Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3To/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010167 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie obžalovanej M. G. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/41/2015 z 12.4.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/41/2015 z 12.4.2016. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. z r u š u j e výrok o vine a výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/41/2015 zo dňa 2.10.2015, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine a vo výroku o treste svoj podklad. Obžalovanú M. G., rod. F., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom Y. č. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Žilina, u z n á v a z a v i n n ú , ž e : 1/ v presne nezistenom čase v období od 18.5.2015 do 4.6.2015 sa v obci Chlebnice vyhrážala V. Z., nar. XX.XX.XXXX zabitím a podpálením majetku a Ing. O. O., nar. XX.XX.XXXX podpálením majetku, 2/ dňa 4.6.2015 v čase okolo 19.00 hod. v obci Y., v spoločnom dvore medzi rodinnými domami č. XXX a XXX, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážala O. G., nar. X.XX.XXXX tým, že ju zabije a podpáli, pričom jej vulgárne nadávala, čo v O. G. vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, t e d a inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách) a čin spáchala v bode 2/ na chránenej osobe (osobe vyššieho veku), č í m s p á c h a l a : pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák., na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná M. G. uznaná za vinnú z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku. Za uvedený trestný čin jej bol uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Následne podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok o vine a výrok o treste uvedený v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/41/2015 z 2.10.2015, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine a vo výroku o treste svoj podklad. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedla, že okresný súd vo svojom rozsudku konštatoval, že po vrátení veci krajským súdom doplnil dokazovanie podľa pokynu krajského súdu a pri rozhodovaní a hodnotení dôkazov vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 1/ bol viazaný názorom krajského súdu. Konkrétne išlo o názor krajského súdu - „že obžalovaná svojím konaním, pre ktoré bola oslobodená spod obžaloby, naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania". Takýto záver odvolacieho súdu o tom, že naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa jej názoru nie je pre okresný súd záväzný, nakoľko krajský súd nevykonal na verejnom zasadnutí dňa 10.12.2015 kontradiktórne dokazovanie. Z tohto dôvodu, keďže krajský súd vyslovil takýto právny názor bez vykonania kontradiktórneho dokazovania, postup senátu krajského súdu vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti senátu, nakoľko tento prejudikoval jej vinu. Za daných okolností podľa jej názoru došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny. Postup krajského súdu zakladá silné podozrenie, že uvažovanie krajského súdu bolo zaťažené predsudkom vo vzťahu k jej osobe a nie je nezaujaté, čo vo svojom dôsledku spôsobuje aj porušenie ústavného práva na nestranného sudcu. Okresný súd podľa jej názoru nereagoval na skutkové zistenia vykonané po vrátení veci, keď nezohľadnil zásadné rozpory vo výpovediach usvedčujúcich svedkov. Tieto skutočnosti okresný súd vo svojom rozhodnutí taktiež vôbec nezohľadnil. Okresný súd v rozsudku ďalej konštatoval, že ohľadom čiastkového útoku v bode 1/ vychádzal z výpovedí poškodených Ing. O. O. a V. Z., svedkov F. U. a O. G.. Skutočnosť, že tieto osoby neopisovali presný a detailný priebeh jej konania v úplnej zhode potom vyhodnotil tak, že tieto skutočnosti nemožno hodnotiť ako zásadnejší rozpor. Výpovede týchto svedkov hodnotil prvostupňový súd ako vierohodné, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí. S takýmto záverom okresného súdu sa nestotožňuje, nakoľko z výpovedí usvedčujúcich svedkov vyplývajú tak zásadné rozpory, že ich nie je možné prejsť bez ich náležitého vyhodnotenia. Takýto prístup súdu v hodnotení dôkazov znamená, že ani okresný súd nepostupuje voči jej osobe nezaujato a je tým súčasne porušené právo na nestranný súd. Poukázala na fakt, že hoci okresný súd u všetkých usvedčujúcich svedkov konštatoval, že nevypovedali úplne zhodne ako v prípravnom konaní, pričom tieto rozdiely nedokázali relevantne vysvetliť, žiadny konkrétny záver z toho nevyvodil, a to s odôvodnením, že tieto rozpory nemožno hodnotiť ako zásadnejší rozpor, pričom súčasne argumentoval aj ťažšou pozíciou svedkov, ktorí musia odznovu podrobne opisovať skutočne prežité udalosti. Poukázala na výpoveď poškodenej O. G., ktorá je v podstate nepoužiteľná, nakoľko je nejednoznačná, plná rozporov a zásadných nepresností. Pokiaľ poškodená V. Z. bola vypočutá, vypovedala 3-krát, pričom vždy v jej výpovediach boli rozpory. Poškodený Ing. O. O. dňa 22.3.2016 neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by ju usvedčovala zo spáchania skutku. Ani z výpovede svedka F. U. nevyplýva verzia obžaloby a nie je z nej možné vyvodiť naplnenie skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania. Hoci mala obžaloba k dispozícii štyroch svedkov, títo verziu obžaloby nielenže nepotvrdili, ale dokonca obsah ich výpovedí vyvoláva zásadné pochybnosti o ich vierohodnosti. Namieta ďalej aj právnu kvalifikáciu ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. Pokiaľ ide o prvý výrok rozsudku, tento neobsahuje všetky znaky skutkovej podstaty predmetného prečinu, nakoľko neobsahuje spôsobilosť vyhrážok vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu. Táto skutočnosť nie je uvedená v skutkovej vete výroku o vine a taktiež ani zo samotného rozsudku nie je možné dôvodiť takéto skutkové zistenie. Navyše, ak by aj teoreticky došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného prečinu, je toho názoru, že je namieste použitie materiálneho korektívu podľa ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. Poukazuje, že bola pod silným vplyvom alkoholu a pokiaľ by aj vyhrážka odznela, bola v tomto prípade iba demonštratívnou a nie vážne myslenou. Nebola teda spôsobilá vyvolať u poškodených dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Za daných okolností je možné uvažovať iba o spáchaní priestupku. Taktiež trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov považuje za neprimeraný a nespravodlivý. Pokiaľ prvostupňový súd uvádzal, že bola opakovane postihnutá v priestupkovom konaní za agresívne správanie, išlo z jej strany skôr o vulgárne správanie. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec postúpil inému orgánu, nakoľko tento môže prejednať skutok ako priestupok, poprípade, aby sám rozhodol a spod obžaloby ju oslobodil, resp. aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v súvislosti s návrhom na výsluch manželov A.. Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je čiastočne dôvodné, ale z iných dôvodov, než sú v ňom uvedené. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovanej na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil správne, v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku taktiež dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutky tak, ako sú uvedené v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutkov, aj podľa názoru krajského súdu boli naplnené znaky pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine je podrobné, zrozumiteľné a logické, a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň v celom rozsahu odkazuje. Zo spisu vyplýva, že okresný súd po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie krajským súdom dňa 10.12.2015, doplnil dokazovanie vo vzťahu ku skutku uvedenom v bode 1/ napadnutého rozsudku. Rozsah dokazovania vo vzťahu k tomuto skutku možno aj podľa názoru krajského súdu považovať za dostatočný a umožňujúci okresnému súdu vo veci objektívne rozhodnúť. V súvislosti s odvolacou námietkou obžalovanej, že krajský súd vyslovil právny názor vo vzťahu k výroku o jej vine bez toho, aby vykonal kontradiktórne dokazovanie na verejnom zasadnutí dňa 10.12.2015, v dôsledku čoho možno považovať postup senátu krajského súdu za zaujatý, krajský súd poznamenáva, že s touto odvolacou námietkou sa nestotožňuje. Krajský súd vyslovil vo svojom rozhodnutí z 10.12.2015 právny názor na základe dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom, ktoré podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd v predchádzajúcom rozsudku nevyhodnotil správne. Právny názor teda nemusel krajský súd vyslovovať na základe vykonaného kontradiktórneho dokazovania na verejnom zasadnutí, tak ako na to poukázala v odvolaní obžalovaná. Pokiaľ krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na výpovede svedkov O. G., V. Z., F. U. a Ing. O. O. z prípravného konania, išlo o opodstatnený postup, nakoľko ako vyplýva z pôvodného rozsudku okresného súdu z 2.10.2015, všetci títo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní v zhode s tým, čo uviedli v prípravnom konaní. Takto to konštatuje prvostupňový súd u týchto svedkov v odôvodnení pôvodného rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní okresného súdu z 29.9.2015, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedení svedkovia vypovedali pred súdom zhodne, tak ako vypovedali v prípravnom konaní. U všetkých týchto svedkov je protokolované, že vypovedali zhodne ako vo svojich výpovediach z prípravného konania, pričom z protokolácie vyplýva, o ktorú výpoveď z prípravného konania ide a na ktorom čísle listu. U všetkých týchto svedkov predseda senátu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.9.2015 postupoval v zmysle ust. § 58 ods. 4 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb, ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu. Ich výpoveď sa zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listu spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 29.9.2015 nepochybne vyplýva, že u všetkých vyššie uvedených svedkov bol aplikovaný práve takýto postup. Pokiaľ sa svedkovia potom na základe otázok čiastočne odchýlili od toho, čo vypovedali v prípravnom konaní, bolo vecou okresného súdu, aby prípadné odchýlky a rozpory sám iniciatívne odstránil, pokiaľ tak nenavrhla žiadna strana konania. Keďže okresný súd tak v pôvodnom konaní nepostupoval, práve na takúto potrebu bol potom upozornený rozhodnutím krajského súdu z 10.12.2015, ktorým bol čiastočne zrušený jeho rozsudok, nakoľko okresný súd na základe vykonaných dôkazov vyslovil pochybnosti o vine obžalovanej vo vzťahu ku skutku spáchanom od mája 2015. Krajský súd teda nepotreboval k vysloveniu svojho právneho názoru doplniť dokazovanie, nakoľko tento vychádzal z dôkazov už vykonaných prvostupňovým súdom, avšak hodnotených ináč, než ich hodnotil prvostupňový súd. Z právneho názoru vysloveného krajským súdom v pôvodnom rozhodnutí dospela obžalovaná k presvedčeniu, že uvažovanie krajského súdu bolo zaťažené predsudkom vo vzťahu k jej osobe a nie je nezaujaté. Podľa nej krajský súd nemohol bez doplnenia dokazovania na verejnom zasadnutí o odvolaní takýto právny názor vysloviť. V tejto súvislosti obžalovaná na verejnom zasadnutí krajského súdu 29.9.2016 potvrdila, že túto časť jej odvolania je potrebné považovať za námietku zaujatosti voči konajúcim členom senátu krajského súdu. Krajský súd po preskúmaní dôvodov takejto námietky, nakoľko námietka sa týkala výlučne procesného postupu krajského súdu, rozhodol, že o podanej námietke zaujatosti sa konať nebude s poukazom na ust. § 32 ods. 6 Tr. por., z ktorého vyplýva, že o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní sa nekoná. Keďže obžalovaná namietala procesný postup krajského súdu, ktorý vyslovil svoj právny názor bez vykonania dokazovania na verejnom zasadnutí - namietala teda procesný postup krajského súdu, krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov o tejto námietke nekonal. Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že vo výpovediach svedkov Ing. O. O., V. Z., F. U. a O. G. sú rozpory, nakoľko títo neopisovali presný a detailný priebeh jej konania v úplnej zhode, a preto výpovede týchto svedkov nemožno považovať za vierohodné, krajský súd poznamenáva, že s touto námietkou sa nestotožňuje, nakoľko zo spisu je zrejmé, že obžalovaná sa týmto svedkom vyhrážala rôznymi spôsobmi, v rôznych časových obdobiach, a preto podľa názoru krajského súdu nemožno ani dôvodne očakávať od týchto svedkov, aby každé vyhrážky zo strany obžalovanej popisovali úplne presne a detailne, tak ako na to poukazuje v odvolaní obžalovaná. Zo spisu je zrejmé, že títo svedkovia vnímali vyhrážky obžalovanej za rôznych okolností, a preto nemožno ani podľa názoru krajského súdu očakávať, že úplne zhodne a bez akýchkoľvek odchýlok popíšu viaceré útoky zo strany obžalovanej. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd podľa jeho názoru dôsledne vyhodnotil aj výpovede týchto svedkov, čo sa napokon odzrkadlilo aj v úprave skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku oproti obžalobe. Je zrejmé, že k takejto úprave dospel okresný súd po doplnení dokazovania po zrušení pôvodného rozsudku krajským súdom, po opätovnom vypočutí vyššie uvedených svedkov. Krajský súd preto nepovažuje za opodstatnené tvrdenie obžalovanej, že títo svedkovia ju neusvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj námietku obžalovanej, že jej konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu správne posúdil konanie obžalovanej aj z hľadiska uvedeného v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. a dospel k správnemu záveru, že obžalovaná spáchala trestný čin. Z výpovedí poškodených jednoznačne vyplýva, že títo mali strach z vyhrážok obžalovanej, najmä keď táto sa ich dopúšťala pod vplyvom alkoholu, a to voči viacerým poškodeným. Aj podľa názoru krajského súdu možno takéto konanie obžalovanej považovať za daných okolností za nevypočítateľné a najmä spôsobilé vzbudiť u poškodených obavu z uskutočnenia vyhrážok obžalovanou. Zo spisu vyplýva, že strach z obžalovanej mali nielen poškodení uvedení v rozsudku, ale aj ďalší obyvatelia obce. Postup prvostupňového súdu s poukazom aj na ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. preto považuje krajský súd za správny. Pokiaľ obžalovaná poukazuje, že z jej strany išlo iba o demonštratívne vyhrážky, ktoré nemyslela vážne, z vyjadrení poškodených však vyplýva, že títo vyhrážky obžalovanej nebrali na ľahkú váhu, teda len ako demonštratívne, ale tieto vzbudzovali u nich dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok. Na zákonnosť výroku o vine nemá vplyv ani skutočnosť, že v skutku pod bodom 1/ nie je priamo uvedené, že zo strany obžalovanej išlo o vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu. Spôsobenie dôvodnej obavy je znakom skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom tento znak, tak ako je uvedený v právnej vete, nemusí byť nevyhnutne uvedený v takomto znení aj v skutkovej vete. Zo skutkovej vety v bode 1/ je zrejmé, o aké vyhrážky zo strany obžalovanej išlo a z charakteru týchto vyhrážok možno usúdiť, či boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u poškodených bez toho, aby vzbudenie dôvodnej obavy muselo byť uvedené v skutkovej vete. Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovanej týkajúcu sa uloženého trestu odňatia slobody obžalovanej. Keďže aj tento výrok je v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne odôvodnený, krajský súd preto v zásade na toto odôvodnenie odkazuje. Ani podľa názoru krajského súdu nemožno považovať trest uložený obžalovanej za trest neprimeraný a nespravodlivý. Obžalovanej bol ukladaný spoločný trest za viaceré útoky, pričom tento trest jej v porovnaní s trestom uloženým pôvodným rozsudkom nebol sprísnený. Prvostupňový súd preto podľa názoru krajského súdu správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona, keď rozhodol o druhu a výmere trestu. Aj krajský súd považuje uložený trest za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Uložený trest aj podľa názoru krajského súdu v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej. Krajský súd však na základe podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď najskôr postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine a výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/41/2015 z 2.10.2015, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine a výroku o treste svoj podklad, a až následne uznal obžalovanú za vinnú a uložil jej spoločný trest. Prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu nepostupoval úplne v súlade so zákonom, keď najskôr obžalovanú uznal za vinnú, uložil jej spoločný trest a až následne postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil pôvodný rozsudok vo výroku o vine a treste. Z ust. § 41 ods. 3 Tr. zák. totiž vyplýva, že uznať obžalovanú za vinnú a uložiť jej spoločný trest možno až následne po tom, čo bude zrušený vo výroku o vine a výroku o treste skorší rozsudok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.