájomným nezhodám, považoval súd za pravdivé a jeho tvrdenie, že odišla kvôli mimomanželskému vzťahu, za nepravdivé, čoho dôkazom malo byť, že podal návrh na rozvod, keď tak urobil práve pre jej mimomanželský vzťah. Konštatovanie súdu, že navrhovateľka sa vzdala zamestnania z objektívnych dôvodov kvôli narušeným vzťahom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Presťahovanie sa navrhovateľky s dieťaťom po skončení pracovného pomeru dohodou do lokality, kde sú obmedzenejšie pracovné možnosti, je vzdaním sa zamestnania bez dôležitého dôvodu. Navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti mala možnosť bývať v Žiline, kde maloletá chodila do škôlky a kde bol schopný poskytnúť pomoc pri starostlivosti o ňu, preto svoj nižší príjem si zavinila subjektívne výlučne sama. Napriek týmto preukázaným skutočnostiam, bez odôvodnenia rozdielu v životnej úrovni, mu bolo súdom stanovené platiť manželské výživné. Preto považoval jeho rozhodnutie za arbitrárne. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na to, že na základe výzvy súdu doplnila návrh 01.07.2015 a výživné žiadala určiť od októbra 2014. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu krajský súd konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval dôsledne v zmysle hore citovaných ustanovení Zákona o rodine. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, z akých dôvodov priznal výživné navrhovateľke nie odo dňa podania návrhu, ale spätne, a takto postupoval v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Napriek rozpornosti v tvrdeniach účastníkov konania ohľadne dôvodov opustenia spoločnej domácnosti zo strany navrhovateľky nevykonal žiadne dokazovanie (napr. oboznámením sa s rozvodovým spisom, spisom vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, príp. iné), a preto jeho záver o tom, že sa tak stalo kvôli nezhodám medzi manželmi a nie pre navrhovateľkin mimomanželský vzťah, z ktorého dôvodu výživné pre rozpor s dobrými mravmi nemožno priznať (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), je ničím nepreukázaný a neodôvodnený. V súvislosti s nemožnosťou priznať výživné podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona neposudzoval ani nevyhnutnosť odsťahovania sa navrhovateľky zo Žiliny, kde mala pravidelný príjem. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v priebehu ktorého bude jeho úlohou vykonať dokazovanie v uvedenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Okresný súd súčasne rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.