Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/680/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411204689 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5411204689.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. I., G. XXXX/XX, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody 20.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/144/2011-162 zo dňa 9.9.2015 takto r o z h o d o l : Procesný návrh na zmenu v procesnom postavení žalobcu z a m i e t a . P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu (ohľadom časti v rozsahu 35 % zo sumy uplatneného nároku 20.000 eur). Vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup súdov - zbytočné prieťahy v dotknutých troch súdnych konaniach. Žalobca bližšie nekonkretizoval obdobia, v ktorých malo k zbytočným prieťahom dôjsť, ani bližšie nešpecifikoval konanie, resp. nekonanie príslušného súdu. Okresný súd sa oboznámil s obsahom spisov v dotknutých konaniach, pričom dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané zbytočné prieťahy v trestných konaniach v štádiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej - v štádiu rozhodovania o trovách trestného konania, súdy postupovali v súlade s praxou, keď prakticky ihneď po právoplatnosti rozsudku vydali uznesenie o povinnosti zaplatiť trovy trestného konania určené paušálnou sumou, kedy prieťahy nevznikli, a následne riešili priznanie odmeny a náhrad ustanovenému obhajcovi. Dlhšie obdobie medzi rozhodnutím o priznaní odmeny ustanovenému obhajcovi a rozhodnutím o povinnosti ich náhrady (konanie na OS Čadca) vzniklo predovšetkým z dôvodu nemožnosti zistenia pobytu žalobcu; v konaní OS Žilina sp.zn. 5T/223/2005 po preskúmaní pomerov žalobcu tomuto náhrada trov uložená nebola. Vo všetkých troch konaniach bola objasňovaná rozsiahla trestná činnosť nielen žalobcu, ako obžalovaného, ale aj ďalších obžalovaných, ktorí využívali a využívajú riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, konanie o ktorých má prednosť pred konaním o trovách konania. Pokiaľ k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť, podľa tvrdení žalobcu, konaním prokuratúry tým, že zbytočne bola podaná obžaloba, keď následne jej bola vec súdom vrátená na konanie o dohode o vine a treste (medzitým vec „ležala“ na súde, ktorý nekonal efektívne a produktívne), z obsahu dotknutého trestného spisu vyplýva, že prokurátor podal obžalobu, nakoľko neboli splnené všetky podmienky pre dohodu o vine a treste - chýbalo priznanie obvineného k spáchaniu skutku a uznanie jeho viny; k tomu došlo až po podaní obžaloby. Keďže opísaný postup prokuratúry a súdu vyvolalo správanie samotného žalobcu, nemožno hovoriť o ich nesprávnom úradnom postupe. Taktiež, pokiaľ súd ukladá súhrnný rozsudok, je povinný čakať na právoplatnosť iného rozsudku, ktorý postup nemožno hodnotiť ako neefektívny alebo neproduktívny. Žalobca však neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku škody. Nepreukázal, že vníma citlivo porušenie svojich práv a stav právnej neistoty mal negatívny vplyv na jeho zdravotný stav po psychickej stránke, ako tvrdil. Nakoľko, ako bolo už skôr konštatované, dotknuté orgány konali bez prieťahov, žalobca svoje tvrdenia ani preukázať nemohol. Okrem toho, pokiaľ by žalobcovi mala byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd by musel v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. prihliadnuť na doterajší život žalobcu, ktorý bol viackrát odsúdený za rozsiahlu trestnú činnosť, bol dlhý čas vo výkone trestu odňatia slobody, a teda len ťažko možno predpokladať nejaké závažné následky, ktoré by mu mohli vzniknúť v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení tým, že súd okamžite nerozhodol o jeho povinnosti nahradiť trovy trestného konania. Okresný súd uzavrel, že nakoľko nebola preukázaná existencia škody/ujmy, ani existencia nesprávneho úradného postupu, nemôže existovať ani príčinná súvislosti medzi nimi ako ďalšia z podmienok vzniku zodpovednosti štátu. 2. Konanie o zaplatenie časti 65 % zo sumy uplatneného nároku 20.000 eur súd zastavil, nakoľko žalobca vzal v tejto časti svoju žalobu späť podaním došlým súdu dňa 28.12.2011 (§ 96 O.s.p.). 3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady žalovanému sumu 78,94 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Vychádzal zo záveru o úspechu žalovaného v spore. Trovy konania predstavujú cestovné náklady povereného zástupcu žalovaného spojené s jeho účasťou na pojednávaniach na tamojšom súde dňa 26.11.2014 vo výške 34,31 eur a dňa 9.9.2015 vo výške 44,63 eur, celkovo 78,94 eur. Jedná sa o náklady na služobné motorové vozidlo pri normovanej spotrebe, ktoré okresný súd podrobne špecifikoval. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal neurčitosť a zjavnú účelovosť argumentácie okresného súdu, ktorý si „vybral len to, či mu vyhovovalo“. Absentuje chronológia úkonov postupu súdov, ktorá by preukázala zjavné prieťahy. Okresný súd odignoroval, že súd mohol rozhodovať efektívnejšie a rýchlejšie odstrániť právnu neistotu. Prieťahy vyhodnotil účelovo v prospech štátu, pričom ich ale konštatoval - „dlhšie obdobie medzi rozhodnutím“. Zároveň nešpecifikoval obdobie, čo spôsobuje neurčitosť a zmätočnosť odôvodnenia. Odvolateľ ďalej poukázal na vyhováranie sa okresného súdu na nemožnosť zistiť jeho pobyt, keď on vykonával nepodmienečný trest v Slovenskej republike. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, tá sa preukázať nedá, nie je to majetková škoda, dajú sa preukazovať len skutočnosti ovplyvňujúce jej výšku, ktorú ale určí až súd vo svojom rozhodnutí. Preukázanie toho, čo má určiť až súd, je absurdnou požiadavkou a je to nemožné. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolateľ žiadal nepriznať žalovanému náhradu trov. Namietal neoprávnené priznanie nehospodárnych a neúčelných trov konania žalovanému, ktorý mal možnosť využiť z ekonomického hľadiska hospodárnejšiu hromadnú dopravu, a nie osobné motorové vozidlo. Pritom poukázal na rozhodovanie súdov, ktoré nepriznávajú občanom náhradu trov v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla. Nech samotný štát a jeho zástupcovia konajú tak, ako vyžadujú od občanov. 5. Žalovaný zostal odvolacom konaní nečinný. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. 7. Krajský súd sa prioritne zaoberal podaním žalobcu došlým súdu dňa 2.11.2015 - návrhom na postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p. - na pripustenie vstupu spoločnosti Tepelné izolácie, a.s., so sídlom Trnava, Hlboká 20, IČO: 35 880 619, ako nového veriteľa pohľadávky uplatňovanej v konaní, s poukazom žalobcu na pripojenú zmluvu o postúpení práv. Podmienkou na pripustenie vstupu subjektu do konania na miesto žalobcu je v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p. súhlas tohto subjektu so vstupom do konania na miesto žalobcu. Taký súhlas krajský súd nemal preukázaný. Preto predmetný procesný návrh žalobcu zamietol.Okrem toho nemal krajský súd preukázané ani postúpenie pohľadávky vymáhanej v aktuálnom konaní zo žalobcu na vyššie označenú spoločnosť. Žalobca postúpenie pohľadávky preukazoval predložením dokumentu označeného ako „Prijatie návrhu zmluvy ZMLUVA O POSTÚPENÍ POHĽADÁVKY“ datovaného 2.11.2015. Uvedený dokument vôbec nepreukazuje postúpenie pohľadávky v ňom označenej (keď táto sa ohľadom jej výšky 15.000 eur ani nezhoduje s nárokom uplatňovaným v aktuálnom konaní, t.j. pôvodne 20.000 eur, prípadne, po čiastočnom späťvzatí žaloby, vo výške 35 % pôvodne uplatňovaného nároku). Prijatie návrhu zmluvy je jednostranným úkonom, v tomto prípade zo strany žalobcu; vôbec ale nie je preukázané, že návrh zmluvy, ktorého prijatie žalobca predmetným podaním deklaruje, bol žalobcovi zo strany označenej spoločnosti vôbec realizovaný. 8. Pokiaľ ide o meritórny prieskum, krajský súd odvolanie žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené. Odvolateľ namietal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje chronologické označenie jednotlivých úkonov postupu súdov v dotknutých konaniach (čo by preukázalo zjavné prieťahy), ako aj špecifikácia obdobia vymedzeného v odôvodnení napadnutého rozsudku ako „dlhšie obdobie medzi rozhodnutiami“. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že aktuálne konanie je konaním sporovým, kde žalobcu zaťažuje bremeno tvrdenia skutkových okolností odôvodňujúcich jeho nárok. Okresný súd v napadnutom rozsudku vytkol žalobcovi, že bližšie nekonkretizoval obdobia, v ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom, ani bližšie neoznačil konanie, resp. nekonanie príslušného súdu. Súd zároveň nesmie nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany a iniciatívne vymedzovať skutkový základ a jeho rozsah; v prejednávanej veci podrobne skúmať postup súdov v dotknutých konaniach za situácie, keď samotný žalobca len všeobecne poukazoval na „nečinnosť súdov v konaní v rozpore s jeho právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s jeho právom na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Pokiaľ by tak okresný súd činil, porušil by zásadu rovnosti sporových strán v konaní. Odvolacia argumentácia žalobcu, že okresný súd „odignoroval, že súdy mohli v dotknutých konaniach rozhodovať efektívnejšie a rýchlejšie odstrániť právnu neistotu“, je len pokračovaním neurčitého formulovania skutkových dôvodov žalobcom v priebehu celého konania. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca vymedzil dostatočne konkrétne okolnosť, v súvislosti s ktorou, podľa jeho názoru došlo k nesprávnemu úradnému postupu (zbytočným prieťahom v konaní), okresný súd sa touto zaoberal v rozsahu nevyhnutnom pre jej vecné posúdenie (napríklad podľa žalobcu nesprávny postup prokuratúry spočívajúci v podaní obžaloby a následné neefektívne konanie súdu). 9. Ako bolo konštatované už aj vyššie, vo všeobecnej rovine tvrdení zotrval žalobca čiastočne aj vo svojej odvolacej argumentácii. Vo vzťahu k záveru okresného súdu, že hlavným dôvodom vzniku dlhšieho obdobia medzi rozhodnutím o priznaní odmeny ustanovenému obhajcovi a rozhodnutím o povinnosti náhrady trov v dotknutom konaní na OS Čadca (keď na str. 7-8 napadnutého rozsudku boli uvedené konkrétne dátumy jednotlivých rozhodnutí, čo zároveň robí neopodstatnenou námietku žalobcu o nevymedzení „dlhšieho obdobia medzi rozhodnutiami“) bola nemožnosť zistenia pobytu žalobcu, žalobca len všeobecne uviedol, že okresný súd sa „vyhovára“, keďže on vykonával nepodmienečný trest v Slovenskej republike. Odvolateľ teda nevymedzil obdobie, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, čo však možno považovať z jeho strany za účelové. Totiž, uznesenie o určení odmeny a náhrady hotových výdavkov obhajcu žalobcu v predmetnom trestnom konaní bolo vydané dňa 30.7.2003 a následne neúspešne doručované žalobcovi, ktorého pobyt nebolo možné zistiť (až kým nenadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2005). Žalobca však bol vo väzbe (v súvislosti s trestným konaním vedeným na Okresnom súde Žilina sp.zn. 5T/223/2005) až od 29.8.2005, následne, po jej skončení, bezprostredne nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v označenom konaní. Predtým, resp. v čase doručovania mu uznesenia vydaného dňa 30.7.2003, trest odňatia slobody nevykonával, preto jeho dotknutá odvolacia námietka je bezpredmetná. 10. Vzhľadom na zvyšný obsah odvolania žalobcu je zo strany krajského súdu nevyhnutné východiskovo poukázať na zodpovednosť odvolateľa za formuláciu (svojich) odvolacích námietok a s tým súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) takto vymedzenými odvolacími dôvodmi. Nadväzne platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu procesnej strany/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než v odvolaní vznesených námietok. V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatuje, že odvolateľ nijako vecne nenamietal záver okresného súdu o nepreukázaní existencie škody/ujmy, konkrétne, že žalobca nepreukázal dôsledky ním tvrdeného porušenia jeho práv a stavu právnej neistoty, v súvislosti s jeho citlivým vnímaním, na jeho zdravotný, psychický stav (stres, nervozita). Nakoľko vznik takej ujmy a jej preukázanie boli podmienkami priznania nároku uplatňovaného v aktuálnom konaní, odvolanie žalobcu, ktorý predmetný záver okresného súdu nenamietal, nebolo spôsobilé privodiť žalobcom požadované rozhodnutie krajského súdu. Odvolateľ v súvislosti s nepreukázaním nemajetkovej ujmy argumentoval len objektívnou nemožnosťou preukázať jej výšku (keď, podľa jeho názoru, je úlohou súdu túto určiť). Krajský súd v danej súvislosti konštatuje, že pokiaľ nebol preukázaný samotný vznik ujmy, potom je bezpredmetné zaoberať sa otázkou výšky jej náhrady. Obdobne odvolateľ nespochybňoval ani záver okresného súdu v súvislosti s aplikáciou normy v ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., že vzhľadom na doterajší život žalobcu, ktorý bol viackrát odsúdený za rozsiahlu trestnú činnosť a bol dlhý čas vo výkone trestu odňatia slobody, možno len veľmi ťažko predpokladať vznik ujmy v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote v dôsledku toho, že súd okamžite nerozhodol o jeho povinnosti nahradiť trovy trestného konania štátu. Dôsledkom uvedeného je nespôsobilosť odvolania žalobcu privodiť ním požadované rozhodnutie krajského súdu. Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu žalobca nenamietal. Krajský súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preto napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej - vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadom časti v rozsahu 35 % zo sumy uplatneného nároku 20.000 eur - potvrdil. 11. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku napadnutého rozsudku o zastavení konania v časti 65 % zo sumy uplatneného nároku 20.000 eur len formálne, keďže odvolateľ nevymedzil žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré predmetný výrok napáda (len uviedol, že odvolanie podáva aj proti predmetnému výroku). Nakoľko rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 96 O.s.p. zodpovedá dotknutej procesnej situácii (čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom), okresný súd ho potvrdil. 12. Ako neopodstatnené vyhodnotil krajský súd aj odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu/výroku o trovách konania. Nemožno dospieť k jednotnému záveru o nehospodárnosti vzniku/vynaloženia cestovných nákladov v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla ako takej; vždy je nevyhnutné hodnotiť konkrétne okolnosti každej jednej veci. V prejednávanom prípade nie je zrejmé, či v dňoch konania pojednávaní existovalo priame spojenie medzi Bratislavou a Dolným Kubínom prostriedkom hromadnej prepravy osôb (v dôsledku prestupovania by sa zbytočne predlžoval čas trvania cesty, keď otázku hospodárnosti nákladov treba vnímať aj z aspektu časových nákladov dotknutej osoby), navyše také, aby sa zástupca žalovaného mohol objektívne dostaviť na pojednávanie v určenom dennom čase (začiatok oboch pojednávaní bol stanovený na 12.30 hod.). Aktuálne, podľa internetovej stránky <http:// cp.atlas.sk/vlakbus/spojenie/>, také spojenie neexistuje. Poverený zástupca žalovaného by sa tak musel prepraviť do Dolného Kubína deň pred pojednávaním a prenocovať tam, v súvislosti s čím by žalovanému iste vznikli ďalšie opodstatnené náklady, ku ktorých náhrade by bol povinný žalobca. Zároveň, podľa názoru krajského súdu, cestovné náklady v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla žalovaného na prepravu zástupcu žalovaného na dve pojednávania na Okresnom súde Dolný Kubín z Bratislavy do Dolného Kubína vo výške 78,94 eur, ktorých náhrada bola žalovanému voči žalobcovi priznaná, výraznejšie neprevyšujú náklady, ktoré by v súvislosti s predmetnými dvoma cestami musel žalovaný vynaložiť, pokiaľ by využil služby hromadnej prepravy osôb (napríklad podľa vyššie označenej internetovej stránky sa náklady na jednu jednosmernú cestu pohybujú aktuálne v rozpätí cca 12 až 16 eur). Krajský súd poznamenáva, že vychádzal z aktuálne uvádzaných dopravných spojení a cien, nakoľko nemal k dispozícii informácie o nich v čase konania oboch pojednávaní (26.11.2014, 9.9.2015); je však dôvodné predpokladať, že vzhľadom na relatívne nevýznamný časový odstup ohľadom uvedených skutočnosti nedošlo k zmenám. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd nepovažoval predmetné trovy žalovaného, ktorých náhrada mu bola priznaná voči žalobcovi, za nehospodárne (neúčelne) vynaložené. Z iných dôvodov odvolateľ rozhodnutie o trovách konania nenamietal. Možno konštatovať, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore a (v tom čase) návrhový charakter rozhodovania o trovách konania. Preto krajský súd aj v tomto výroku jeho rozhodnutie potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť protistrane - žalovanému jeho trovy. Tento si však predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne mu žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom žalobcu ani nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie krajského - odvolacieho súdu. K písomnému vypracovaniu rozsudku však dochádza za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) krajský súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. terminológiu označovania strán sporu, číslovanie odsekov odôvodnenia. 15. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.