Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1Tos/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409010187 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5409010187.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 11. októbra 2016 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným K. S. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2T/40/2009-217 zo 4.2.2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/40/2009-217 zo 4.2.2014. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Dolný Kubín napadnutým uznesením, sp.zn. 2T/40/2009 zo 4.2.2014 postupom podľa § 419 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený K. S. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/40/2009 z 8.9.2011, právoplatným 8.9.2011. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti uzneseniu okresného súdu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený K. S. so stručným odôvodnením, že nevie písať odvolania. Prosí o šancu s tým, že chce výživné platiť, len potrebuje číslo účtu, aby dal trvalý príkaz na úhradu výživného. Po vyhodnotení splnenia všetkých základných podmienok meritórneho preskúmania sťažnosťou napadnutého uznesenia krajský súd konštatuje, že sťažnosť, ktorá je proti predmetnému uzneseniu prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 2 a § 299 ods. 3 Tr por., bola podaná oprávnenou osobou a v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Tr. por. Nadriadený súd predtým, ako v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého uznesenia, zistil, že verejné zasadnutie, na ktorom sa rozhodovalo o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a došlo k vyhláseniu napadnutého uznesenia, bolo vykonané v neprítomnosti odsúdeného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 292 ods. 1 veta prvá Tr. por. predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. Verejné zasadnutie možno vykonať v neprítomnosti obvineného (podľa § 10 ods. 12 Tr. por. ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený), resp. inej predvolávanej osoby, ktorej osobná účasť na konkrétnom procesnom úkone je nutná, len vtedy, keď obvinený (resp. iná takáto osoba) bola na verejné zasadnutie riadne predvolaná. V súvislosti s predvolaním nadriadený súd len v stručnosti poznamenáva, že pod pojmom „riadne predvolaná“ je nevyhnutné rozumieť okrem iného aj to, že predvolanie na konkrétny procesný úkon bolo predvolávanej osobe zákonu zodpovedajúcim spôsobom - riadne doručené. V zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa obvinenému predvolanie doručuje do vlastných rúk. Predvolanie vrátane iných písomností týkajúcich sa trestného konania je súd (aj orgán činný v trestnom konaní) povinný obvinenému doručovať na adresu, ktorý obvinený uviedol na začiatku prvého výsluchu, resp. neskôr v priebehu trestného konania, ako adresu na doručovanie týchto písomností (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Len doručovanie písomností na túto adresu možno považovať za zákonu zodpovedajúce a účinné. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že samosudkyňa Okresného súdu Dolný Kubín podmienečne odsúdeného K. S. na verejné zasadnutie predvolávala, (č.l. 212 spisu). Zásielka obsahujúca predvolanie o verejnom zasadnutí bola odsúdenému doručovaná prostredníctvom osoby G. N. z adresy W. N., U.. XXX, I., Česká republika. Po otvorení verejného zasadnutia samosudkyňa okresného súdu u podmienečne odsúdeného konštatovala: „doručenie predvolania má riadne vykázané, neprítomný“. Treba však uviesť, že z podpisu na doručenke nie je zrejmé, kto uvedené predvolanie prevzal do vlastných rúk. Následne konajúca samosudkyňa vyhlásila uznesenie: „Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti odsúdeného“. Ako bolo konštatované vyššie, krajský súd má pochybnosti o tom, či predvolanie na verejné zasadnutie nariadené na termín 4.2.2014 prevzal do vlastných rúk práve odsúdený K. S.. Podpis na doručenke je aj laickým pohľadom totožný s podpisom na čl. 207, pričom samosudkyňa takto vykázané doručenie predvolania neakceptovala a predchádzajúce verejné zasadnutie nariadené na termín 12.12.2013 odročila práve z dôvodu, že nebolo možné zistiť, či predvolanie na verejné zasadnutie bolo odsúdenému prostredníctvom G. N. riadne doručené. V uvedených súvislostiach krajský súd poznamenáva, že podpis na doručenke na čl. 212 je rozdielny aj oproti podpisu odsúdeného na sťažnosti proti napadnutému uzneseniu. Krajský súd uzatvára, že v dôsledku vyššie uvedených pochybení nebola splnená podmienka pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti podmienečne odsúdeného. Krajský súd teda konštatuje, že vyššie opísaným postupom súdu prvého stupňa bola odsúdenému odňatá možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu trpí podstatnou chybou. V predmetnej veci krajský súd ďalej poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle, ktorej ak rozhodnutie o tom, že sa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vykoná trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, bolo zrušené v konaní o opravnom prostriedku až po uplynutí lehoty uvedenej v § 50 ods. 5, 6 Tr. zák., nemožno už znova rozhodovať podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., pretože zo zákona nastala fikcia, že podmienečne odsúdený sa osvedčil (§ 60 ods. 3 Tr. zák., R 4/78). Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/40/2009 z 8.9.2011 bol K. S. odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Predmetný rozsudok vo vzťahu k odsúdenému nadobudol právoplatnosť 8.9.2011. Základná skúšobná doba plynula odsúdenému od 9.9.2011 do 8.9.2013. V predmetnej veci tak neprichádzal do úvahy iný spôsob rozhodnutia vo veci krajským súdom, nakoľko akékoľvek rozhodnutie po uplynutí jednoročnej lehoty od uplynutia skúšobnej doby, resp. aj dvojročnej lehoty, by bolo rozhodnutím nerešpektujúcim ustanovenie upravujúce vznik zákonnej fikcie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil bez toho, aby mal odsúdený na tom vinu. V dôsledku tejto skutočnosti by potom rozhodovanie po tejto lehote nemalo zákonný podklad. Vo vzťahu k odsúdenému K. S. vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nastala zo zákona tzv. fikcia neodsúdenia, a preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.