Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200607 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415200607.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.Q., bytom N. XXX/XX, N., zastúpený JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom F. XX, W. G., proti žalovaným v rade: 1/ Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Gunduličova 3, Bratislava, zastúpená Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, 3/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX., bytom R. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom F. XXXX, W. G., v konaní o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/36/2015-263 zo dňa 10. mája 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1/, 2/, 3/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 4C/36/2015-263 zo dňa 10. mája 2016 zamietol návrh o určenie neplatnosti dražby s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak určenia, že žalovaný v rade 1/ nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby nehnuteľnosti špecifikovaných v petite (ďalej len predmetnej nehnuteľnosti) a nakoľko v priebehu konania po podaní návrhu došlo k realizácii dražby predmetných nehnuteľností, domáhal sa vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ktorá sa konala 20.8.2015 a to podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Návrh na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností zamietol z dôvodov, že podľa názoru súdu sa tvrdenia žalobcu o porušení jednotlivých ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. nepreukázali ako pravdivé. 2. Proti tomuto rozsudku žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že je presvedčený, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. V odvolaní ďalej zdôraznil, že k petitu na určenie, že žalovaný v 1/ rade nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, tak súd zamietol túto časť návrhu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, keď v priebehu konania došlo k realizácii dražby, avšak navrhovaný petit v spojení s požadovaným petitom na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby spĺňa kritériá § 80 písm. c) O.s.p. Práve takýmto určením teda nielen vyslovením absolútnej neplatnosti už realizovanej dražby, ale aj výrokom o tom, že žalovaný v 1/ rade nie je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe na podklade tých skutkových okolností, ktoré boli v konaní tvrdené, by zabezpečil žalobcovi právnu istotu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a jasné právne postavenie v danom zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1/ rade. Preto podľa názoru žalobcu súd dospel v tejto časti navrhovaného petitu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávne vyhodnotil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Čo sa týka petitu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v časti B/ a C/ na strane 14 odôvodnenia rozsudku, námietky žalobcu, ktoré súd uvádza pod označením B/ a C/ odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa týkali nedodržania ustanovení o doručovaní. V konaní bolo preukázané, že ani oznámenie o začatí výkonu záložného práva a ani znalecký posudok neboli žalobcovi doručené. Doručovanie podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je upravené v časti 10 tohto zákona. Vo vzťahu k doručovaniu znaleckého posudku je jednoznačná povinnosť tento doručiť formulovaná v § 14 ods. 4 a 5 uvedeného zákona. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje aj na ust. § 47 O.s.p. o doručovaní. Súd prvého stupňa dospel však k záveru, že znalecký posudok bol žalobcovi doručený fikciou podľa § 47 O.s.p. a tvrdí, že pokiaľ dražobná spoločnosť postupovala podľa § 47 O.s.p. a zásielku, ktorá sa jej vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, považovala za doručenú, neporušila príslušné ustanovenia procesného poriadku, tak s takýmto záverom odvolateľ nesúhlasí a podľa neho je takýto záver v rozpore s § 47 O.s.p. Základným predpokladom aplikácie fikcie doručenia je fakt, že adresát sa v mieste doručenia zdržuje. Tento základný predpoklad uplatnenia fikcie však v posudzovanom prípade naplnený nebol, nakoľko žalobca sa dlhodobo zdržoval pracovne v zahraničí. Súd však zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovanie na podporu tvrdení relevantných vo vzťahu k § 47. V tomto postupe súdu žalobca vidí nielen nesprávne právne posúdenie veci, keď súd vôbec nezohľadnil predpoklad na náhradné doručenie v zmysle § 47, ale zároveň zamietnutím dôkazov súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a zamietnutie návrhu neodôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Čo sa týka petitu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v časti D/ na strane 14 odôvodnenia rozsudku, tak v tomto bode sa súd zaoberal námietkou porušenia § 17 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. a v nej ustanovenej minimálnej lehoty medzi doručením oznámenia o začatí výkonu dražby a uskutočnením dražby, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť určená na bývanie. Súd zaujal názor, že pri opakovanej dražby lehota podľa § 17 ods. 3 dodržaná nemusí byť ani v prípade, ak je predmetom dražby rodinný dom, nakoľko pri opakovanej dražbe platí režim § 22 zák. č. 527/2002 Z.z. S takýmto záverom sa odvolateľ nestotožňuje. Toto ustanovenie síce pri opakovaných dražbách obsahuje skrátenú 