Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Co/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201643 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414201643.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: V. G., rod P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., prechodne bytom W. XXX/ XX, XXX XX U. Z., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 462 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/59/2014-131 zo dňa 13. januára 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/59/2014-154 zo dňa 13.04.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/59/2014-131 zo dňa 13. januára 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/59/2014-154 zo dňa 13.04.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len ako „Nariadenie"), ktorým žalobca žiadal priznať zmenkovú sumu 462 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 462 Eur od 22.11.2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 462 Eur od 05.02.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,54 Eur a náhradu trov konania. K návrhu žalobca pripojil zmenku. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že netuší, čo je žalobca za spoločnosť, určite však vie, že nikdy nepodpísala žiadnu zmenku a netuší, čo od nej požadujú. Prehlásila, že nemá dlh na žiadnych zmenkách a nevie, čo je toto za spoločnosť. 2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/59/2014 zo dňa 28.01.2015, ktorým návrh zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/150/2015 zo dňa 04.09.2015 tento rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že nárok je potrebné posúdiť podľa zákona zmenkového a šekového s prihliadnutím na obranu žalovanej, ktorá spočíva v tvrdení nepodpísania zmenky. 3. Žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.12.2015 zobral žalobu späť v časti, ktorou uplatňoval zmenkový úrok v rozsahu 0,19% denne, čo odôvodnil tak, že zosúlaďuje svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vyjadrený v zjednocujúcom stanovisku č. 93 zo dňa 20.10.2015. Okresný súd uznesením č.k. 7C/59/2014-120 zo dňa 22.12.2015 konanie zastavil v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. 4. Okresný súd, ktorému bolo známe, že pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako oprávnený v exekučných konaniach, vykonal lustráciu v elektronickom registri spisov a zistil, že tomuto konaniu predchádzalo konanie sp. zn. 4Er/692/2010, kde ako povinná vystupovala žalovaná, pričom sa zhoduje aj výška žalovanej zmenkovej sumy 462 Eur. Z exekučného spisu okresný súd zistil, že číslo uvedené na konkrétnej zmenke sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy, ktorá bola doručená so žiadosťou o udelenie poverenia a zmenka, ktorá sa nachádza v spise, je totožná so zmenkou predloženou žalobcom. Predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená uznesením okresného súdu, ktoré bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Žiline. 5. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový a podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., pričom uviedol, že v súlade so závermi odvolacieho súdu sa zaoberal otázkou, či predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Podľa okresného súdu išlo predovšetkým o preukázanie náležitosti podpisu vystaviteľa, keď žalovaná podpis zmenky popierala. Okresný súd mal k dispozícii podpis žalovanej na zmenke, jej podpis na vyjadrení zo dňa 12.01.2015, a tiež podpis na zmluve o úvere a konštatoval, že uvedené podpisy sa nezhodujú s podpisom na zmenke, pričom rozdiel je zreteľný. Žalobca, hoci obdržal zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, kde výslovne bola rozoberaná jeho dôkazná povinnosť, neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie podpisu vystaviteľa a zaslal len ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a doplnenie právnej argumentácie, ktorú zasiela formulárovo do všetkých obdobných spisov, kde uvádza, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku, a to napriek tomu, že jeho právnemu zástupcovi bolo vyjadrenie žalovanej zo dňa 12.01.2015 doručené dňa 22.01.2015 a toto je podrobne rozoberané aj v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. 6. Okresný súd vzhľadom na uvedené, keď napriek svojej dôkaznej povinnosti ohľadom podpisu vystaviteľa žalobca, hoci mu bol daný čas a priestor okrem iného aj vytýčením pojednávania, nepreukázal, že zmenku, z ktorej uplatňuje nároky, podpísala žalovaná, konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne pravosti podpisu žalovanej na zmenke, a preto vychádzal z toho, že predmetná zmenka neobsahuje náležitosť - podpis vystaviteľa tak, ako to vyžaduje zákon zmenkový a šekový. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol. S prihliadnutím na úspech žalovanej v konaní vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže zo spisu vznik trov na strane žalovanej nevyplýval a žalovaná žiadne trovy neuplatnila, okresný súd jej právo na náhradu nepriznal. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v celosti odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani žalovaná dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p. s tým, že na uplatnenie práva predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa aj všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb., a neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa však takejto ochrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov nepredkladal tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval okresný súd v napadnutom rozsudku. Nie je zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca ani žalovaná sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca poukázal na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a preto v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom práve. Žalobca poukázal na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 8. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v svojom konaní aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená súdu v lehote 30- tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že v prípade pasivity žalovanej, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaná podpísala a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 9. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 11. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním žalobcu, datovaným dňa 29.2.2016 (č.l. 134 spisu), konštatuje, že v prípade podaného odvolania sa jedná o formulárové odvolanie podávané právnym zástupcom žalobcu proti obdobným rozhodnutiam okresných súdov o zamietnutí žaloby žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že okresný súd nemal vykonávať dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov strán sporu a mal postupovať v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým a posudzovať zmenku a z nej vyplývajúci nárok ako samostatný abstraktný záväzok zaväzujúci žalovanú. Žalobca však v podanom odvolaní nenapadol posúdenie uplatneného nároku okresným súdom, ktorý konštatoval, že žalobca napriek námietke žalovanej ohľadom nedostatku jej podpisu na zmenke neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie podpisu vystaviteľa, a preto okresný súd konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno ohľadne pravosti podpisu žalovanej na zmenke neuniesol. 13. So záverom okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadom pravosti podpisu žalovanej na zmenke sa krajský súd stotožnil. Krajský súd s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu považuje za potrebné poukázať na vecne správny postup okresného súdu, ktorý bol v súlade s Nariadením č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Okresný súd v súlade s týmto Nariadením zaslal žalovanej tlačivo C na odpoveď vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Toto tlačivo (č.l. 28 spisu) bolo žalovanej doručené dňa 2.1.2015 (doručenka z č.l. 27 spisu). Žalovaná na tlačivo reagovala písomným vyjadrením zo dňa 12.01.2015, doručeným okresnému súdu dňa 15.01.2015 (č.l. 42 spisu), v ktorom okrem iného namietla, že spoločnosť žalobcu nepozná a nikdy nepodpisovala žiadnu zmenku. Žalovaná takýmto svojim vyjadrením v Nariadením stanovenej lehote na odpoveď uplatnila absolútnu námietku, že žiadnu zmenku nepodpísala. Žalovaná tak namietla materiálnu vadu podpisu a táto námietka patrí žalovanej voči všetkým majiteľom zmenky, t.j. aj v prípade, ak predmetná zmenka bola rubopisom prevedená na nového majiteľa. Krajský súd je názoru, že pokiaľ žalovaná v spore o zaplatenie zmenky pravosť svojho podpisu poprela, spočíva dôkazné bremeno ohľadom pravosti zmenky - pravosti podpisu žalovanej na zmenke na žalobcovi, ktorý zmenku predložil a ktorý z tejto súkromnej listiny a zo skutočností v nej uvedených vyvodzuje nárok uplatnený na súde. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010, podľa ktorého „samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena, na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti". Pokiaľ sú aj v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov rozdielne prístupy k zaťaženiu sporovej strany dôkazným bremenom pri obrane nepodpísania zmenky, je krajský súd názoru, že ak sa žalovaná bráni neexistenciou podpisu zmenky, tak aj v zmysle vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné na nej spravodlivo žiadať plnenie dôkaznej povinnosti k preukázaniu nepodpísania tejto zmenky ako tvrdenej neexistujúcej určitej právnej skutočnosti. Ak si ale žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, tak dôkazné bremeno o tom, že zmenku podpísala žalovaná ako vystaviteľ, je na žalobcovi. Krajský súd v súvislosti s vysloveným názorom v rovine obrany žalovanej o tvrdenom nepodpísaní zmenky poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 1164/2010 a sp. zn. 29Cdo 3478/2007, z ktorých vyplýva, že ak žalovaná poprie pravosť svojho podpisu na zmenke, dôkazné bremeno preukázania pravosti prechádza na žalobcu To neplatí, ak je podpis žalovaného (žalovanej) úradne osvedčený (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1623/2009, uznesenie Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 14Cmo 264/2010), čo však v tejto veci nebolo zistené. Obdobným spôsobom judikoval tiež Najvyšší súd SR, keď v uznesení sp. zn. 1MObdoV/6/2012 z 26. novembra 2013 uviedol: „ Ak žalovaný (dlžník) vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu popiera, že podpis na zmenke je jeho (uplatnil námietku nepravosti podpisu), potom majiteľovi zmenky svedčí dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaný zmenku podpísal t.j., že jeho podpis na zmenke je pravý." 14. Krajský súd tak uzaviera, že ak žalovaná v spore o zaplatenie zmenky poprela pravosť svojho podpisu, bolo na žalobcovi, ktorý zmenku ako dôkaz predložil a ktorý na základe tejto zmenky voči žalovanej uplatnil nárok, aby v rámci svojho dôkazného bremena preukázal, že žalovaná zmenku podpísala. Žalobca bol preto povinný navrhnúť alebo produkovať také dôkazy, ktoré podporia jeho tvrdenie o pravosti zmenky a tvrdenie, že zmenka bola žalovanou podpísaná. Žalobca však v priebehu súdneho konania žiadne dôkazy ohľadom tejto skutočnosti nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Bolo preto namieste krajským súdom odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozsudku okresného súdu vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny. 15. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, § 255 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. Keďže odvolací súd z obsahu spisového materiálu vznik trov tohto odvolacieho konania na strane žalovanej nezistil, o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu týchto trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.