Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/274/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200497 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414200497.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: RIS GmbH, s. r. o., so sídlom Hanzlíkovská 1672/18A, 911 05 Trenčín - Zlatovce, IČO: 46 057 269, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom, so sídlom R. X, XXX XX M., proti žalovanému: Milan Zboroň, s miestom podnikania Bysterecká 2065/21, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40 169 120 (podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 31.12.2015), zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX T. XXX, v konaní o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/14/2014-80 zo dňa 05.05.2015 r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/14/2014-80 zo dňa 05.05.2015 p o t v r d z u j e s tým, že označenie žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku správne znie: „Milan Zboroň, s miestom podnikania Bysterecká 2065/21, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40 169 120“. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 570,44 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Miroslava Bachynca, advokáta, so sídlom XXX XX T. č. XXX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy súdneho konania vo výške 600 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.388,65 Eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 06.02.2014 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 10.000 Eur a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu dielo na stavbe obchodného partnera žalobcu, ktorým bola nemecká obchodná spoločnosť. V zmysle bodu 9.1 zmluvy nazvaného „Konkurenčná doložka“ sa žalovaný zaviazal, že tri roky od podpísania tejto zmluvy neuzavrie žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, ani s obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Eur. Žalovaný dňa 02.01.2014 uzavrel zmluvu priamo s obchodným partnerom žalobcu a začal pre neho vykonávať práce na tej istej stavbe v Nemecku, čím porušil dohodnutú povinnosť, a preto žalobca žiada zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000 Eur. Žalovaný sa v konaní bránil námietkou, že tzv. konkurenčná doložka nie je platná. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový a právny stav veci tak, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo v januári 2013 ani to, že žalovaný porušil povinnosť dohodnutú v bode 9.1 zmluvy o dielo a uzavrel v januári 2014 novú zmluvu o dielo s iným objednávateľom na tej istej stavbe. Medzi účastníkmi zostalo sporným posúdenie platnosti dohodnutej tzv. konkurenčnej doložky. Okresný súd uviedol, že možno prisvedčiť vyjadreniam žalobcu, že takéto obmedzenie je možné dojednať aj pri inom type obchodnej zmluvy, než len pri zmluve o obchodnom zastúpení. Podmienkou je však zachovanie podstatných náležitostí takej klauzuly, ako sú tieto definované v § 672a Obchodného zákonníka, pričom vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly je jednou z podstatných náležitostí (rozhodnutie NS ČR č. 32 Cdo 4591/2009). Nevymedzenie zákazu konkurencie na určité územie je neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania žalovaného, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov zmluvy a taká konkurenčná doložka sa svojím obsahom prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná (rozhodnutie NS ČR č. 32 Odo 659/2005). Podľa okresného súdu tak možno vyhodnotiť ako úspešnú námietku žalovaného, pokiaľ ide o absentujúce teritoriálne vymedzenie platnosti zákazu uzatvárania tzv. konkurenčných obchodov. Okresný súd poukázal tiež na neadekvátnosť doby trvania tohto obmedzenia (36 mesiacov), ktoré sa javí ako neprimerané a nevyvážené oproti dobe trvania prác, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu trvali len dva mesiace. Ak konkurenčná doložka nebola dohodnutá platne, nemôže žalobca úspešne uplatňovať zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je vedľajším (akcesorickým) záväzkom, ktorého existencia je podmienená existenciou hlavného záväzku. Okresný súd uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta sa vzťahovala výlučne na porušenie povinnosti vyplývajúcej z konkurenčnej doložky, ktorá bola dohodnutá práve a len v ustanovení článku 9. zmluvy, ktorého názov vylučuje akékoľvek pochybnosti o prejavenej vôli zmluvných strán. Zmluvná pokuta tak bola podľa okresného súdu dojednaná platne, avšak nárok na jej zaplatenie žalobcovi zatiaľ voči žalovanému nevznikol, keďže žalovaný „porušil záväzok“, ktorý nebol dohodnutý platne. Z porušenia neplatne dohodnutej povinnosti nemožno vyvodzovať žiadne nároky, teda ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť ani časť zo žalovanej sumy. Okresný súd neakceptoval návrh žalobcu, ktorý žiadal vypočuť konateľa žalobcu a konateľa personálne prepojenej spoločnosti Euroteam GmbH, s.r.o. Okresný súd uviedol, že účastníci zodpovedajú za riadne a včasné oznámenie navrhovaných dôkazov a nesú zodpovednosť za nevyužitie takej možnosti. O termíne pojednávania bol žalobca upovedomený doručeným predvolaním, a napriek tomu na pojednávanie neprišiel a svoju neúčasť neospravedlnil. Vyjadrenie jeho právneho zástupcu, ktorý formálne ospravedlnil jeho neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, okresný súd neakceptoval, keďže naliehavosť a neodkladnosť iných pracovných povinností nebola preukázaná. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 600 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 1.388,65 Eur, ktoré trovy zodpovedajú odmene za štyri úkony právnej pomoci a z náhrady cestovných nákladov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že sa účastníkovi postupom okresného súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v konaní žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti neuzavrieť zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu. Pritom nebolo sporné, že žalovaný predmetné zmluvné dojednanie nedodržal, po uplynutí času trvania pôvodnej zmluvy uzatvoril takúto zmluvu a pokračoval v činnosti na tej istej stavbe, čím porušil oprávnené záujmy žalobcu. Okresný súd žalobu zamietol, keď dojednanie zmluvných strán posudzoval ako tzv. konkurenčnú doložku, hoci žalobca uplatnený hmotno-právny inštitút nikdy nekvalifikoval. Dohoda o zmluvnej pokute by z povahy veci nevyhovovala ani ostatným inštitútom, napr. zabezpečovaciemu prevodu práva alebo sľubu odškodnenia, pričom takýmto postupom - aplikovaním hocijakého nehomogénneho inštitútu na klasické porušenie zjednanej povinnosti by mohol okresný súd zamietnuť každú žalobu. Dojednaná zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalovaného zotrvať počas trvania zmluvy a dokončiť zhotovenie diela a tiež nevstúpiť do súťaže so žalobcom počas trvania zmluvy, prípadne po jej skončení. Účelom zmluvnej pokuty tak bola ochrana nehmotných zložiek podnikania a oprávnených záujmov žalobcu. Žalovaný po obdržaní informácií, ktoré získal v Nemecku vďaka žalobcovi, žalobcu obišiel a začal pracovať priamo pre jeho obchodného partnera, čím žalobca stratil miesto na trhu. Okresný súd sa nemal zaoberať tzv. konkurenčnou doložkou podľa § 672a Obchodného zákonníka, ale klasickým záväzkovým právnym vzťahom. Z rozdielov medzi zmluvou o dielo a zmluvou o obchodnom zastúpení je zrejmé, že pri zmluve o dielo sa nejedná o sústavnú činnosť obchodného zástupcu v určenej územnej oblasti, a preto teritoriálna zložka pre účastníkov konania nie je podstatná. Rovnako nie je možné pod ust. § 672a Obchodného zákonníka podradiť ani dojednanie účastníkov o dĺžke záväzku, ktorý bol v danom prípade dojednaný tak, aby bol pokrytý aj ten časový úsek, kedy zmluva ešte trvá. Vo vzťahu ku konkurenčnej doložke je potrebné korigovať rozhodnutie okresného súdu, ktoré sa opiera o českú judikatúru, nakoľko táto vychádza z rozdielnych skutkových základov a jednalo sa o zmluvné typy, ktoré sa svojou funkciou a účelom približujú obchodnému zastúpeniu, napr. mandátna zmluva, komisionárska zmluva či zmluva o sprostredkovaní. Ak by zákonodarca mal záujem vyjadriť obmedzenie dojednávania konkurenčných doložiek u iných zmluvných typov, implementoval by odkaz na § 672a Obchodného