Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/196/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314211661 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314211661.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Obec Svrčinovec, so sídlom 023 12 Svrčinovec 200, IČO: 00 314 323, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom D. Z. XX, XXX XX T., proti žalovanému: NEVET, a.s., so sídlom Plaská 622/3, Malá Strana, 150 00 Praha 5, Česká republika, IČ: 292 67 544, v konaní o zákaz uplatňovania si pohľadávky vo výške 250.000 Eur predbežným opatrením, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/28/2014-34 zo dňa 26.01.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/28/2014-34 zo dňa 26.01.2015 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že predbežne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k uplatneniu pohľadávky vo výške 250.000 Eur z Notárskej zápisnice N 245/2014, Nz 51487/2014, NCRls 52463/2014 spísanej pred notárkou JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, so sídlom v H. H., A. XXX/X, XXX XX H. H. dňa 04.12.2014, najmä, aby sa zdržal uplatňovania si sumy vo výške 250.000 Eur v exekučnom konaní. Výrokom II. uložil žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej. Výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f), § 76 ods. 3, 4, § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Za aplikácie ust. § 76 ods. 4 O.s.p. okresný súd uviedol, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, stotožnil sa so skutkovým stavom, právnymi dôvodmi návrhu, preto ďalšie dôvody neuviedol. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré označil ako „nařízení předběžného opatření - vyjádření spoločnosti NEVET, a.s.“. Žalovaný poukázal na to, že ku dňu podania návrhu na predbežné opatrenie zo strany žalobcu, t.j. ku dňu 29.12.2014, nemala spoločnosť NEVET, a.s. akúkoľvek pohľadávku voči Obci Svrčinovec, tým menej tak pohľadávku z Notárskej zápisnice N 245/2014, Nz 51487/2014, NCRls 52463/2014, spísanej pred notárkou JUDr. Alexandrou Vrlíkovou dňa 04.12.2014, žiadnu takúto pohľadávku aktuálne nevlastní a žiadnu takúto pohľadávku neuplatňuje voči Obci Svrčinovec a ani uplatňovať nebude. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ niekedy v minulosti spoločnosť NEVET, a.s. mala akúkoľvek pohľadávku voči Obci Svrčinovej, či voči p. M. Z. (bývalému starostovi Obce Svrčinovec), tak takéto prípadné pohľadávky už pred podaním predbežného opatrenia postúpila na spoločnosť Velabrino, s.r.o., so sídlom Do Špice 737/17, 725 29 Ostrava - Petřkovice. Všetky uvedené skutočnosti boli zo strany spoločnosti NEVET, a.s. oznámené Obci Svrčinovec, a to najneskôr dňa 03. februára 2015 prostredníctvom e-mailu k rukám právneho zástupcu Obce Svrčinovec, ktorú kópiu e-mailu priložil ako prílohu vyjadrenia. Žalovaný sa domnieval, že predbežné opatrenie sa nemôže týkať spoločnosti NEVET, a.s., keď Obec Svrčinovec uskutočnila svoj návrh proti nesprávnemu subjektu. Zároveň pripojil žalovaný e-mail na č.l. 51 spisu - 61 spisu. 3. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalovaný vo vyjadrení označil vec: nariadenie predbežného opatrenia - vyjadrenie spoločnosti NEVET, a.s., táto skutočnosť nie je určujúcou, pretože podanie sa posudzuje podľa obsahu (§ 47 ods. 2 O.s.p. - správne malo byť uvedené § 41 ods. 2 O.s.p.). Podľa žalobcu žalovaný uviedol skutočnosti, z ktorých sa domnieva, že sa ho predbežné opatrenie netýka. Neuvádza ale, v čom by malo byť rozhodnutie alebo postup súdu nesprávne, ani dôvody nesprávnosti alebo postupu súdu, ani sa ničoho nedomáha. Podanie žalovaného neobsahuje náležitosti odvolania, a preto nie je odvolaním. Nie je preto dôvod, aby odvolací súd na základe neho preskúmaval rozhodnutie prvostupňového súdu. Žalobca však za podstatné považoval vyjadriť sa ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že nemá voči žalobcovi žiadnu pohľadávku, je v rozpore s obsahom notárskej zápisnice, pretože v nej je uvedený ako veriteľ žalobca. Okrem toho tvrdenie, že nemá voči žalobcovi pohľadávku, má právny význam vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici, pretože tie v nej definujú vzťah veriteľa a dlžníka, k čomu sa nevyjadril. 4. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že akékoľvek pohľadávky voči žalobcovi pred podaním predbežného opatrenia postúpil spoločnosti Velabrino, s.r.o., je neurčité, pretože neobsahuje údaj o predmete a čase postúpenia. Žalovaný neuviedol, ktorú pohľadávku postúpil, prípadne či postúpil pohľadávku, ktorá je obsahom notárskej zápisnice. Žalovaný uviedol neurčité tvrdenie o postúpení pohľadávky a nepreukázal, čo a kedy postúpil. Podľa žalobcu ani elektronická komunikácia, ktorú žalovaný predložil, neobsahuje určitý údaj čo a kedy postúpil. Vyplýva z nej, že sa právny zástupca žalobcu opakovane, ale bezvýsledne snažil dosiahnuť, aby mu žalovaný oznámil, čo konkrétne postúpil tak, aby to zodpovedalo určitosti prejavu vôle, aby bolo zrejmé, či žalovaný postúpil pohľadávku, ktorá je obsahom notárskej zápisnice. Žalovaného prejav bol ale neurčitý a neurčitý je aj vo vyjadrení voči súdu. O dôvode neurčitosti prejavu sa možno iba domnievať. Podľa žalobcu žalovaný sa pravdepodobne nechce vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré sú obsahom notárskej zápisnice, ak očakáva, že notárska zápisnica bude účinný exekučný titul iba na základe povinnosti žalobcu plniť bez toho, aby súd v exekučnom konaní posudzoval okolnosti vzniku povinnosti plniť, alebo okolnosti jej vyhotovenia. Preto zrejme nemá záujem, aby sa predmetom dokazovania pred súdom stali skutočnosti, ktoré sa týkajú pohľadávky podľa notárskej zápisnice a či túto pohľadávku a kedy postúpil. Ak bude súd vo veci vyjadrenia žalovaného konať, ak ho bude považovať za odvolanie, prípadne za vadné odvolanie, žalobca navrhol, aby bol vyzvaný žalovaný, aby sa vyjadril, čo konkrétne postúpil, kedy a aby k tomu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Za tohto stavu tvrdenie žalovaného, že sa ho predbežné opatrenie netýka, považoval za nesprávne a nedôvodné. Zároveň žiadal, aby mu boli doručované písomnosti podľa ust. § 45 ods. 4 O.s.p. na elektronickú adresu. 