Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314210522 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314210522.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. N., nar. XX. X. XXXX, bytom W., J. XXX, do plnoletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matky F. N., rod. K., nar. XX. X. XXXX, bytom W., J. XXX a otca W. N., nar. XX. X. XXXX, bytom W., J. XXX, o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 5P/74/2014-48 zo dňa 23. 3. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými súd uložil otcovi povinnosť prispievať výživné na maloletú N. sumou 330,- eur mesačne a vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 12. 2014 do 31. 3. 2015 v sume 1 320,- eur, z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Výrok, ktorým bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matky a poverená zastupovaním a spravovaním jej majetku, odvolaním nenapadnutý, o s t á v a nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že v tom čase maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti matky, poveril ju jej zastupovaním a spravovaním majetku v bežných veciach a otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej N. výživné sumou 330,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 1. 12. 2014. Vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 12. 2014 do 31. 3. 2015 v sume 1 320,- eur a odporcovi uložil povinnosť splácať ho v splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným mesačne k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 36, § 62 a § 75 Zákona o rodine, keď konštatoval, že rodičia maloletej spoločne nehospodária a otec sa o výchovu a výživu dieťaťa riadnym spôsobom nestará. Prvostupňový súd na základe zisteného skutkového stavu dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, túto poveril jej zastupovaním a spravovaním majetku v bežných veciach a otcovi určil vyživovaciu povinnosť, pričom vychádzal z majetkových pomerov zistených v konaní. Do úvahy bral odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec dieťaťa. Z obsahu odvolania vyplynulo, že súdom stanovené výživné považuje za neprimerané jeho možnostiam. Poukazoval na to, že je invalidný, po utrpenom pracovnom úraze, je poberateľom invalidného dôchodku, vyplácaného poisťovňou zo Slovenska a z Čiech. Potvrdil, že mu bola vyplatená aj vyššia finančná suma ako náhrada za utrpený pracovný úraz, jedná sa však o nároky viazané na jeho osobu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a tieto financie sú určené na kompenzáciu jeho zdravotného stavu po pracovnom úraze. Tiež poukázal na to, že dcére, tak ako aj jej súrodencom, dal po 1 000,- eur, platil jej mesačne 15,- eur mobil a dával jej vreckové 30,- eur. Do domácnosti nakupoval potraviny. Nakoľko obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť už len k dcére N., žiadal, aby porovnateľnou sumou bola na výživné zaviazaná matka dieťaťa a on by bol ochotný prispievať výživné 50,- eur mesačne a dovolil by dcére bývať v dome č. XXX v obci W., ktorý je jeho výlučným vlastníctvom. Súdu tiež vytýkal, že konal v jeho neprítomnosti, pričom v čase pojednávania bol práceneschopný, o čom manželka vedela a túto skutočnosť pred súdom neuviedla. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým súd zveril maloletú N. do výchovy a opatery matke, ponechal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Z obsahu spisového materiálu a preskúmavaného rozsudku vyplýva, že konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu začalo na základe návrhu matky, ktorá požiadala o zverenie do výchovy dcéry N., v tom čase maloletej a o určenie vyživovacej povinnosti. Návrh odôvodnila tým, že sa v podstate sama stará o dcéru (ďalší dvaja súrodenci sú už samostatní). Otec dieťaťa je poberateľom invalidných dôchodkov a bola mu vyplatená aj úrazová poistka. Požíva alkoholické nápoje a o výchovu dcéry a zabezpečenie jej výživy sa nestará. Prvostupňový súd zistil, že matka dieťaťa pracuje v Českej republike s mesačným zárobkom 10 000,- až 11 000,- Kč v čistom. Okrem mzdy poberá prídavok na dieťa vo výške 700,- Kč. Spolu s dcérou býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve otca dieťaťa. N. navštevuje 2. ročník Strednej pedagogickej školy v Čadci. Otec dieťaťa v roku 1999 utrpel pracovný úraz, so zamestnávateľom viedol spor, ktorý bol ukončený dohodou, na základe čoho mu bola vyplatená suma 903 080,- Kč. Priznaný má invalidný dôchodok, ktorý poberá na Slovensku vo výške 150,- eur mesačne a 998,- Kč z Českej republiky. Bývalý zamestnávateľ podľa dohody mu má doplácať stratu na zárobku od 1. 5. 2014 až do doby dovŕšenia veku 65 rokov alebo priznania starobného dôchodku (táto suma by mala mesačne predstavovať okolo 10 700,- Kč). V čase rozhodovania pred odvolacím súdom už maloletá N. dosiahla plnoletosť. Prvostupňový súd na základe takto zisteného skutkového stavu stanovil výšku výživného sumou 330,- eur mesačne od 1. 12. 2014, pričom to zdôvodnil tým, že otcovi bola skutočne vyplatená suma okolo 900 000,- Kč, z toho časť minul na nákup alkoholických nápojov, neinvestoval nič do domácnosti, deťom okrem sumy 3 500,- eur a zakúpenia uhlia v sume 500,- eur nič nedal. Takéto zdôvodnenie nezodpovedá úprave § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto kritéria nespĺňa, keď účastníkovi nedáva spoľahlivú odpoveď na otázku, ako súd došiel k záveru, že primeraná vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodičov je výška výživného stanovená otcovi 330,- eur mesačne. Prvostupňový súd zistil bežné mesačné príjmy oboch rodičov, u matky z pracovného pomeru vyplácanú mzdu, u odporcu výšku invalidného dôchodku, resp. výšku doplatku vyplácaného od bývalého zamestnávateľa ako náhradu za stratu na zárobku. Je tiež zrejmé, že otcovi dieťaťa bola vyplatená jednorazovo vyššia finančná čiastka, ktorá však súvisí s odškodnením jeho pracovného úrazu. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, akým spôsobom je otec dieťaťa po utrpení úrazu obmedzovaný v bežnom spôsobe života a čo teda z odškodnenia poskytnutého zamestnávateľom je potrebné vynaložiť na odstránenie následkov úrazu a zaradenie do bežného života. Tak ako uviedol prvostupňový súd, obidvaja rodičia majú už len jednu vyživovaciu povinnosť k dcére N., ktorá navštevuje 2. ročník strednej školy. Je zrejmé, že osobná starostlivosť zo strany matky nie je vynakladaná v takom rozsahu ako u dieťaťa v nižšom veku. Ak by potom súd bral do úvahy vyživovaciu povinnosť matky a túto v prospech dcéry N. stanovil primerane k príjmu matky, obdobne mal postupovať a z príjmu otca (bežného) stanoviť rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Ak by dospel k záveru, že otec má k dispozícii finančné prostriedky, z ktorých je možné prispievať na výživu dcére (v širšom rozsahu na uspokojovanie nielen samotného výživného, ale aj ďalších kultúrnych, spoločenských, športových potrieb), je možné výživné zvýšiť, prípadne, keď súd rozhodoval o stanovení výživného v čase, keď N. bola maloletá, uložiť časť finančných prostriedkov jej ako sporenie. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti sa odvolaciemu súdu javí výška stanoveného výživného sumou 330,- eur mesačne (bez tvorby úspor) vzhľadom na bežný príjem matky a otca ako vysoká. Keďže však prvostupňový súd neuviedol, akými úvahami sa pri stanovení výšky výživného bližšie riadil, nie je možné napadnuté výroky rozsudku v tomto smere preskúmať, a preto neostalo odvolaciemu súdu iné, ako v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .