Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315204505 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315204505.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. C., nar. XX.XX.XXXX, W. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX a otca: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, G. D. O., o zvýšenie výživného na maloletého W. C. a úpravu práv a povinností k maloletému M. C., na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 15P 203/2015-104 zo dňa 12. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného otca na maloletého W. C. a vo výroku o určení výživného otca na maloletého M. C., vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Výrok o zverení maloletého M. C. do osobnej starostlivosti matke a výrok, ktorým vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, z o s t á v a j ú n e d o t k n u t é . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zvýšení výživného, ktoré je otec povinný platiť na mal. W. zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 60 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Konštatoval, že týmto sa mení rozsudok okresného súdu Čadca, č. k. 5P/122/2004-26 zo dňa 16.12.2004. Ďalej rozhodol o zverení mal. M. C. do osobnej starostlivosti matke s tým, že táto ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na mal. M. sumou 40 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, ktorá sa pôvodne domáhala zvýšenia výživného na mal. W. na sumu 250 Eur mesačne od 01.12.2014 a určenia výživného na mal. M. v rovnakej výške a od rovnakého času zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od augusta 2014 a výchovu obidvoch detí zabezpečuje matka. Táto je v pracovnom pomere s obcou Nesluša - obecný úrad a jej priemerný mesačný príjem je do 330 Eur. Na strane otca mal preukázané, že je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, ale bez nároku na vyplácanie dávok v nezamestnanosti, nakoľko nemal odpracovaný potrebný počet rokov. Finančné prostriedky si zabezpečuje občasnou brigádnickou činnosťou a vypomáha mu priateľka. Na strane maloletých detí vychádzal z výpovede matky, ktorá uviedla, že mal. W. je žiakom 7. triedy základnej školy, kde sú bežné výdavky, mal. M. je v predškolskom zariadení, kde matka platí 1,19 Eur na deň. Na základe týchto zistení potom rozhodol o zverení mal. M. do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť platiť výživné 40 Eur mesačne. Pokiaľ išlo o mal. W., zvýšil výživné na 60 Eur mesačne. Poukázal na to, že pomery sa vzhľadom od posledného rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o príjmy rodičov porovnať nedali. Ďalej uviedol, že ak by aj upravoval výživné spätne u obidvoch detí od decembra 2014, celková výška výživného bola 100 Eur mesačne, pričom považoval za zrejmé, že otec priamo alebo iným spôsobom si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plnil. Určite si vyživovaciu povinnosť neplnil od 01.01.2016 a preto od tohto obdobia stanovil počiatok plnenia jeho povinnosti. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku s tým, že bude určené výživné na mal. W. sumou 120 Eur mesačne a mal. M. sumou 80 Eur mesačne. Poukázala na to, že jej mesačný príjem dosahuje výšku 330 Eur, z ktorej nedokáže vykryť náklady spojené s domácnosťou a potrebami maloletých detí. Uviedla, že otec je mladý a zdravý muž, môže sa zamestnať a platiť požadované výživné. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že okrem výživného spláca pôžičku, ktorú spoločne použili na opravu rodinného domu, kde aktuálne matka s deťmi býva, a to vo výške 110 Eur mesačne. Zároveň uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. Z., nar. XX.XX.XXXX. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť zvýšené výživné na mal. W. a určené výživné na mal. M. zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.. V prejednávanej veci boli predmetom konania dva „nároky“. Podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 04.05.2015 sa matka domáhala rozhodnutia o povinnosti otca platiť zvýšené výživné na mal. W. s účinnosťou od 01.12.2014 zo sumy 1.000,- Sk na sumu 250 Eur. Následne podaním doručeným toho istého dňa okresnému súdu sa matka zároveň domáhala rozhodnutia o zverení mal. M. do jej opatery a o určení vyživovacej povinnosti otca voči jeho osobe vo výške 250 Eur s účinnosťou od 01.12.2014. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom, rovnako aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, je potrebné vychádzať z nasledujúcich ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine : Podľa § 62 ods. 1 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.. Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Podľa § 62 ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade, že sa rozhoduje o zmene vyživovacej povinnosti, ktorá už bola určená právoplatným rozhodnutím, súd ďalej okrem vyššie uvedených zákonných ustanovení vychádza z ust. § 78 ods. 1, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u oboch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Je potrebné, aby súd skúmal tieto kritéria u obidvoch rodičov napriek tomu, že sa výživné určuje len voči jednému z nich. Pri určení výšky výživného je nutné, aby súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje výdavky tak, aby si predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona a ďalej je potrebné zisťovať, či povinný rodič sa bez vážneho dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. V prejednávanej veci okresný súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca uvedené kritéria dôsledne nezohľadnil. V tejto súvislosti nezisťoval dôsledne skutkový stav veci a potom tento nemohol ani správne právne posúdiť. Obmedzil sa iba na zistenie, kde je zamestnaná matka a aký je jej príjem. Na strane otca nezisťoval od kedy je nezamestnaný, kde pracoval predtým, než sa stal nezamestnaným, dôvody, pre ktoré si nenašiel zamestnanie (zdravotný stav, nedostatočná iniciatíva pri vyhľadávaní, nespolupráca s úradom práce, nedostatočné vzdelanie a podobne). Nezaoberal sa dôsledne zistením, aké sú výdavky na uspokojovanie potrieb maloletých detí, potrieb rodičov, z čoho tieto náklady uhrádzajú a v akom rozsahu. Následne bez týchto zistení nebolo možné preskúmať, na základe akých skutočností dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletého M. práve 40 Eur (a nie napríklad 100, prípadne 30 a.t.ď.). Rovnako pri rozhodovaní o zvýšení výživného na mal. W. okresný súd absolútne opomenul ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nezaoberal sa porovnaním pomerov, ktoré existovali ako na strane maloletého, tak aj na strane rodičov v čase predchádzajúceho rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca a v čase aktuálneho rozhodovania o tejto vyživovacej povinnosti. Bez ďalšieho konštatoval, že porovnanie týchto pomerov nebolo možné a neuviedol, čo ho k takémuto záveru viedlo, prípadne aké kroky za účelom porovnania týchto pomerov chcel vykonať ale tieto boli zmarené alebo nerealizovateľné ( z akého dôvodu). Ďalej okresný súd rozhodoval o povinnosti otca platiť zvýšené výživné na maloletého W. a určené výživné na maloletého M. s účinnosťou od 01.01.2016. Svoje rozhodnutie však ani v tejto časti riadne neodôvodnil. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania. Súdne konanie bolo začaté 04.05.2015. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku bez bližšieho odôvodnenia konštatuje, že otec si od decembra 2014 priamo alebo iným spôsobom plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nie je však zrejmé, na základe čoho dospel k takýmto záverom, rovnako nie je zrejmé, na základe čoho zistil, že si určite od 01.01.2016 vyživovaciu povinnosť neplní. Nezaoberal sa tým, že výživné možno určiť odo dňa podania žalobného návrhu, neskúmal, či k tomuto dátumu povinnosť si otec plnil riadne, prípadne, či k tomuto dátumu takáto povinnosť otca existovala. Na základe vyššie uvádzaných závažných pochybení okresného súdu krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude súd pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti otca dôsledne vychádzať z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a porovnávať pomery, z ktorých okresný súd vychádzal v čase, keď naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti otca voči mal. W. a z pomerov zistených ku dňu, kedy bol podaný žalobný návrh, resp. či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné od času, kedy žiadala matka. Ďalej sa pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti dôsledne bude zaoberať zisťovaním potrieb maloletých detí, ako aj schopnosťami a možnosťami povinného otca platiť výživné. V tejto súvislosti najmä zistí, aké sú jeho osobné a majetkové pomery, aké sú jeho reálne zárobkové možnosti, ktoré ovplyvňujú jednak subjektívne atribúty (vek, zdravotný stav, vzdelanie) a objektívne atribúty (ponuka pracovných miest úradom práce a podobne), vec opätovne prejedná a rozhodne. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)