Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314210982 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314210982.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky K. V., nar. X. X. XXXX, bytom D. XX, XXXX S., Rakúsko, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom L., S. J. XX proti odporcovi S. V., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, za účasti maloletých detí Z. V., nar. XX. XX. XXXX a M. V., nar. XX. X. XXXX, oboch bytom u otca, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4P/77/2014-229 zo dňa 17. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom, o úprave styku matky s maloletou M. V., nar. XX. X. XXXX, o povinnosti matky oznámiť otcovi maloletých detí nemožnosť realizácie styku (F.., IV., VI.), p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým upravil styk matky s maloletým Z. V., nar. XX. XX. XXXX (V.), rozsudok okresného súdu m e n í tak, že styk matky s maloletým Z. sa bude realizovať po predchádzajúcej dohode rodičov. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil matke zdržať sa podávania bezdôvodných trestných oznámení na otca maloletých detí (VII.), z r u š u j e . V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky K. V., rod. I., rod. N., nar. X. X. XXXX a S. V., nar. XX. X. XXXX uzatvorené 4. 3. 2000, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Svrčinovci zväzok 5, ročník 2000, strana 46, poradové č. 3, rozviedol. Maloleté deti Z. V. a M. V. na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti otca s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Matke uložil platiť výživné na maloletého Z. vo výške 180,- eur mesačne, na maloletú M. vo výške 120,- eur mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Upravil styk matky s maloletou M. a s maloletým Z.. Matke uložil oznámiť otcovi maloletých detí 24 hodín vopred, že stanovený styk sa realizovať nebude, uložil jej zdržať sa podávania bezdôvodných trestných oznámení na otca maloletých detí. Otcovi uložil deti na styk pripraviť, matke odovzdať v stanovený čas v mieste svojho bydliska oproti povinnosti matky deti otcovi vrátiť v stanovený čas v mieste bydliska otca. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov je dlhodobo rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel, matka dlhodobo žije v Rakúsku, kde pracovala. O maloleté deti sa stará otec, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa týkalo určenia výšky výživného v prospech maloletých detí, okresný súd zohľadňoval osobnú starostlivosť vynakladanú otcom, odôvodnené potreby maloletých detí dané predovšetkým ich vekom. Prihliadol pritom i na rozsudok okresného súdu 8P/12/2013-239 zo dňa 1. 6. 2015, ktorým súd rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva účastníkov. Rozsudkom okresného súdu boli maloleté deti zverené do výchovy a starostlivosti otca. Matke bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého Z. vo výške 180,- eur mesačne, na maloletú M. vo výške 120,- eur mesačne. Bol upravený styk matky s maloletými deťmi. Vychádzajúc z toho, že k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov, resp. maloletých detí nedošlo, súd ponechal výšku výživného nezmenenú, prihliadnuc i na tú skutočnosť, že matka poberala v Rakúsku kompenzačné dávky za roky 2012, 2013, 2014, i napriek tomu, že maloleté deti boli v starostlivosti otca na území SR. Za rok 2012 prevzala kompenzačné dávky a prídavky vo výške 4 044,40 eur, za rok 2013 kompenzačné dávky a prídavky 897,20 eur + 4 593,38 eur, za rok 2014 vo výške 4 605,44 eur, pričom nebolo z jej strany preukázané, že by dávky odovzdávala otcovi maloletých detí, ktorý ich mal vo faktickej starostlivosti. Pokiaľ sa týkalo úpravy styku s maloletými deťmi, vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, ktorým bolo doporučené upraviť styk matky s deťmi najmä počas víkendov s možnosťou širšieho styku počas sviatkov a prázdnin, pričom vzhľadom na prebiehajúce konflikty pri styku s maloletými deťmi v domácnosti otca obmedzil kontakt matky s maloletými deťmi mimo spoločnú domácnosť, aby nebol zaťažovaný vzájomnými invektívami zo strany rodičov. Uložil matke, aby sa zdržala podávania bezdôvodných trestných oznámení, nahrávala maloleté deti bez ich vedomia, nahrávky používala v trestnom konaní, nakoľko to má negatívny dopad na psychiku a výchovu maloletých detí. Zároveň matke uložil, aby v lehote 24 hodín pred realizáciou styku oznámila otcovi, že styk nebude možné z jej strany realizovať. Otcovi súd uložil deti na styk pripraviť a matke po ukončení styku deti otcovi vrátiť. S poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám. Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasila s výrokmi rozsudku okresného súdu o výške výživného, o úprave styku s maloletými deťmi, o povinnosti oznamovať otcovi, že sa nebude môcť z jej strany styk realizovať, ako i voči povinnosti nepodávať na otca trestné oznámenia s tým, že tieto výroky nemajú oporu v zákone. Pokiaľ výšku výživného okresný súd odvíjal od skutočnosti, že matka za roky 2012 - 2014 prevzala kompenzačné dávky z rakúskeho sociálneho systému, uviedla, že deti pravidelne navštevovala, zabezpečovala ich potreby, prostriedky pre deti v celom rozsahu využila podľa konkrétnych potrieb maloletých detí vo forme nákupov materiálnych vecí, tieto dávky nikdy nepoužila vo svoj prospech. Naviac, je tehotná, posledná mzda jej bola vyplatená 15. novembra 2015 vo výške 1 288,37 eur. Na materskej bude poberať dávky vo výške 20,80 eur denne (t.j. od 603,20 eur do 644,80 eur mesačne). Z týchto prostriedkov uhrádza všetky svoje náklady, ako aj výživné na maloleté deti, náklady na staršiu dcéru, ktorá nie je spoločným dieťaťom navrhovateľky a odporcu. Predovšetkým uhrádza spoločné dlhy z manželstva. To, že je proti nej ako povinnej vedených viac exekúcií, neznamená, že dlhy neuhrádza. V žiadnom prípade sa nezadlžuje opakovane. I keď pobrala niektoré úvery, tieto použila na vyplácanie dlhov, pre splnenie ktorých odcestovala do Rakúska, a preto, aby na existujúcich dlhoch nenarastali ďalšie úroky a nevznikali sankcie. Od odchodu zo spoločnej domácnosti nenadobudla žiaden majetok. Svoje náklady minimalizuje na najnižšiu možnú mieru. Od posledného rozhodnutia o výške výživného sa jej situácia zmenila tým, že musí mesačne uhrádzať úver 200,- eur, poistenie 52,- eur, súkromnú pôžičku 200,- eur, výživné 100,- eur, príspevok na nájomné 250,- eur, dlh podľa zmieru ASTA a.s. 100,- eur, dlh spoločnosti MATRATEX Manufacture s.r.o., snaží sa uhrádzať náklady svojej dcéry S.. Z materskej nie je v jej schopnostiach a možnostiach uhradiť výživné 300,- eur na obe maloleté deti. Naviac, otec vyčíslil náklady maloletých detí v prípade Z. na 187,67 eur a v prípade M. na 174,80 eur, a teda určené výživné nezodpovedá schopnostiam, možnostiam, majetkovým pomerom matky a odôvodneným potrebám maloletých detí. Naviac, z rozsudku nie je zrejmé, od kedy má navrhovateľka povinnosť platiť toto výživné, keď nie je zrejmé, či až po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, keď vo vzťahu k výživnému do rozvodu už existuje iný rozsudok. Ďalej poukazovala, že má stále vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej bývajú jej maloleté deti. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doteraz nezaniklo. Nesúhlasila ani s tým, aby bol obmedzený styk mimo spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, nakoľko toto obmedzenie môže pre navrhovateľku znamenať nemožnosť zrealizovať styk s deťmi vôbec. Poukazovala, že pokiaľ dôjde k omeškaniu realizácie styku z dôvodu náročného cestovania za deťmi z Rakúska, otec zneužíva tieto situácie proti nej, znemožňuje jej styk s maloletými deťmi. Styk s maloletou M.iadala upraviť už od piatku od 13,00 hod. do nedele do 18,00 hod., vychádzajúc z vyjadrenia maloletej M., z ktorého vyplynulo, že by sa s navrhovateľkou chcela stretávať v družine. Pokiaľ sa týkalo úpravy styku matky s maloletým Z., uviedla, že tento je vyjadrený veľmi neurčito, navrhovala jeho konkrétnejšiu úpravu každý ôsmy víkend v roku od piatku od 13,00 hod. do nedele do 18,00 hod.. V odvolacom návrhu žiadala výživné na maloleté deti určiť vo vzťahu k maloletému Z. vo výške 70,- eur mesačne, na maloletú M. vo výške 50,- eur mesačne, styk upraviť každý párny víkend od piatku od 13,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že vo zvyšku bude zachovaný rozsah styku podľa rozsudku okresného súdu. Styk s maloletým Z.iadala upraviť na každý ôsmy víkend v roku od piatku od 13,00 hod. do nedele do 18,00 hod., otcovi uložiť povinnosť deti na styk pripraviť a matke odovzdať. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola určená výška výživného v prospech maloletých detí, ako správny potvrdiť. Poprel, že by kompenzačné dávky a prídavky na deti, ktoré matka poberala v Rakúsku, využívala v prospech maloletých detí. Naviac, sama sa ani nezmienila o tom, že by jej boli takéto platby vyplatené. Nepredložila žiaden relevantný dôkaz o použití poskytnutých finančných prostriedkov pre uspokojovanie potrieb detí a pokiaľ i tvrdila, že od vyhlásenia rozsudku, teda od 17. 