zákonníka priamo do textu zákona tak, ako to urobil v Českej republike. Uprednostňovanie vonkajšej formy pred obsahom záväzku by viedlo k tomu, že dojednanie akejkoľvek povinnosti označenej ako konkurenčná doložka by bolo neplatné. Keďže označenie právneho úkonu nerozhoduje, je potrebné právne úkony posudzovať podľa obsahu a nie je možné aplikovať neprípustný formalizmus. Z okolností prípadu nevyplýva, že by zmluvné strany chceli uzavrieť konkurenčnú doložku, keďže si boli vedomí toho, že neuzatvárajú zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalovaný námietku neplatnosti tohto dojednania vzniesol až v dobe, keď primárny zmluvný záväzok bol splnený a žalobca uplatnil nárok na súde. Okresný súd paralyzoval legitímne očakávania žalobcu, keď jednostranne narušil princíp autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch paternalistickými zásahmi a porušil ústavné zásady, v zmysle ktorých je pri výklade zmluvných ustanovení stanovená priorita skutočnej vôle účastníkov pred formálnym prejavom tejto vôle. Okresný súd nerešpektoval slobodu rozhodovania jednotlivca, v rámci ktorej má každý voľný výber zmluvného typu, zmluvného partnera aj obsahu záväzku, do ktorého vstupuje, pričom nikto nemá povinnosť zmluvu uzavrieť. S tým súvisí aj zásada pacta sunt servanda, pričom nie je možné privilegovať jedného podnikateľa a zvýhodňovať tak dlžníka na úkor veriteľa. Okresný súd opomenul obchodnú morálku pri nekalom konaní žalovaného, ktorý porušil svoj záväzok. Pri výklade zmluvných dojednaní mal súd preferovať výklad právnych úkonov, ktorý nezakladá neplatnosť, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá. Ak by sa v prejednávanom prípade jednalo o konkurenčnú doložku, mal okresný súd ponechať v platnosti dojednanie účastníkov a iba ho limitovať tak, ako to vyžadovala ochrana žalovaného. Aj podľa právnej doktríny sa vo väčšine prípadov bude jednať o obmedzenie konkurenčnej doložky a len výnimočne o jej vyhlásenie za neplatnú. V konkrétnom prípade by sa tak nejednalo o platnosť doložky 36 mesiacov od podpísania zmluvy, ale iba zákonných 24 mesiacov po jej skončení. Podľa žalobcu tak okresný súd pochybil pri aplikácii práva a žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. V rozhodnutí okresného súdu absentuje polemika s právnou argumentáciou žalobcu. Na pojednávaní okresný sa súd argumentmi žalobcu nezaoberal a pracoval s verziou žalovaného o konkurenčnej doložke. Okresný súd nepostupoval ani podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho rozhodnutie je nepredvídané, prekvapivé a neobsahuje odpovede na závažné právne argumenty. Podľa okresného súdu zmluvná pokuta zabezpečuje konkurenčnú doložku, hoci zmluvná pokuta zabezpečovala konkrétnu povinnosť žalovaného. Rozhodnutie je svojvoľné a neodôvodnené, keďže súd neakceptoval návrh žalobcu na vypočutie svedka pána Y. S., ktorý nie je a ani nebol konateľom žalobcu. Ak mal okresný súd za to, že žalovaný pri podpise zmluvy namietal zmluvnú pokutu, tak práve výsluch tohto svedka by ozrejmil tieto skutočnosti ako aj okolnosti porušenia povinnosti žalovaného v Nemecku. Vo svetle tohto omylu okresného súdu je odôvodnenie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Okresný súd viedol pojednávanie tak, že neorientoval účastníkov konania na zodpovedanie otázok vzťahu právnych predpisov a skutkových zistení najmä ohľadom vôle uzavrieť zmluvnú pokutu, ktorá sa nevzťahuje na tzv. konkurenčnú doložku. Inými slovami konkurenčná doložka nie je tým záväzkom, ktorý sa zmluvnou pokutou zaisťuje. S ohľadom na to, že dojednanie povinnosti žalovaného nie je konkurenčnou doložkou podľa § 672a Obchodného zákonníka a so zreteľom na to, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevyporiadal s argumentáciou žalobcu, čím porušil právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy SR, žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný vyjadril cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení nesúhlas s odvolaním žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bod 9.1 zmluvy je potrebné kvalifikovať nie ako konkurenčnú doložku, ale