5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 6. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 17.03.2015 (č.l. 61 rub spisu + pripojená obálka), v odvolacom konaní bol krajský súd povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Odvolací súd predovšetkým posudzoval podanie žalovaného označené ako „nařízení předběžného opatření - vyjádření společnosti NEVET, a.s.“ podľa obsahu podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu jeho odovzdania pošte ako doručovaciemu orgánu na prepravu dňa 17.3.2015, ako aj v zmysle úpravy ust. § 123 ods. 2 CSP, platnej a účinnej k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, vo vzťahu k jeho obsahovým náležitostiam, a to aj vzhľadom na námietku žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.4.2015, týkajúcu sa absencie týchto náležitostí. Z obsahu podania žalovaného bolo zrejmé, že sa týkalo napadnutého uznesenia Okresného súdu v Čadci č.k. 4Cb/28/2014-34 zo dňa 26.01.2015, ďalej bolo zrejmé, aké námietky žalovaný uplatňuje voči napadnutému uzneseniu, z ktorého dôvodu bolo potrebné vyhodnotiť predmetné podanie ako odvolanie nemajúce vady, pre ktoré by nebolo možné predmetné odvolanie vecne prejednať. Krajský súd je názoru, že odvolanie žalovaného malo náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v znení k momentu jeho odovzdania pošte ako doručovaciemu orgánu na prepravu, a preto účinky takéhoto úkonu zostali zachované, z ktorého dôvodu nemohlo byť odvolanie odmietnuté postupom podľa ust. § 386 písm. b) CSP. 8. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 9. Podľa ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 10. Podľa znenia Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného k momentu vydania napadnutého uznesenia, a to ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ako i aktuálneho znenia ust. § 389 ods. 1 CSP nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvedené však neznamená, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nemusel rešpektovať ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia, a vôbec neodôvodniť svoje rozhodnutie. 11. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 15. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Krajský súd zvýrazňuje, že Ústavný súd SR svojou rozhodovacou činnosťou riešil otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia. Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné“. Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 114/08 zo dňa 12. júna 2008, z ktorého vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení platnom a účinnom k dátumu vydania napadnutého uznesenia). Rovnako podľa Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu SR obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. 17. Aj v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia imanentnou súčasťou práva na spravodlivé konanie, resp. práva na súdnu ochranu, pričom rozhodnutia označených súdnych orgánov sú pre všeobecné súdy záväzné, pokiaľ sa týkajú základných práv a slobôd. „Právo na súd“ medzi takéto práva jednoznačne patrí. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám, možno považovať za adekvátne a zodpovedajúce základnému právu účastníka konania na spravodlivý proces. 18. Nadväzne možno podľa odvolacieho súdu konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu vydania rozhodnutia a rovnako podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v znení účinnom od 01.07.2016 odníme účastníkovi právo konať pred súdom. 19. Krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet preskúmania, a to súdne rozhodnutie okresného súdu s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu jeho rozhodovania. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia, konštatuje, že toto rozhodnutie nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom k momentu vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie a ani náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP v znení účinnom k momentu rozhodovania odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo nedostatočne odôvodnené, keďže obsahovalo len citáciu zákonných ustanovení. 20. Podľa ust. § 76 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom k dátumu vydania napadnutého uznesenia okresného súdu, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. 21. Krajský súd poukazuje na citáciu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, keďže pri svojom rozhodovaní ho aplikoval okresný súd. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje, že aplikácia ust. § 76 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu rozhodnutia okresným súdom sama o sebe neznamená, že pokiaľ okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, mohol sa v odôvodnení rozhodnutia obmedziť len na citáciu zákonných ustanovení bez toho, aby posúdil a vyhodnotil splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení vôbec nevyjadril, s akými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa stotožnil. 22. Ak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nebolo riadne zdôvodnené, tak následne z titulu vyvolaného odvolacieho konania potom ani krajský súd nemal daný spôsobilý predmet odvolacieho konania, ktorý by mohol vyhodnotiť a posúdiť a závery okresného súdu preskúmať. 23. V ďalšom konaní sa preto súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať argumentáciou žalobcu i žalovaného v rovine vyhodnotenia splnenia podmienok v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia a obrany žalovaného uskutočnenej v písomne podanom odvolaní. V závislosti od rozhodnutia okresného súdu, či nariadi alebo nenariadi neodkladné opatrenie, je v záujme preskúmateľnosti v rámci odôvodnenia dôležité, aby uviedol, z akých dôvodov neodkladné opatrenie nariadil, prípadne nenariadil, za dôsledného dodržania náležitostí odôvodenia súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. 24. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 25. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.