10-dňovú lehotu, avšak dikcia § 22 neobsahuje osobitnú lehotu uverejnenia oznámenia o dražbe, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, ... a teda je potrebné aplikovať § 22 poslednú vetu a primerane aplikovať aj na opakovanú dražbu bytu, domu, ust. § 17 in concreto ustanovenie o lehote na uverejnenie oznámenia o dražbe v registri dražieb v 30 dňovej lehote pred začatím opakovanej dražby podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol súdu druhej inštancie, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaný v 3/ rade. Žalovaný v 1/ rade Prima banka v písomnom vyjadrení uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, keď argumenty uvádzané v odvolaní žalobcu neobstoja, pretože postavenie žalobcu v zmluvnom vzťahu so žalovaným sporné nie je a počas priebehu konania ani nebolo, pretože zo záložnej zmluvy jasne vyplýva, že ide o vzťah medzi záložným dlžníkom a záložným veriteľom. Prípadný výrok súdu o tom, že žalovaný v 1/ rade nebol oprávnený navrhnúť dražbu, by nemal žiaden vplyv na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca dôvodil neoprávnenosť žalovaného v rade 1/ navrhnúť výkon záložného práva nesplnením zákonných požiadaviek a nie vadnosťou ich zmluvného vzťahu. Žalovaný má však za to, že prvostupňový súd vyslovil nedostatok naliehavého právneho záujmu v súlade so zákonom, nakoľko má za to, že pokiaľ v danej časti v priebehu konania došlo k vydraženiu nehnuteľnosti na určení, že záložný veriteľ bol oprávnený navrhnúť výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe, právny záujem odpadol. Rovnako neobstoja ani argumenty odvolateľa týkajúce sa doručenia. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, nie sú dôvodné a ani vo svojom súhrne nezakladajú dôvod na žalobcom navrhované zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Námietka žalobcu ohľadom porušenia zákona o dobrovoľných dražbách je nedôvodná a nemôže obstáť, nakoľko dňa 11.6.2015 bol doručovaný znalecký posudok žalobcovi s opakovaným doručením dňa 12.6.2015, pričom zásielka sa vrátila dražobnej spoločnosti 2.7.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote. Pokiaľ dražobná spoločnosť v danom prípade postupovala podľa ust. § 47 a zásielku, ktorá sa jej vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, považovala za doručenú, neporušila príslušné ustanovenia procesného poriadku. Bolo preukázané, že bolo vykonané šetrenie o mieste pobytu žalobcu prostredníctvom centrálneho registra obyvateľov a iná adresa ako tá, ktorá bola na doručovanie, zistená nebola. Žalobca preukázateľne od 11.11.2013 vedel, že banka začala voči nemu výkon záložného práva, no on napriek tomu s bankou nekomunikoval, neoznámil skutočnosti o svojom pobyte, resp. adresa, na ktorú mu majú byť doručované zásielky, pričom od začiatku výkonu záložného práva do vydraženia nehnuteľnosti dňa 20.8.2015 prešli skoro dva roky. Svoje tvrdenia o nemožnosti prevziať zásielky z dôvodu nezdržiavania sa v mieste bydlisku, žalobca nepodložil žiadnym dôkazom ani v priebehu konania. Bolo na samotnom žalobcovi konať vo vlastnom záujme s náležitou opatrnosťou tak, aby nebol postihnutý na svojich právach. Žalovaný v 3/ rade sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie, a preto navrhol, aby súd druhej inštancie rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania. 4. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenia žalovaných v 1/ a 3/ rade uviedol, že žalobca ani po oboznámení sa s obsahom vyjadrení žalovaných nemení nič na svojej argumentácii, ktorá je obsiahnutá v odvolaní vo veci samej. Žalovaní v 1/ a 3/ rade vo svojich vyjadreniach podľa žalobcu neuvádzajú žiadne nové právne argumenty, ktoré by mali podporovať právne posúdenie veci, ktoré prezentoval súd prvej inštancie a ktoré je podľa presvedčenia žalobcu nesprávne. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu krajskému súdu ako súdu druhej inštancie. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), ktorý stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), a preto aj v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 6. Krajský súd ako súd funkcie príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ a ostatní účastníci konania, konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval podľa ust. § 127 a § 141 ods. 1 O.s.p., keďže rozhodoval v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ustanovenia a vtedajšieho § 153 ods. 1 O.s.p., keď vec riadne správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil, pričom v odôvodnení svojho rozsudku sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, ktoré boli vo veci podstatné. Odvolací súd sa preto so závermi a dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie stotožnil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne poukazuje. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, keď konštatuje, že odvolateľ opätovne poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal, vyhodnotil ich a zaujal správny právny názor, v ktorom odvolací súd nezistil žiadne pochybenie. Preto odvolací súd považuje vyslovene za kontraproduktívne opakovať zistenia, ktoré mal preukázané súd prvej inštancie a v ktorých nezistil žiadne pochybenie. 11. S poukazom na vyššie uvedené nepovažoval súd druhej inštancie odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. 12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)