ako zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je podľa Obchodného zákonníka zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Ak žalobca tvrdí, že účastníci neuzavreli konkurenčnú doložku, ale zmluvnú pokutu, tak je zrejmé, že takýto jeho postup je v rozpore s dobrými mravmi a poctivými obchodnými zvyklosťami. Pre žalobcu je jednoduchšie postaviť vec do polohy objektívnej zodpovednosti, ktorá platí pri zmluvnej pokute napriek tomu, že z jeho strany uvedená trojročná doba od uzavretia zmluvy sa dá vyložiť ako lehota, ktorá je používaná v rámci konkurenčnej doložky. Žalovaný považuje za ignoranciu, ak žalobca porovnáva hrubý príjem, ktorý mohol žalovaný dosiahnuť, s výškou pokuty za porušenie konkurenčnej doložky 20.000 Eur. Z predmetného vzťahu žalovanému vyplývala možnosť zarobiť v hrubom cca 16 Eur za hodinu. Tvrdenia žalobcu o nepresvedčivom a nepreskúmateľnom rozhodnutí okresného súdu a o nevyporiadaní sa s právnou argumentáciou žalobcu považuje žalovaný za účelové a tendenčné. Rozhodnutie súdu má byť autonómne, nezávislé od tvrdení účastníkov a má vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu veci a nie z prispôsobovania sa názorom žalobcu, ktorý bol tvorcom zmluvy o dielo. Žalobca argumentáciu prispôsobuje vo svoj prospech. Podľa žalovaného okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, či v predmetnom prípade ide o obdobu konkurenčnej doložky alebo nie, ako aj s dôsledkami jej neplatnosti, a preto žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., za vykonania opravy podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/274/2015-110 zo dňa 21.01.2016 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.02.2016, na základe čoho boli splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd za aplikácie citovaného zákonného ustanovenia posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom v ním podanom odvolaní zo dňa 08.07.2015. Námietku žalobcu ohľadom nedostatkov odôvodnenia rozsudku okresného súdu nepovažoval krajský súd za relevantnú, nakoľko rozsudok okresného súdu vo svojom odôvodnení spĺňal základné požiadavky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a tento rozsudok tak predstavoval spôsobilý predmet posudzovania pre odvolacie konanie. Krajský súd pritom vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej činnosti tak Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, z ktorej je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Krajský súd je názoru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu tieto atribúty dostatočným spôsobom napĺňa. Neobstojí preto ani námietka žalobcu o nepredvídanom a prekvapivom výsledku súdneho konania, nakoľko okresný súd vychádzal z dôkaznej povinnosti sporových strán, v rovine ktorej posudzoval tvrdenia obidvoch účastníkov súdneho konania vo vzťahu k vymedzenému nároku tak, ako tento uplatnil žalobca v podanej žalobe, kde žalobca z dôvodu porušenia bodu 9.1 medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o dielo požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty. Z dôvodu takto žalobcom vymedzeného nároku okresný súd dôvodne posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa krajského súdu neobstojí ani námietka žalobcu o formalistickom prístupe okresného súdu pri posudzovaní uplatneného nároku. Ak žalobca uplatnil v konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o dielo, bolo namieste posúdiť článok 9. bod 9.1. tejto zmluvy aj s prihliadnutím na označenie článku 9. ako: KONKURENČNÁ DOLOŽKA. Okresný súd tak pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal z toho, čo žalobca a žalovaný ako zmluvné strany vyjadrili v článku 9. zmluvy o dielo, ktorý obsahoval záväzok zhotoviteľa neuzavrieť tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva, a v prípade nedodržania tejto podmienky zakotvoval povinnosť zhotoviteľa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Eur. Ak na základe tohto dojednania uplatnil žalobca nárok, ktorý kumuloval cez konkurenčnú doložku aj cez zmluvnú pokutu, bolo nevyhnutné, aby okresný súd takto sformulovaný nárok podrobil posudzovaniu a skúmaniu. Nie je tak namieste ani námietka, že okresný súd sa nemal zaoberať tzv. konkurenčnou doložkou podľa § 672a Obchodného zákonníka, ale len posúdením otázky porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným s následkom v podobe vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa krajského súdu je možné uplatniť hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky aj pri inom zmluvnom type. Ak zo strany účastníkov zmluvných vzťahov dôjde k uplatneniu inštitútu konkurenčnej doložky v inom zmluvnom type, v tomto prípade v zmluve o dielo, tak kritéria tohto inštitútu vyjadrené pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení podľa § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type. Krajský súd sa tak stotožňuje s vecne správnym postupom okresného súdu, ktorý inštitút konkurenčnej doložky obsiahnutý v zmluve o dielo podrobil kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení. Práve aplikáciou týchto kritérií podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka dospel okresný súd k správnemu záveru, že bod 9.1. uzavretej zmluvy o dielo nie je cez konkurenčnú doložku platným dojednaním práve pre absenciu podstatných kritérií tohto hmotno-právneho inštitútu. Zo strany okresného súdu bolo namieste zaoberať sa naplnením kritérií konkurenčnej doložky aj z dôvodu žalovaným už v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 18.03.2014 (č.l. 18-19 spisu) uplatnenej námietky, že v zmluve o dielo zakotvená konkurenčná doložka je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo neobsahuje vymedzenie teritória, na ktoré by sa mala vzťahovať, a je jednostranne krytá neúmerne dlhou dobou trvania. Okresný súd, ktorý sa s touto námietkou žalovaného stotožnil, postupoval správne, ak následne vyvodil záver, že z dôvodu neplatného dojednania konkurenčnej doložky nemôže žalobca úspešne požadovať ani zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko existencia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je podmienená existenciou hlavného záväzku. Podľa názoru krajského súdu sa existencia a dôsledky záväzku z dohody o zmluvnej pokute viažu na hlavný záväzok, a preto ak hlavný záväzok s ohľadom na neplatnosť vymedzenej povinnosti žalovaného cez konkurenčnú doložku nie je dohodnutý platne, nemôže nastať ani povinnosť plniť záväzok akcesorický, ktorý mal zabezpečovať plnenie hlavnej zmluvnej povinnosti. Ak povinnosť vymedzená v konkurenčnej doložke, ktorá bola vyhodnotená ako neplatná, mala väzbu na zmluvnú pokutu, bolo namieste, ak okresný súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti v konaní nepreukázal, že by dojednanie článku 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo bolo platným dojednaním o zmluvnej pokute, nakoľko táto sa vzťahovala ku konkurenčnej doložke, ktorá bola okresným súdom správne vyhodnotená ako neplatne dohodnutá. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 05.05.2015 (č.l. 75 spisu) vyplýva, že povinnosť platiť zmluvnú pokutu bola viazaná na záväzok žalovaného neuzavrieť inú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu, a teda je zrejmé, že bola daná väzba zmluvnej pokuty na neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku. Ak potom žalobca v konaní nepreukázal, že medzi účastníkmi bola platne dojednaná konkurenčná doložka, nemohol byť úspešný ani so svojím nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý sa viazal práve na porušenie povinnosti vyplývajúcej z neplatne dohodnutej konkurenčnej doložky. Žalobca v odvolaní vzniesol tiež námietku svojvoľného rozhodnutia okresného súdu, ktorý neakceptoval návrh žalobcu na vypočutie svedka pána Y. S.. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca navrhol vypočutie tohto svedka, ktorého označil ako druhého spoločníka žalobcu, na pojednávaní pred okresným súdom dňa 05.05.2015 (č.l. 78), a to ohľadom personálneho prepojenia žalobcu s firmou Eurotim GMBH, s.r.o. Podľa obsahu odvolania mal byť svedok vypočutý k námietkam žalovaného ohľadom podpisu zmluvy vo vzťahu k zmluvnej pokute a k porušeniu povinnosti žalovaného v Nemecku. K námietke nevykonania tohto dôkazu krajský súd uvádza, že postup okresného súdu bol súladný okrem ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a § 101 ods. 2 O.s.p. aj s konštantnou judikatúrou vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej možno poukázať na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) O.s.p. nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa rozhodnutia R č. 164/2003-I „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Z rozhodnutia okresného súdu plynie, že okresný súd pri zamietnutí uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vychádzal zo záveru o neplatnosti zmluvného dojednania vo vzťahu ku konkurenčnej doložke, ktorá bola obsahom písomne uzatvorenej zmluvy o dielo v jej článku 9. bod 9.1. Keďže ustanovenie o konkurenčnej doložke bolo medzi účastníkmi uzatvorené v písomnej forme, bolo pri posudzovaní tohto ustanovenia potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu listiny, na ktorej bol prejav vôle účastníkov zaznamenaný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 4836/2007 je v prípade právneho úkonu zaznamenaného písomne určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento úkon zaznamenaný. Okresný súd tak postupoval vecne správne, ak pri posudzovaní tejto medzi účastníkmi spornej otázky vychádzal predovšetkým z obsahu listiny, na ktorej je zachytený text zmluvy o dielo, súčasťou ktorej bolo aj písomné dojednanie konkurenčnej doložky. Vypočutie žalobcom navrhovaného svedka Y. S. ohľadom personálneho prepojenia žalobcu s firmou Eurotim GMBH, s.r.o., ohľadom okolností, za ktorých bola zmluva o dielo medzi účastníkmi podpísaná, či ohľadom okolností, za ktorých malo dôjsť k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného v Nemecku, by tak nemalo žiaden vplyv na vecne správny záver okresného súdu o neplatnom dojednaní konkurenčnej doložky. Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani námietka žalobcu ohľadom odňatia jeho možnosti konať pred súdom tým, že v rozhodnutí okresného súdu má absentovať polemika s právnou argumentáciou žalobcu a že okresný súd pracoval s verziou žalovaného o konkurenčnej doložke. Podľa krajského súdu okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia a vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Krajský súd pritom uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súd preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie tak vo výroku vo veci samej, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom rozsahu, ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Krajský súd zároveň podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 164 O.s.p. vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vykonal opravu chyby v písaní, ktorá sa týkala označenia žalovaného v záhlaví rozsudku okresného súdu, kde bolo nesprávne uvedené miesto podnikania žalovaného Bysterecká 2065/11, 026 01 Dolný Kubín, uvedením správneho miesta podnikania žalovaného Bysterecká 2065/21, 026 01 Dolný Kubín. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1, 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 270,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, účasť na verejnom vyhlásení rozsudku 64,64 Eur + 8,58 Eur režijný paušál, ďalej náhrada za stratu času za cestu Podbiel - Žilina a späť v rozsahu 6 polhodín po 14,30 Eur = 85,80 Eur a náhrada cestovných výdavkov za cestu Podbiel - Žilina a späť v dĺžke 2 x 92 km x 0,25 Eur = 46,- Eur, pri použití osobného motorového vozidla MERCEDES-BENZ, pri spotrebe paliva 7,1 l / 100 km. Súčtom dôvodné trovy tohto odvolacieho konania zodpovedali sume 475,37 Eur, tak ako tieto trovy boli uplatnené žalovaným prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 17.2.2016 + DPH vo výške 20 % = 95,07 Eur, spolu 570,44 Eur, ktoré trovy je žalobca povinný nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. K úplnosti sa dodáva, že náhrada trov konania, a to aj trov odvolacieho konania, je návrhovým konaním, preto krajský súd bol povinný vychádzať z návrhu uplatnených trov v podaní zo dňa 17.2.2016. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.