12. 2015 neprijala žiadne kompenzačné dávky, uviedol, že tieto sa vyplácajú spätne, t.j. za rok 2015 sa kompenzačná dávka vypláca až v roku 2016. Podľa vedomostí odporcu navrhovateľka už požiadala rakúske finančné úrady o vyplatenie kompenzačnej dávky za rok 2015. Kompenzačná dávka vyplatená navrhovateľke v roku 2015 (za rok 2014) bola vo výške 4 605,44 eur. Navrhovateľka preukázateľne uhradila výživné na maloleté deti vo výške 1 200,- eur. Za otázne považoval, kam sa podela zvyšná suma kompenzačnej dávky. Pokiaľ i uviedla, že jej posledná mzda bola vyplatená 15. 11. 2015 vo výške 1 288,37 eur, jednoduchou matematikou je zistiteľné, že táto prekročila sumu jej jednoročnej vyživovacej povinnosti, pričom nebola zohľadnená kompenzačná dávka. Taktiež nepreukázala výšku predpokladanej materskej, resp. rodičovských prídavkov, ktoré by mala poberať. Popri materskej môže navrhovateľka poberať aj iné sociálne dávky. Pokiaľ tvrdila, že zo svojej mzdy uhrádza potreby staršej dcéry S., táto je dospelá, dlhodobo, t.j. približne dva roky s navrhovateľkou nežije. V súčasnosti sa obdobne ako maloletí stráni kontaktu s navrhovateľkou. Pokiaľ i tvrdí, že uhrádza spoločné dlhy z manželstva, je potrebné uviesť, že sú to výlučne jej vlastné dlhy, ktoré vznikli nezodpovedným prístupom k plneniu si finančných povinností. Týmito je naďalej zaťažený odporca, ktorý viackrát súhlasil s prevzatím úverov na úhradu dlhov navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka zanechala dlhy i u pôvodne rodinných známych, teda z vlastných prostriedkov musí splácať i pôžičky, spoločnú hypotéku na dom vo Svrčinovci, potreby maloletých detí a každodenný chod domácnosti. Pokiaľ i poukazovala na potreby maloletých detí, tieto boli naposledy vyčíslené 5. 12. 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/12/2013. Od toho času sa viacero skutočností zmenilo, náklady na maloleté deti sú omnoho vyššie, syn nastupuje na strednú školu, má svoje záujmy, športové krúžky, takisto M. navštevuje rôzne krúžky, hudobnú školu, má aj ďalšie záujmy. Pokiaľ upravil okresný súd styk matky s deťmi mimo domova maloletých detí, je to iba prevenciou možného riešenia konfliktov navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka koná úmyselne voči odporcovi s cieľom vyvolávať konflikty, podávaním trestných oznámení rozvracia už tak krehké vzťahy medzi všetkými zainteresovanými. Pokiaľ je skutočným záujmom navrhovateľky najlepší záujem maloletých detí, upraví si svoje pomery tak, aby sa mohol styk realizovať v čase a spôsobom vymedzeným v rozsudku, čím by sa predišlo ďalším prípadným konfliktom rodičov, traumatizujúcim zážitkom detí. Nesúhlasil s tým, aby styk s maloletou M. sa realizoval už od piatku, nakoľko úprava styku v zmysle rozsudku okresného súdu vyplýva z dohody oboch rodičov, rešpektuje záujmy dieťaťa. Nad rámec uvedeného však nebude takémuto styku žiadnym spôsobom brániť, dôležité je ale určiť, že navrhovaná úprava styku bude skutočne v záujme maloletej, nebude viesť k opätovným konfliktom medzi účastníkmi, a tým aj k traumatizujúcim zážitkom na strane dieťaťa. Pokiaľ sa týkalo úpravy styku s maloletým Z., navrhoval primárne ponechať styk matky s Z. na vôli maloletého, tak ako je tomu doteraz. Za správny považoval i výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil matke 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť, že sa styk realizovať nebude, nakoľko pravidlá k realizácii styku musia byť jednoznačne určené, pričom takéto oznámenie je možné považovať minimálne aj za prejav slušnosti. Pokiaľ súd uložil matke zdržať sa podávania neodôvodnených trestných oznámení, ide i o prevenciu ďalších traumatizujúcich zážitkov pre maloleté deti. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v otázke určenia výživného a úpravy styku s maloletou M. vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu iba v odvolaním napadnutej časti. Stotožnil sa s rozsudkom okresného súdu pokiaľ uložil matke platiť výživné na maloletého Z. sumou 180,- eur mesačne, na maloletú M. vo výške 120,- eur mesačne. Zohľadnil predovšetkým vek maloletých detí, odôvodnené potreby, schopnosti, možnosti, majetkové pomery matky. Nezobral do úvahy ňou poukazovanú skutočnosť o tehotenstve a o tom, že bude poberať na materskej iba dávky v rozmedzí od 603,20 eur do 644,80 eur mesačne. Zohľadnil okresným súdom konštatované skutočnosti o tom, že matka v Rakúsku poberala kompenzačné dávky a prídavky na maloleté deti. Požiadala si o vyplatenie týchto dávok i za rok 2015, preto je dôvodné predpokladať, že matka bude disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby mohla uhrádzať okresným súdom určené výživné. Pokiaľ i poukazovala na existujúce dlhy, úverové zaťaženie, tieto súvisia s tým, že matka prebrala na seba neprimerané finančné riziká, preto ich pri určovaní výšky výživného nie je možné zohľadňovať. Pokiaľ sa týkalo požiadavky matky upraviť styk s maloletou M. už od piatku od 13,00 hod., odvolací súd ponechal v platnosti úpravu styku matky s M. tak, ako bola ustálená okresným súdom, majúc za to, že pokiaľ bude v záujme maloletej M., aby sa styk realizoval už od piatku, je vecou dohody rodičov o tom, ako sa bude styk realizovať. Odvolací súd neprihliadol ani na námietky matky ohľadne realizácie styku mimo spoločnú domácnosť otca a maloletých detí. Mal za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo dostatočným spôsobom preukázané, že styk matky s deťmi bol v spoločnej domácnosti narúšaný konfliktami medzi rodičmi, čo negatívne vplývalo na psychiku maloletých detí. Je v prvom rade na rodičoch, aby svoju vlastnú nevraživosť potlačili, nakoľko otázka kde a akým spôsobom sa bude styk detí s matkou realizovať by mala byť v prvom rade riešená v prospech maloletých detí, najmä v prospech a v záujme maloletej M.. Pokiaľ sa týkalo úpravy styku matky s maloletým Z., v tejto časti odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, ponechal predovšetkým na vôli maloletého Z. či, kedy a v akom rozsahu má záujem o stretnutie s matkou, preto upravil styk matky s maloletým Z. podľa predchádzajúcej dohody rodičov s prihliadnutím na jeho denný režim a záujem s matkou sa stretnúť. Za neopodstatnenú odvolací súd považoval i námietku matky proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým jej uložil oznámiť otcovi maloletých detí 24 hodín vopred, že sa styk nebude realizovať. Je to bežne ukladaná povinnosť rodičom vzhľadom na to, aby maloleté deti mali dostatok času vyrovnať sa s tým, že sa styk nebude realizovať a aby zbytočne nečakali na rodiča a pripravovali sa na styk, pokiaľ tento rodič vie v dostatočnom časovom predstihu, či z jeho strany bude možná realizácia styku alebo nie. Na druhej strane za dôvodnú považoval námietku matky proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým jej uložil zdržať sa podávania bezdôvodných trestných oznámení pod sankciou zákazu styku s maloletými deťmi. Uloženie takéhoto zákazu nie je v právomoci súdu, jedná sa o vyslovene vôľu matky, či podá nejaké trestné oznámenie, či ide o trestné oznámenie dôvodné alebo bezdôvodné. Samotná matka by si mala uvedomiť dopad podávania týchto trestných oznámení i na psychiku maloletých detí. Na druhej strane sú to otázky, do riešenia ktorých by maloleté deti ani rodičmi nemali byť zainteresované, predovšetkým by mali byť riešené medzi nimi. Pokiaľ okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov, zveril maloleté deti do starostlivosti otca, rozhodol o trovách konania, v tejto časti rozsudok okresného súdu zostal odvolaním matky nenapadnutý, preto ho odvolací súd ponechal nedotknutý. Pokiaľ matka namietala, že v rozsudku okresného súdu nie je uvedené, od kedy má povinnosť platiť vyživovaciu povinnosť v prospech maloletých detí, odvolací súd nepovažoval za potrebné v tomto smere rozsudok okresného súdu meniť, ani dopĺňať, nakoľko podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V rozsudku, ktorým súd rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, musí upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, určiť, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok a ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Tak z ust. § 113 O.s.p., ako i z § 24 ods. 1 jednoznačne vyplýva, že povinnosť rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, platiť výživné nastáva právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Nakoľko je teda táto otázka upravená priamo zákonom, nepovažoval odvolací súd za potrebné, aby duplicitne bola premietnutá i v rozhodnutí súdu. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p.). Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .