Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/202/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412203791 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5412203791.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F., H. XXXX/X, Česká republika, 2/ MUDr. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - N., X., XXXX/XX, Česká republika, obaja právne zastúpení spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti žalovaným: 1/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., P. XXXX/XX, 2/ B. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., P. XXXX/XX, obaja právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných a žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/94/2012-530 zo dňa 07.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, vo výrokoch III. a IV., ktorými uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 2.700,- eur, resp. uložil povinnosť žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 800,- eur, vo výroku V. o trovách konania a vo výrokoch VI., VII. o trovách konania štátu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zriadil k pozemkom parc. KN-C č. 32/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C č. 32/10 záhrady o výmere 400 m2, zapísaným na LV č. XXX k.ú. P., obec Dolný O., KN-C parc. č. 32/9 záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Medzihradné, obec Dolný Kubín, KN-C č. 29 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a KN-C parc. č. 30 záhrady o výmere 91 m2 zapísaným na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky KN-C č. 32/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C č. 32/10 záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, KN-C parc. č. 32/9 záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, KN-C č. 29 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, KN-C parc. č. 30 záhrady o výmere 91 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 32/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, zapísaného na LV č. XXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, a to v rozsahu aký je zakreslený v geometrickom pláne č. 36433756-172/2011 zo dňa 03.11.2011 vyhotoviteľa Dibdiakgeo, s.r.o., Beňovolehotská 2131/50, Dolný Kubín, IČO: 36433756 bodmi 1, 2, 3, 4. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 2.700,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 800,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalej uložil žalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy štátu vo výške 1,71 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín trovy štátu vo výške 1,71 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Nárok žalobcov posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. 3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia, keď dôvodil, že právo cesty zakotvené v tomto ustanovení v sebe zahŕňa právo cez pozemok prechádzať, ako aj právo cez pozemok jazdiť, nie je však vylúčené, aby bolo výnimočne zriadené vecné bremeno spočívajúce len v práve chôdze po priľahlom pozemku (rozsudok NS ČR z 23.06.2005 sp. zn. 22 Cdo 2667/2004). V prejednávanej veci podľa názoru súdu prvej inštancie ide o obdobnú situáciu. Osobité okolnosti prípadu totiž odôvodňujú len zriadenie prejazdu, pretože žalobcovia k svojmu domu peší prístup od verejnej komunikácie majú. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nevidel rozumný dôvod, aby cez pozemky, cez ktoré sa žiada zriadiť vecné bremeno, mohli vlastníci domu č. XXXX prechádzať aj pešo. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali práva prechodu, zamietol, rovnako aj v časti, v ktorej sa domáhali vstupu na pozemky, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie zriadený prejazd v sebe vstup automaticky zahŕňa. Podľa pripustenej zmeny návrhu žalobcovia v konaní žiadali vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami (č.l. 197 spisu). Poukazovali tiež na to, že bez práva prechodu by sa nemohli k domu dostať s kočíkom, bicyklom, fúrikom, invalidným vozíkom a podobne. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak je k domu peší prístup, prípadné uspôsobenie tohto pešieho prístupu na prechod s kočíkom, bicyklom a podobne je možné pri takých finančných nákladoch, ktoré možno od žalobcov spravodlivo požadovať. Ďalej súd prvej inštancie zriadil v prospech vlastníkov rodinného domu súp. č. XXXX vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu motorovými vozidlami, a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a ktorý pôvodne žalobcovia priložili k žalobe. Rozsah vecného bremena vyplývajúci z geometrického plánu reflektuje skutočný stav veci (existujúcu prístupovú cestu) a žalovaní voči tomuto rozsahu námietky nemali (č.l. 373 p.v. spisu). Súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno cez pozemky č. 32/2 a č. 32/10, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, cez parcelu č. 32/9, ktorá je v BSM žalovaného 1/ a žalovanej 2/ a súčasne cez pozemky parc. č. 29 a 30, ktoré sú v spoluvlastníctve účastníkov konania (podiel žalovaných 1/ a 2/ je 1 úč. z celku a podiel každého zo žalobcov 1 úč. z celku). Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena cez pozemky, ku ktorým majú žalobcovia spoluvlastnícke právo, súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom, podľa ktorého ak sa vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnená osoba z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale vlastník nehnuteľnosti. K nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, môže byť zriadené vecné bremeno v prospech nehnuteľnosti vo vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov alebo naopak, pričom vecné bremeno umožňuje jej lepšie využitie každému ďalšiemu vlastníkov. Správnosť uvedeného právneho názoru bola potvrdená rozsudkom NS SR zo dňa 20.07.2011 sp. zn. 10Sžr/25/2010. Skutočnosť, že žalobcom, každému v podiele 1 úč. z celku, patria pozemky č. 29 a 30, je však zohľadnená, pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadenie vecného bremena. Pokiaľ ide o výšku náhrady, súd prvej inštancie ju nestanovil podľa znaleckého posudku, ktorý dal za týmto účelom vypracovať, a to z dôvodov, ani jeden z posudkov pritom nezohľadňuje, že toto obmedzenie nie je možné použiť paušálne na všetky parcely, ktorých sa zriadenie vecného bremena týka. Súd prvej inštancie dôvodil, že z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.2011 sp. zn. 22 Cdo 2854/2010, vyplýva, že náhradu na základe ocenenia podľa cenových predpisov nie je dobré možné stanoviť, resp. náhrada za zriadenie práva cesty v konaní podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je upravená žiadnym cenovým predpisom a z tohto ocenenia nemožno vychádzať, rovnako ako ani z ceny, za ktorú by bolo možné dosiahnuť zmluvné zriadenie vecného bremena. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam veci. Je treba vziať do úvahy, prečo stavba ostala bez prístupu k verejnej komunikácii, súčasne treba zobrať do úvahy všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie cesty prinesie pre zaťažený pozemok, keď náhrada za zriadenie práva cesty zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník utrpí tým, že v dôsledku tzv. právnej závady spravidla klesne cena zaťaženého pozemku aj stavby na ňom zriadenej, taktiež treba zohľadniť, ako bude vlastník výkonom práva obmedzený v užívaní pozemku a ako bude narušené jeho súkromie, ako aj to, že vecné bremeno sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Najvyšší súd ČR uzavrel, že stanovenie výšky náhrady je na úvahe súdu (§ 136 O. s. p.), ktorá musí byť riadne zdôvodnená. Súd prvej inštancie v podmienkach prejednávanej veci zohľadnil všetky uvedené okolnosti. Pokiaľ ide o príčinu vzniku stavu, kedy dom č. XXXX ostal bez prístupu, súd dospel k záveru, že žalobcovia tento stav nezavinili. Prístupovú cestu k domu mali pôvodne vybudovanú a táto zanikla v dôsledku rekonštrukcie verejnej komunikácie, po ktorej už nebola opätovne vybudovaná, pričom žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, že sa tak stalo pre postoj ich matky. Pokiaľ ide o pokles ceny zaťaženého pozemku a stavby na ňom zriadenej, k tomuto sa vyjadrila realitná kancelária OREA, s.r.o. tak, že v prípade zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami k pozemkom nachádzajúcim sa pri rodinnom dome poklesne trhová hodnota prinajmenšom tej časti pozemku, kadiaľ vedie prístupová cesta. Veľkosť poklesu trhovej hodnoty rodinného domu závisí od vzdialenosti prístupovej cesty k rodinnému domu, ako aj od frekvencie premávky motorovými vozidlami. Tu treba uviesť, že prístupová cesta je v blízkosti rodinného domu žalovaných, tvorí súčasť dvora pri ich dome. Pokiaľ ide o obmedzenie v užívaní pozemkov, žalovaný 1/ rade bude úplne obmedzený v užívaní pozemku č. 32/10 (tej časti, na ktorej sa zriaďuje vecné bremeno), pretože túto plochu nemôže inak využiť a túto plochu na prístup k svojmu domu neužíva. Pokiaľ ide o užívanie ostatných parciel (tých častí, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno), tieto užívajú ako prístup k svojmu domu aj žalovaní. Narušenie ich súkromia z titulu zriadenia vecného bremena je nepochybné, keď využívanie vecného bremena o.i. narúša voľný pohyb po prístupovej ceste (napr. v prípade detí nie je možný ich pohyb bez dozoru), s premávkou motorových vozidiel je spojený hluk, aj emisie. Zohľadňujúc všetky doteraz uvedené hľadiská, spravodlivému usporiadaniu veci, podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedá výška náhrady pre žalovaného 1/ v sume 2.700 eur a pre žalovaných 1/ a 2/ 800 eur. Výšku náhrady súd prvej inštancie rozdelil podľa vlastníckeho režimu pozemkov, ku ktorým sa zriaďuje vecné bremeno. Žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi v rámci BSM parc. č. 32/9, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno na plochu 3,85 m2, podľa nasledovného výpočtu súdu (3,45 m+3,55 m/2 * (0,94 m+1,25 m). Ďalej sú v rámci BSM vlastníkmi podielu 1-ica na parc. č. 29, z ktorej plocha zabratá vecným bremenom predstavuje 23,50 m2 a na parc. č. 30, z ktorej plocha zabratá vecným bremenom predstavuje 3,47 m2. Spolu plochy, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno a ktoré vlastnícky patria obom žalovaným predstavujú 30,82 m2. Potom plochy, na ktorých sa zriaďuje vecné bremeno na parc. č. 32/10 a 32/2, ktoré vlastnícky patria výlučne žalovanému 1/, predstavujú 97,37 m2 (101,22 m2 ako plocha pripadajúca na parc. č. 32/2, 32/10 a 32/9 - plocha parc. č. 32/9, t.j. 3,85 m2). Uvedená plocha žalovaného 1/ zahŕňa časť parc. č. 32/10, ktorá nemá po zriadení vecného bremena pre žalovaného 1/ žiadne využitie, takže náhrada musí vyjadrovať podľa súdu prvej inštancie nielen faktickú stratu tohto pozemku (napríklad ako v prípade predaja), ale aj ďalšie ťarchy, ktoré daný druh vecného bremena zahŕňa. Náhrada za vecné bremeno môže prevyšovať všeobecnú hodnotu zaťaženej veci. V prejednávanej veci je prevažná plocha prístupovej cesty využívaná aj žalovanými. Vzhľadom na všetko doteraz uvedené, žalovanému 1/ musí prináležať náhrada vyššia o viac ako 2/3-iny od náhrady za vecné bremeno k pozemkom, ktoré má v BSM spolu s manželkou. Žalobcov tak súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ sumu 2.700,- eur a obom žalovaným 800,- eur. O trovách konania súd prvej rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že právo na náhradu trov nepriznal žiadnemu z nich, nakoľko úspechy účastníkov boli čiastočné a náhradu trov nemožno pomerene rozdeliť. Žalobcovia boli neúspešní (čo na druhej strane predstavuje úspech žalobcov), pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena, ktorému by zodpovedalo právo vstupu a prechodu (pešo) a súčasne súd prvej inštancie ich návrhu nevyhovel, pokiaľ ide o výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol o trovách štátu, ktoré v konaní vznikli z titulu výdavkov vynaložených súdom na cestu služobným motorovým vozidlom na ohliadku v sume 3,42 eur tak, že zaplatenie týchto trov v rovnakom pomere uložil obom sporovým stranám, aplikujúc ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p. 4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia a žalovaní. Žalobcovia namietali, že nesúhlasia so stanovenou výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo prejazdu motorovými vozidlami v celkovej výške 3.500,- eur, nakoľko túto čiastku považujú za nespravodlivo vysokú. Sú toho názoru, že súd pri aplikácii rozsudku NS SR sp.zn. 22Cdo/2854/2010 pracoval pri stanovení výšky z náhrady iba s argumentmi svedčiacimi v prospech žalovanej strany a úplne opomenul vetu, vyplývajúcu z citovaného rozhodnutia „je třeba zejména zvážit, proč stavba zůstala bez přístupu k veřejné komunikaci“. Poukázali na to, že stavba rodinného domu zostala bez prístupu k verejnej komunikácii z toho dôvodu, že pôvodný samostatný príjazd k nej bol v druhej polovici 80-tych rokov štátnou organizáciou - okresnou správou ciest - odstránený za účelom rozšírenia verejnej komunikácie III/05918 s tým, že v stavebnom povolení danej rekonštrukcie verejnej komunikácie, vydanom ONV Dolný Kubín, sa štát zaviazal, že pri výkone tejto funkcie nahradí škody spôsobené tretím osobám podľa osobitného predpisu z titulu svojej zodpovednosti, prípadne zabezpečí uvedenie veci do pôvodného stavu. Zároveň došlo v polovici 80-tych rokov k dohode medzi nebohým otcom žalobcov a žalovaným 1/ o tom, že nová prístupová cesta k obidvom domom, súp. č. XXXX a súp. č. XXXX, ktorú mala vybudovať a aj vybudovala okresná správa ciest podľa platného stavebného projektu, povedie cez pozemky žalovaných a aj cez pozemky v spoločnom vlastníctve žalobcov, to znamená, že žalovaný 1/ od počiatku prác na projekte nepovažoval prejazd a prechod cez ich pozemok za akt, ktorý by ho rušil a na základe jeho súhlasu bol potom v projekte navrhnutý prístup k obom domom. Bolo vydané stavebné povolenie a následne bol svah s pôvodným prístupom podľa stavebného povolenia odbagrovaný. Na úkor neho bola rozšírená cesta III/05918, vybudovaná oporná stena, ktorá odvtedy zabezpečuje stabilitu oboch rodinných domov nad ňou. Nad opornou stenou bola vybudovaná spoločná príjazdová komunikácia k obom rodinným domom. K usporiadaniu majetkových vzťahov zo strany štátu nikdy nedošlo. Súčasný prístup k domu žalobcov je možný iba po pozemkoch žalovaných, ako dôsledok konania štátnej organizácie a aj ako dôsledok súhlasu s vybudovaním takejto cesty udeleného tejto štátnej organizácie žalovaným 1/. Preto považujú za krajne nespravodlivé rozhodnutie, aby boli nútení žalovaným zaplatiť celkovo 3.500,- eur v situácii, ktorú spôsobila štátna organizácia, ako aj súhlas žalovaného 1/, pričom ide o čiastku takmer 6-násobnú, než bola súdom ustanovenou znalkyňou. Súd nijako nevzal do úvahy okolnosti, kvôli ktorým ich rodinný dom ostal bez prístupu z verejnej komunikácie. Ďalej namietali, že voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, či znalec vychádzal zo zistených skutočností, ako to vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo/210/2007 zo dňa 20.01.2009. Nesúhlasia ani s tým, že nebolo zriadené vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo vstupu a prechodu, keďže súd uviedol, že nie je potrebné zriadiť aj právo pešieho prechodu, nakoľko k domu vedú schody priamo z verejnej komunikácie. Pričom tento názor nepodložil žiadnymi argumentmi, keďže schody a oporný múr nie sú vo vlastníctve žalobcov a nachádzajú sa mimo nimi vlastnených parciel a jednak nepreveril svoj názor žiadnou štúdiou ani posudkom o tom, akú podobu takéto úpravy prístupu by mali mať a aké finančné čiastky by bolo nutné vynaložiť. Je zrejmé, že takéto náklady sa pohybujú v čiastkach, ktoré presahujú cca 12.000,- eur, a preto by nebolo možné od žalobcov spravodlivo žiadať, aby boli nimi vynaložené takéto náklady. Pokiaľ by bol ponechaný v platnosti tento výrok, je nutné konštatovať, že dom s takýmto prístupom je výrazne horšie využiteľný pre naplnenie svojho účelu, teda na rodinné bývanie vo všetkých podobách. Namietali ďalej to, že im nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko pokiaľ žalobcom bolo zriadené „len právo prejazdu“, ale už nie právo prechodu, majú však za to, že úspech žalobcov vysoko presahoval ich neúspech. Majú za to, že právo pešieho prechodu žalobcom nebolo zriadené preto, aby súd mal vytvorený priestor pre odôvodnenie nepriznania trov konania, ktoré dosahovali viac ako 3.000,- eur. 5. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní namietali stanovenie výšky náhrady a žiadali, aby im bola priznaná jednorazová náhrada vo výške 14.400,- eur, nakoľko v konaní bolo preukázané, že najnižšie náklady na vybudovanie vlastnej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam, ktorá by nezaťažovala žalovaných 1/ a 2/, by činili 28.922,28 eur. Vzhľadom na to, že ani žalobcovia, ani žalovaní nezavinili túto situáciu, bolo by spravodlivé, aby náhrada za zriadenie vecného bremena predstavovala polovicu predpokladaných najnižších nákladov na vybudovanie prístupovej cesty. 6. K podanému odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa žalobcovia vyjadrili písomne tak, že nesúhlasia s názorom súdu, ako aj s názorom žalovaných 1/ a 2/, že neboli splnené podmienky, za ktorých možno uplatniť ustanovenie § 136 O. s. p.. Nebol dôvod použiť toto ustanovenie, keďže súd vykonal znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty výšky náhrady za zriadenie vecného bremena a tento dôkaz bol vykonaný z toho dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ namietali výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú žalobcovia uviedli v žalobe. Ustanovenie § 136 O. s. p. možno použiť iba v tom prípade, ak výšku náhrady nemožno určiť podľa príslušných cenových predpisov, alebo podľa odhadu znalca. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní ohľadne výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na to, že samotný súd prvej inštancie konštatoval, že vyriešenie problému prístupu k nehnuteľnosti žalobcov 1/ a 2/ formou vybudovania novej prístupovej cesty je bezpredmetné, a to vzhľadom na výšku nákladov, ktorú súd považoval za neprimerane vysoké a ich vynaloženie žalobcami 1/ a 2/ by bolo preto nespravodlivé. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, vo výrokoch III. a IV., ktorými uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 2.700,- eur, resp. uložil povinnosť žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 800,- eur, vo výroku V. o trovách konania, vo výrokoch VI., VII. o trovách konania štátu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroku I. sa odvolací súd nedotkol, keďže tento nebol odvolacími námietkami dotknutý. 8. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je nedôvodné. Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval právnu normu správne. 9. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že zmeneným návrhom na začatie konania sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ zriadenia vecného bremena k pozemkom parc. KN-C č. 32/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C č. 32/10 záhrady o výmere 400 m2, zapísaným na LV č. XXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, KN-C parc. č. 32/9 záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, KN-C č. 29 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a KN- C parc. č. 30 záhrady o výmere 91 m2 zapísaným na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky KN-C č. 32/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, KN-C č. 32/10 záhrady o výmere 400 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, KN-C parc. č. 32/9 záhrady o výmere 1291 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, KN-C č. 29 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, KN-C parc. č. 30 záhrady o výmere 91 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 32/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, zapísaného na LV č. XXX k.ú. P., obec Dolný Kubín, a to v rozsahu aký je zakreslený v geometrickom pláne č. 36433756-172/2011 zo dňa 03.11.2011 vyhotoviteľa Dibdiakgeo, s.r.o., bodmi 1, 2, 3, 4. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 440,75 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel čo do zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami cez uvedené pozemky, tohto výroku sa odvolací súd nedotkol, keďže nebol napadnutý odvolacími námietkami. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že právo prejazdu cez pozemky automaticky zahŕňa v sebe aj právo vstupu na pozemok, s týmto konštatovaním sa odvolací súd stotožnil. Nestotožnil sa však so závermi súdu prvej inštancie, na základe ktorých zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na zriadenie práva prechodu cez predmetné pozemky, keď konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ majú k svojmu domu peší prístup od verejnej komunikácie, pričom okolnosti prípadu odôvodňujú len zriadenie práva prejazdu. Na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že nevidí rozumný dôvod, aby cez pozemky, cez ktoré sa žiada zriadiť vecné bremeno, mohli vlastníci domu č. XXXX, teda žalobcovia 1/ a 2/ prechádzať aj peši a na druhej strane podľa názoru súdu prvej inštancie, ak je k domu peší prístup, prípadné uspôsobenie tohto pešieho prístupu na prechod s kočíkom, bicyklom a podobne je možné pri takých finančných nákladoch, ktoré možno od žalobcov 1/ a 2/ spravodlivo požadovať. Takáto argumentácia súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí ako nezrozumiteľná, a to i napriek tomu, že prvostupňový súd v danej veci tiež konštatoval, že osobitné okolnosti prípadu odôvodňujú len zriadenie prejazdu. Možno dať za pravdu žalobcom 1/ a 2/ v tom, že súd prvej inštancie nepodložil svoj záver relevantnými argumentmi ohľadne uspôsobenia pešieho prístupu na prechod kočíkom, bicyklom a podobne pri takých finančných nákladoch, ktoré možno od žalobcov spravodlivo požadovať. V tejto súvislosti potom odvolací súd konštatuje, že záver obsiahnutý vo výroku rozhodnutia, ktorým zamietol právo prechodu peši cez predmetné pozemky, by prichádzal do úvahy až po zhodnotení relevantných argumentov žalobcov 1/ a 2/ ohľadne finančných nákladov, ktoré možno od nich požadovať, vrátane vyhodnotenia tej skutočnosti, že predmetné schody a oporný múr sa nenachádzajú na parcelách vlastnenými žalobcami 1/ a 2/. Takéto hodnotenie však súd prvej inštancie nevykonal, a preto sú jeho závery predčasné. Ak však súd prvej inštancie dospeje k záveru, že finančné náklady na uspôsobenie plnohodnotného pešieho prístupu (kočík, bicykel, fúrik a pod.) od žalobcov 1/ a 2/ nemožno spravodlivo požadovať, bude dôvodné zriadenie vecného bremena i v práve prechodu peši. 10. Ďalej sa odvolací súd zaoberal namietanou výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá bola uložená žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne voči žalovanému 1/ vo výške 2.700,- eur a voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 800,- eur. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v napadnutom rozsudku zriadil vecné bremeno za náhradu za jeho zriadenie. Avšak tento jeho záver je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný a preto nesprávny, keďže vzhľadom na vyššie uvedený záver ohľadne práva prechodu cez predmetné pozemky nebol zahrnutý. Nesprávny záver podľa odvolacieho súdu je aj z toho dôvodu, že nedostatočne posúdil okolnosti relevantné pre určenie výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne nie je zrejmé, či vecné bremeno spočívajúce v práve cesty možno zriadiť za finančnú náhradu, alebo bez nej. Takéto vecné bremeno spočívajúce v práve cesty aj cez pozemky žalovaných 1/ a 2/ zriadené rozhodnutím súdu predstavuje nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné len za primeranú náhradu, a preto aj pri absencii výslovnej úpravy v Občianskom zákonníku je neakceptovateľné, aby vlastnícke právo žalovaných 1/ a 2/ bolo trvale obmedzené bez primeranej finančnej náhrady. Preto výrok o finančnej kompenzácii za zriadenie vecného bremena musí súd určiť aj bez výslovného návrhu. Pri určení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vychádzať z ceny určenej podľa cenových predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo zostala stavba bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou prinesie zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok. Náhrada za zriadenie práva vecného bremena zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú utrpí vlastník pozemku tým, že v dôsledku tzv. právnej závady spravidla klesne cena zaťaženého pozemku aj stavby na ňom zriadenej a že jeho vlastník bude obmedzený v užívaní pozemku výkonom tohto práva, bude narušené jeho súkromie a podobne. Samotné určenie výšky náhrady tak závisí od úvahy súdu, ktorá musí byť riadne zdôvodnená. I napriek tomu, že sú tieto závery predčasné, v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ túto prístupovú cestu využívajú hlavne pre svoj prístup ku svojej nehnuteľnosti. Navyše súd prvej inštancie nezohľadnil ani existenciu dohody medzi predchodcom žalobcov 1/ a 2/ so žalovaným 1/ o tom, že nová prístupová cesta k obidvom domom a ktorú mala vybudovať a aj vybudovala okresná správa ciest, pričom pri absencii takejto dohody by nedošlo k vybudovaniu opornej steny, ktorá zabezpečuje stabilitu oboch rodinných domov nad rozšírenou cestou III/05918 a nad ktorou bola vybudovaná spoločná príjazdová komunikácia k obom domom. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou stotožňuje, avšak iba čiastočne, keďže sa musí zohľadniť aj tá skutočnosť, že zo strany štátu nikdy nedošlo k usporiadaniu majetkových vzťahov k tejto príjazdovej ceste, hoci sa o to žalobcovia 1/ a 2/ po roku 1989 pokúšali. Pri určení náhrady je potrebné rozlíšiť hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, keďže ich hodnota nemusí byť rovnaká a je nutné prihliadnuť, prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, ako aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie vecného bremena pre zaťažené pozemky prinesie. Pre určenie výšky primeranej náhrady je podstatná obvyklá cena, ktorá sa na obdobných miestach dojednáva za zmluvne zriaďované porovnateľné právo (vecné bremeno). Pri súčasnom zohľadnení zaťaženia pozemku, a to predovšetkým z hľadiska rozsahu plošného zaťaženia, doby trvania zaťaženia, početnosti a spôsobu užívania pozemku oprávnenými osobami, ako aj z hľadiska rozsahu rušenia osôb povinných z vecného bremena pri užívaní pozemkov zaťažených vecným bremenom, ako aj z hľadiska právnych vád znižujúcich všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných osôb. Z týchto dôvodov sa odvolaciemu súdu javí určená výška primeranej náhrady súdom prvej inštancie ako neprimerane vysoká. 11. Odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 2/, ktorou namietali, že danú situáciu nezavinili a predpokladané najnižšie náklady na vybudovanie vlastnej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov 1/ a 2/, ktorá by nezaťažovala žalovaných, by predstavovali 28.922,28 eur, a z tohto dôvodu preto žiadajú ako primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1-ice, t.j. 14.400,- eur, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením záverov súdu prvej inštancie ohľadne vybudovania úplne novej príjazdovej cesty v hodnote 28.922,96 eur z dôvodu neprimerane vysokých nákladov, ktorých vyžadovanie od žalobcov 1/ a 2/ by nebolo spravodlivé. 12. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne prejednať a rozhodnúť o dôvodnosti nároku žalobcov s ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu. Bude potrebné správne aplikovať ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka týkajúce sa posúdenia veci. Následne vyhodnotí nárok žalobcov a závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 13. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Okrem toho odvolací súd zrušil aj závislé výroky súdu prvej inštancie o trovách štátu. 14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)